BRATISLAVA 18. októbra (WEBNOVINY) – Slovensko je podľa premiéra Roberta Fica pripravené otvoriť rokovania o dodatku k Listine základných práv a slobôd, ktorá je súčasťou Lisabonskej zmluvy. Ako uviedol dnes v Českej televízii, urobíme tak v prípade, že Česku bude priznaná výnimka, na základe ktorej sa dokument nebude týkať Benešových dekrétov. Česká hlava štátu Václav Klaus totiž ešte nepodpísal Lisabonskú zmluvu pre obavy, že vďaka Listine by mohli byť dekréty otvorené. „Ak je tu nejaká oprávnená obava, či Lisabonská zmluva nebude znamenať súčasne aj možnosť majetkových nárokov, ktoré boli zamietnuté alebo ktoré mohli vzniknúť na základe Benešových dekrétov, tak túto otázku treba riešiť,“ vyhlásil Fico. Podotkol, že keby Česká republika vyrokovala nejaký dodatok, Slovensko sa dostane do citlivej situácie. Podľa Fica by sme Európsku radu požiadali tiež o priznanie dodatku, ktorý by zamedzil žiadostiam sudetských Nemcov o navrátenie majetku skonfiškovaného po druhej svetovej vojne. Ako však podotkol, počkáme si na formuláciu, ktorou by bola udelená výnimka pre Českú republiku a podľa toho sa k tomu postavíme. „Zatiaľ sa držíme stanoviska, že nie je možná retroaktivita Lisabonskej zmluvy, najmä charty práv občanov,“ dodal.
Podľa ministerstva zahraničných vecí sa Slovensko vznesením Klausovej požiadavky na zmienku o Benešových dekrétoch stalo súčasťou procesu bez vlastnej vôle. Slovenská republika je totiž nástupníckou krajinou Československa a Benešove dekréty sú súčasťou aj nášho právneho systému. Preto musíme trvať na tom, aby sa v Lisabonskej zmluve pri prípadnej zmienke o Benešových dekrétoch a Českej republike spomenula aj Slovenská republika. Ako uviedol hovorca rezortu zahraničia Peter Stano, Lisabonská zmluva nemôže v tejto otázke dávať v jednej veci rozdielne právne istoty dvom nástupníckym štátom.
Prezident ČR Václav Klaus odmieta podpísať Lisabonskú zmluvu a Česko tak ako jediná krajina únie s neukončenou ratifikáciou blokuje vstup zmluvy do platnosti. „Pred ratifikáciou si Česká republika musí aspoň dodatočne vyjednať obdobnú výnimku (ako Poľsko a Británia). Tým nám bude daná garancia, že Lisabonská zmluva nemôže viesť k prelomeniu tzv. Benešových dekrétov,“ uviedol Klaus 9. októbra.
Český prezident upozornil, že na základe Charty bude luxemburský Súdny dvor EÚ posudzovať, či sú právne predpisy, zvyklosti a postupy v členských krajinách v súlade s týmto dokumentom. „To umožní obchádzať české súdy a uplatňovať napríklad majetkové požiadavky osôb, vysídlených po druhej svetovej vojne priamo na Súdnom dvore EÚ. Listina dokonca umožňuje preskúmavať už platné rozhodnutia českých súdov,“ tvrdí.
SITA