„Skutočnosť, že plánovanú pátraciu akciu po hľadaných osobách polícia naplánovala bez toho, aby disponovala príkazmi na vstup do obydlia a na domovú prehliadku, lebo ich zadováženie je pre nich ťažké, je takým vážnym nedostatkom, na ktorý musí verejný ochranca práv upozorniť,“ konštatuje Dubovcová v Mimoriadnej správe verejného ochrancu práv o skutočnostiach nasvedčujúcich závažnému porušeniu základných práv a slobôd konaním niektorých orgánov.
„Je nelogické a prieči sa to účelu, na ktorý je policajná pátracia akcia určená, aby policajti vykonávali pátraciu akciu po osobách a veciach pred obydliami a nie v nich (iba, ak by nešlo o pátraciu akciu),“ napísala Dubovcová v materiáli, ktorý plánuje predložiť na rokovanie najbližšej schôdze národnej rady.
Vybavenie príkazu je zložité
Podľa zistení verejnej ochrankyne práv policajti nemali Príkaz na vstup do obydlia, na domovú prehliadku. „Na našu otázku, prečo nemali policajti, ktorí mali v pátracej akcii pátrať po hľadaných osobách, Príkaz na vstup do obydlia, na domovú prehliadku, povedal zodpovedný predstaviteľ polície, že vybavenie príkazu je zložité, pretože v osade je ťažké označiť mená vlastníkov,“ píše ombudsmanka a dodáva, že „z toho, čo k akcii policajti uvádzali, to vychádza tak, že pri príprave pátracej akcie po hľadaných osobách sa spoliehali na to, že hľadaná osoba (osoby) na výzvu policajta vyjde dobrovoľne z obydlia, v ktorom sa skrýva“.
Podľa Dubovcovej policajti potrebovali po hľadaných (ukrytých) osobách pátrať aj vo vnútri obydlí. „A ak to robili, tak potom do nich vstupovali bez súhlasu osoby bývajúcej v obydlí, a pretože nedisponovali ani Príkazom na vstup do obydlia, ani na domovú prehliadku, tak svojím konaním nedovoleným spôsobom zasiahli do základného práva osoby na nedotknuteľnosť obydlia,“ napísala.
Rómovia tvrdia opak
Policajti podľa ombudsmanky uviedli, že pri akcii nevstupovali do obydlí, pretože obyvatelia neboli v obydliach, boli vonku a boli voči nim takí agresívni, že museli použiť donucovacie prostriedky. „Rómovia naopak tvrdili, že policajti vošli alebo vtrhli do ich obydlí bez ich súhlasu, prikázali mužom, aby išli von a tam ich potom bili,“ spomína materiál.
Polícia podľa Dubovcovej nemôže ignorovať základné práva osôb, keď sa jej to z nejakých dôvodov hodí. „Takéto zistenie je vážny signál na prehodnotenie kontrolného mechanizmu vo vzťahu k jej činnosti. Možno ešte väčšie obavy poslancov národnej rady by mal vzbudiť fakt, že policajná inšpekcia tento postup odobrila,“ napísala Dubovcová.
Podľa záverov inšpekcie rezortu vnútra bol zásah z 19. júna v poriadku. „V tomto prípade sa postavím za zásah, ktorý polícia vykonala, pretože bol vykonaný správne a namieste,“ povedal minister vnútra Robert Kaliňák na konci júla. Počas akcie polícia podľa ministra skontrolovala totožnosť 18 ľudí, v prípade siedmich osôb použili donucovacie prostriedky. „Všetky boli vyhodnotené ako oprávnené,“ poznamenal. Zákrok policajtov bol podľa Kaliňáka štandardnou akciou, akých urobia policajti stovky.
Priestor nezlučiteľný so životom
V mimoriadnej správe verejného ochrancu práv tiež Dubovcová konštatuje porušenie práv pri zlikvidovaní rómskej osady Nižné Kapustníky. V októbri 2012 obyvateľov osady, ktorých bolo približne 156, z toho 63 detí, vyzvali terénni sociálni pracovníci mesta Košice v sprievode mestskej polície, aby opustili priestor osady, pretože je podľa vyjadrenia hasičov, hygienikov a životného prostredia nezlučiteľný so životom.
Obyvatelia dostali na vysťahovanie štyri dni. „Právny titul tohto svojho úradného konania mesto ani na opakovanú žiadosť verejnému ochrancovi práv nepredložilo. Prieskumom sme zistili, že mesto tento svoj úradný úkon nijako nezadokumentovalo,“ konštatuje Dubovcová.
Nakladanie s odpadom
Mesto Košice dodatočne ombudsmanke uviedlo, že postupovalo v súlade s uznesením mestského zastupiteľstva z februára 2012, ktoré upravuje postup mesta pri odstraňovaní odpadu, najmä pri hrozbe zdravotno-epidemiologickej situácie.
„Treba uviesť, že zákon definuje pojem odpad a že za odpad nemožno považovať provizórne zhotovené obydlie. Celý postup mesta a aj jeho argumentácia, že v tomto prípade išlo o ,nakladanie s odpadom´ vyznieva pre mňa až cynicky. Najviac cynický, z pohľadu verejného ochrancu práv, bol v tomto prípade prístup mesta Košice k situácii, v ktorej sa nachádzali maloleté deti v osade,“ dodala Dubovcová.
V oboch prípadoch, v Moldave nad Bodvou aj v Nižných Kapustníkoch bolo podľa Jany Dubovcovej závažným spôsobom zasiahnuté do základného práva väčšieho počtu ľudí. „Toto porušenie by sa v súčasnosti dalo iba ťažko napraviť. O neoprávnenom postupe týchto orgánov považujem za dôležité informovať preto, aby sa naše orgány v budúcnosti takýchto neoprávnených zásahov do základného práva na nedotknuteľnosť obydlia fyzických osôb už nedopúšťali,“ uzavrela verejná ochrankyňa práv.