Poznáte už termín, kedy sa vo svetovom rebríčku FIVB v súvislosti s OH 2016 v Riu urobí hrubá červená čiara, kedy sa definitívne rozhodne o počte tímov so zaručenou olympijskou miestenkou?
Dominika Nestarcová: „Nevieme to ešte presne. Keď bola olympiáda 2012 v Londýne, tak sa definitívna čiara a konečný menoslov účastníkov ženského beachvolejbalového turnaja v Londýne urobil až v júni 2012, teda tesne pred začiatkom olympiády. Samozrejme, taký predbežný zoznam bol známy už oveľa skôr, ale definitívnu podobu dostal až v lete pred londýnskou olympiádou. Vtedy sa v ňom urobili úplne posledné korektúry. My sme sa do tej definitívnej dvadsaťštvorky pre OH 2012 vtedy nedostali.“
Bude šanca urobiť spomínané korektúry, čiže zabojovať o olympijskú miestenku aj v roku 2016, alebo sa o Rio musíte usilovať predovšetkým na tohoročných veľkých súťažiach?
Natália Dubovcová: „Všetko naše tréningové úsilie sústredíme na veľké postupové turnaje, na ktorých budeme štartovať tento rok. Pretože v tohoročnom súťažnom kalendári je viac turnajov, na ktorých sa môžeme pobiť o postup do Brazílie. V priebehu tohto roka bude podľa mňa oveľa väčšia šanca postúpiť do Ria, než to bude potom v roku konania samotnej olympiády. V roku 2016 to už bude veľmi hektické (krátka odmlka). Tento rok bude viac turnajov, ktoré pre nás zákonite prinášajú aj viac možností uspieť. Ak nám s Dominikou bude zdravie slúžiť, budeme o Rio bojovať dovtedy, kým sa bude dať. Kým bude šanca postúpiť.“
Dominika Nestarcová: „Určite aj budúci rok budú nejaké veľké a významné turnaje, na ktorých sa bude dať bojovať o letenku do Brazílie. Ale hlavná časť olympijskej kvalifikácie o postup na OH 2016 v Rio de Janeiro nás čaká práve tento rok. Ale určite sa to dá ešte vykorigovať aj v roku samotnej olympiády v Brazílii. My sa však nechceme spoliehať na poslednú chvíľu… O letenky chceme zabojovať predovšetkým tento rok. Ak nám vydrží športová forma, bolo by veľkou škodou nepokúsiť sa realizovať to, o čom už dlhšie snívame.“
Kedy sa teda púšťate do plnenia svojho veľkého olympijského sna?
Dominika Nestarcová: „Prvý turnaj svetovej serie FIVB Grand Slam v plážovom volejbale žien bude v máji v Moskve. V termíne od 26. do 30. mája. Myslím si, že tam bude aj náš štart do novej sezóny. Zbierať body pre Rio 2016 začneme už v Rusku na prvom turnaji. Uvidíme ako nám to vlastne pôjde, ako sa nám na turnajoch bude dariť. Potom v júni budú ďalšie dve podujatia Grand Slamu v Nórsku, v Stavangeri (9. – 14.) a v americkom St. Petersburgu (16. – 21.). A v polovici júla bude opäť turnaj FIVB Grand Slam vo Švajčiarsku, v Gstaade.“
Ktorý úspech, resp. okamih bol pre vás najkrajším zážitkom v roku 2014, počas ktorého ste tak neuveriteľne milo prekvapili všetkých priaznivcov plážového volejbalu na Slovensku?
Natália Dubovcová: „Pri vyhlasovaní najlepších volejbalistov Slovenska za rok 2014 som videla video z turnaja Grand Slamu v nórskom Stavangeri, na ktorom sme vybojovali bronz. Zábery z tohto pre nás mimoriadne vydareného turnaja som sledovala takmer po pol roku. A musím sa priznať, že pri jeho sledovaní som zasa mala zimomriavky a husiu kožu. Pri tom videu ožili vo mne všetky tie krásne emócie a zážitky. Opäť ma zaplavila vlna šťastia a radosti, že sme to dokázali (smiech). Opäť sa mi prudko rozbúchalo srdce. Bolo to krásne opäť si pripomenúť tie nádherné chvíle (krátka odmlka). Turnaj v Stavangeri – a najmä tá bronzová medaila – bol pre mňa osobne senzačný zážitok. Na také chvíle sa predsa nezabúda (smiech). Stavanger pre nás obe s Dominikou zostane navždy veľkým medzníkom v celej našej beachvolejbalovej kariére (smiech). Až po ňom prišlo nečakané bronzové repete na Grand Slame v Long Beach a ďalší broz v Bieli, na turnaji CEV Masters (smiech).
Dominika Nestarcovcá: „Samozrejme, aj pre mňa ním bol ten prvý bronz, ktorý sme vybojovali v Stavangeri. Bol to turnaj zo série Grand Slamu. Bolo to niečo (krátka odmlka). Nechcem povedať, že neočakávané, ale… Nikto z nás si predsa nemyslel, že donesieme domov bronzovú medailu! V Nórsku sme odohrali naozaj skvelý turnaj. Stavanger sa nám vydaril. Doniesli sme domov bronzové medaily! Navyše, bol to môj prvý zážitok s medailou. Takže na taký okamih sa predsa nezabúda! Potom to zopakovanie ďalšieho bronzového úspechu na turnaji Grand Slamu v americkom Long Beach bolo ešte nečakanejšie… Ešte väčší úspech. Možno z mnohých dôvodov aj ťažšie vybojovaný. Fakt. Ale sme veľmi rady, že sme to ´urobili´. Lebo dovtedy si mnohí mysleli, že náš bronz v Nórsku bol iba veľkou náhodou (krátka odmlka). Možno si opäť mnohí z našich priaznivcov mysleli, že sa nám to na turnajoch Grand Slamu už viac nepodarí… Ale my sme to opäť dokázali! To je na tom našom druhom bronze najcennejšie. A do tretice 3. miesto v Bieli iba potvrdilo našu výbornú formu.“
Zažili ste v priebehu vašej vynikajúcej sezóny 2014 aj turnaj, resp. meranie síl, ktoré by ste si už nikdy v kariére nechceli zopakovať?
Natália Dubovcová: „Myslíte to tak, že by to bol turnaj, na ktorom by sme úplne pohoreli? Nie, taký turnaj sme v podstate ani nemali. Nedarilo sa nám síce vo Švajčiarsku, kam sme pricestovali hneď po Stavangeri. Ale tam bolo počas turnaja chladno, nebolo dobré počasie, zle sa nám hralo. Viac sme si verili aj pred turnajom v Baku, kde sme hrali v septembri. Ale ani tam to nebol z našej strany totálny prepadák. Hoci, mohlo to byť aj lepšie. Taký turnaj sme minulý rok asi ani nemali… Fakt si teraz nespomínam, že by sa nám vyslovene nedarilo.“
Dominika Nestarcová: „Neviem… Osobne nie veľmi rada hrám vtedy, keď fúka silný vietor, resp. keď prší a je zima. Taký turnaj sme zažili vo Švajčiarsku. V Gstaade. Ale tam sme prišli priamo z nórskeho Stavangeru. Obe sme boli veľmi unavené. Bolo tam mrcha počasie. Pršalo, čo ja fakt nemám rada. Nič nám nevyšlo. Neskončili sme tam dobre. Ale ak sa mám nad tým nejako viac zamyslieť, fakt nemám nejaký najmenej obľúbený turnaj. Turnaj v Gstaade pokazilo škaredé počasie. Naozaj si nepamätám na súťaž, po ktorej by som si hovorila, že sem už nikdy v živote neprídem (smiech).
Akú najkrajšia gratuláciu ste minulý rok dostali k tomu prvému senzačnému bronzu, ktorý ste vybojovali na turnaji Grand Slamu v Stavangeri?
Natália Dubovcová: „Tých krásnych gratulácii k nášmu úspešnému vystúpeniu v Stavangeri bolo naozaj veľmi veľa. Mnohé z nich nás veľmi milo prekvapili. Najmä tie, ktoré sa objavili na facebooku. Ale pre mňa najväčšou gratuláciou bola záplava obrovského šťastia a eufórie môjho otca. On bol po našom úspechu neuveriteľne šťastný. On to všetko prežíval veľmi emotívne. Úplne ho to ´vzalo´. Slzy šťastia v jeho rozžiarených očiach to bol okamih, na ktorý nezabudnem (smiech). Veď on pre tento náš spoločný úspech urobil neuveriteľne veľa.
Dominika Nestarcová: „Tak určite najviac si cením úplne prvé reakcie od mojej rodiny. Lebo tie boli neskutočné… Neskutočné milé (smiech). Samozrejme, aj radosť nášho trénera, manažéra a vedúceho tímu v jednej osobe, čiže Nataliinho otca, bola nádherným zážitkom. Ale na druhej strane, keď sme dali na facebook informáciu, že sme vyhrali bronz v Nórsku, tak sme mali veľa reakcií. Veľa kontaktov. Veľa gratulácií a blahoželaní. Veľmi ma potešilo, že náš úspech v Nórsku tak veľa ľudí sledovalo… Prekvapilo nás, že nám na diaľku držali palce. To sme naozaj nečakali. Netušili sme, že ľudia tak intenzívne žijú s naším športom.
Hoci v júni sú na programe prvé historické Európske hry v Baku, vy tam budete chýbať. Aj napriek tomu, že ste si do Baku vybojovali miestenku. Radšej budete body do olympijskej kvalifikácie naháňať na súťažiach Grand Slamu v Nórsku a v USA. Keďže Baku muselo ustúpiť pred víziou OH 2016, ktorá akcia bude v sezóne 2015 pre vás tá najdôležitejšia?
Natália Dubovcová: „Z hľadiska možných bodov do olympijského rebríčka bude pre nás tento rok top podujatím svetový šampionát v Holandsku, ktorý sa začne 26. júna a potrvá do 5. júla. Tam sa bude hrať o veľmi veľa bodov, lebo jednotlivé umiestnenia budú lepšie bodované. Budú to veľmi cenné body. A potom tiež turnaje Grand Slamu, na ktorých sme minulý rok tak úspešne účinkovali. Tento rok to bude dvanásť turnajov, z ktorých sa bude robiť svetový rebríček. Ak chceme byť na olympiáde v Brazílii, musíme na turnajoch Grand Slamu a na MS odovzdať všetko, čo máme natrénované (krátka odmlka). Musíme na týchto turnajoch zopakovať minuloročné výkony i výsledky. Ak by sa nám to podarilo, olympiáda by nemusela byť iba naším veľkým snom.“
Dominika Nestarcová: „Určite to bude svetový šampionát v Holandsku. Pretože tam sa bude veľmi tvrdo bojovať nie iba o tituly a medaily z MS, ale aj o veľmi dôležité body do svetového rebríčka. Body z MS v Holandsku budú mať vo svetovom rankingu veľmi vysokú hodnotu. Už teraz vieme, že umiestnenia na MS budú oveľa viac obodované ako obyčajné turnaje (krátka odmlka). Ak by sa nám v Holandsku podarilo tak dobre zahrať ako sme dokázali minulý rok, určite by sa nám viac priblížila šanca štartovať na olympiáde v Brazílii.“
Minulý rok ste svojimi výbornými výkonmi ukázali, že patríte do užšej európskej špičky. Ako sa tento prienik medzi elitu prejavil na priazni sponzorov a potenciálnych mecenášov? Pribudli vám od stavangerského senzačného bronzu sponzori, alebo nebodaj aj ubudli?
Natália Dubovcová: „Viete, v našom športe sponzorov nikdy nie je dosť (krátka odmlka). Plážový volejbal nie je na Slovensku športom, ktorý by štát chcel nejako extra podporovať. Kým sme nemali výsledky na Grand Slamoch, museli sme si pomáhať, ako sme vedeli… Museli sme hľadať cesty a spôsoby ako peniaze od sponzorov nie iba získať, ale aj ako z nich čo najviac ušetriť. Aby sme mali nejakú rezervu aj na ďalší turnaj… Ale o tom by vám vedel rozprávať môj otec, ktorý v tomto smere má najbohatšie skúsenosti… Samozrejme, každý veľký medzinárodný turnaj stojí veľké peniaze. Musíme si platiť dopravu, letenky, ubytovanie, pobytové náklady, prípravu, tréningy, regeneráciu. Preto sme veľmi radi, že sponzori, ktorí stáli pri nás, keď sme sa v rebríčku svetového beachvolejbalu šplhali vyššie, nám zostali naďalej verní. Po posledných úspechom v Grand Slamoch nás potešilo aj to, že si k nám cestu začali hľadať aj ďalší sponzori. Už je to v tomto smere o niečo lepšie, lebo štát naše športové odvetvie nepodporuje. Na náš šport peniaze nemá. Musia nám pomáhať práve sponzori.“
Dominika Nestarcová: „Po našich úspechoch v rámci veľkých turnajov Grand Slamu nám pribudli sponzori. Čo je pre nás veľmi dobré, lebo nám hlavne poskytli peniaze na to, aby sme mohli financovať kvalitného zahraničného trénera, ktorý sa nám už dlhšie venuje. Bez týchto sponzorských prostriedkov by sme si ho jednoducho nemohli dovoliť. A či ubudli? Zatiaľ nám sponzori neubudli… Aspoň o takom trende zatiaľ nič neviem (krátka odmlka). Chvalabohu, zatiaľ som takú zlú správu o tom, že by nejakí partneri od nás teraz ´odskočili´, od nikoho nepočula.“
Ktorý tréner sa podujal viesť vašu športovú prípravu?
Dominika Nestarcová: „Pred necelými dvoma rokmi sme začali úzku spoluprácu so Španielom Hectorom Gutierrezom Hernandézom. Trénoval nás predminulý rok celú zimu. Navyše, práve vďaka sponzorom, zostal s nami až do leta 2014. A teraz nás opäť zobral pod svoje ´krídla´. Opäť sme sa dohodli na spolupráci. Opäť s ním trénujeme. Absolvovali sme s ním aj zahraničné sústredenia. Pripravovali sme sa v teple, lebo v zimných mesiacoch sa na Slovensku beach volejbal hrať nedá. Naďalej mu pomáha aj Nataliin otec. Na tréningu sú mnohokrát prítomní obaja. Vďaka ich prítomnosti máme viac pohľadov na to, čo v príprave robíme dobre, čo nám nejde, kde máme rezervy, resp. čo treba na našej hre zlepšiť. Ich vzájomná spolupráca funguje na veľmi dobrej úrovni, z čoho my dve s Natáliou iba profitujeme (smiech).
Piaty rok ste bez konkurencie majsterkami Slovenska v plážovom volejbale žien. Vaša dominancia pod vysokou sieťou a na piesku je jednoznačná. Máte vôbec na Slovensku nasledovníčky, ktoré by úspešne pokračovali po tej ceste, ktorú ste vy vydláždili svojimi doterajšími úspechmi?
Natália Dubovcová: „Na domácich turnajoch, na ktorých sme štartovali, sme také dievčatá nenašli. Žiadna dvojica nedáva plážovému volejbalu toľko, koľko mu obetujeme my. Samozrejme, máme kontakty s nejakými mladými ´babami´, ktoré chcú byť ako my. Aspoň to tvrdia (smiech). Pýtajú si rady, chcú vedieť, ako sa nám podarilo dostať sa do európskej špičky. Ale zatiaľ mám taký pocit, že tie dievčatá iba sondujú pôdu, hľadajú spôsob ako prejsť od šestkového volejbalu k plážovému. Ak by však svoj zámer mysleli vážne, museli by si nájsť takého fanatika, akým je môj otec (smiech). To je človek, ktorému vďačíme za veľmi veľa. On stál pri začiatkoch našej spoločnej beachvolejbalovej kariéry. On nás dal dokopy.“
Dominika Nestarcová: „Zatiaľ neviem o dievčatách, ktoré by išli po ceste, ktorú sme my úspechmi vydláždili. Ako vy hovoríte… Aj my sme začínali takmer z ničoho. Začali sme chodiť na veľké turnaje iba za seba. Natália bola vtedy fakt veľmi mladá, ja som beach volejbal hrať nevedela (smiech). Tak sme sa spoločne učili. Začali sme chodiť samé za seba. Nejako sme sa prepracovali. Až tam, kde sme teraz. Neviem, že by teraz nejaký náš mladý ženský tím začal hrať plážový volejbal na medzinárodnej úrovni. Na tomto má obrovskú zásluhu otec Natálie Dubovcovej. Práve on ma pre plážový volejbal získal. Ak by ma nedotiahol k beach volejbalu, asi by som ho nehrala (krátka odmlka). Aspoň nie na takej úrovni, na akej ho hrám v súčasnosti. On ma presvedčil, že sa na plážový volejbal hodím. Myslím si, že na Slovensku takých, v dobrom a vo veľkých úvodzovkách, ´bláznov´, ktorí by spravili to, čo urobil Natáliin otec, nie je veľa. Na to musí byť povaha (krátka odmlka). Nikto sa predsa nepodujme takto doslova fanaticky trénovať mladé dievčatá. Lebo to si vyžaduje veľké nadšenie, odvahu, elán a chuť do roboty… A navyše stojí to veľmi veľa peňazí… Na to netreba zabúdať. Musíte byť do tohto športu fakt totálny blázon, aby ste to robili (krátka odmlka). Lebo, keď nikde nemáte zaručené, že z toho niečo niekedy aj bude, tak málokomu sa do takého ´rizikového podnikania´ na Slovensku chce ísť. My máme obrovské šťastie, že Natáliin otec do toho rizika predsa išiel. On je fakt športovým fanatikom na pohľadanie.“
Ste už vzorom pre malé volejbalistky, ktoré sa perspektívne pripravujú na prestup zo šestkového volejbalu k beachvolejbalu? Už máte skúsenosti aj s takouto užitočnou spätnou väzbou na slovenský volejbal?
Natália Dubovcová: „Podľa kontaktov a správ, ktoré máme na facebooku, asi nejakým vzorom pre tie mladé dievčatá predsa už sme (smiech). Aspoň podľa toho, čo nám píšu na sociálnych sieťach. Máme veľké množstvo fanúšikov a obdivovateľov, ktorí nám pravidelne píšu. Vymieňajú si s nami poznatky, pýtajú si rady, majú záujem o naše videá, fotografie.“
Dominika Nestarcová: „Už sa nám stalo, že nám prišlo zopár správ. Mladí priaznivci nám píšu aj v takom duchu, že ´chceli by sme dať kamarátke na narodeniny vaše krátke video. Urobte nám radosť, spravte si krátke video a nejako jej na diaľku zablahoželajte. Viete, ona vás veľmi obdivuje, my jej chceme urobiť radosť. Z vášho videa by sa najviac tešila.´ Zopár takých fanúšikov sa našlo (smiech). Neviem povedať, či pre niekoho, kto nás tak pravidelne sleduje a kontaktuje, sme aj vzorom. To teraz fakt neviem (smiech). Už sa nám stalo, že sme dostali žiadosť o naše video. Boli prosby, aby sme niekomu napísali pohľadnicu z turnaja, na ktorom budeme hrať. Bolo to pre nás veľmi milé (smiech). To sme vždy veľmi rady urobili.“
Ak by za vami osobne prišli nejaké mladé volejbalistky, že chcú ísť vo vašich stopách, že sa chcú pokúsiť o také úspechy, aké ste v roku 2014 dosiahli vy, čo by ste im poradili?
Natália Dubovcová: „Aby sa snažili všetko robiť minimálne na sto percent (smiech). Inak sa to nedá. A v ťažkých zápasoch aby išli možno ešte na vyššie obrátky. Konkurencia vo svete je z roka na rok väčšia. A podľa mňa najdôležitejšou vecou v celom systéme je oddanosť a fanatizmus. Chuť obetovať tomuto športu takmer všetko. Navyše, treba nájsť takých fanatikov, akí sa momentálne pohybujú okolo nás. Obrovský kus práce urobil môj otec, ktorý funguje nie iba ako manažér, vedúci tímu a tréner, ale aj ako poradca, styčný dôstojník, vodič… On je fakt taká dobrá ´duša pre všetko´. On je pre nás najväčšou odbornou i morálnou oporou a autoritou. Bez neho, a bez jeho elánu a chuti robiť aj nemožné, by sme určite momentálne neboli tam, kde sme. Prvý podnet, aby som už v mladom veku prešla od šestkového volejbalu k plážovému, prišiel od neho. On v tomto čoraz populárnejšom športe videl pre mňa budúcnosť. On to vedel už vtedy, keď ja som iba hľadala možnosti svojho športového uplatnenia sa (smiech). Keď som iba hľadala svoju cestu, on už mal v hlave projekt, pre ktorý nás obe získal. On mu veril možno viac ako sme verili my (smiech).
Dominika Nestarcová: „Ja by som im poradila, aby sa nevzdávali tohto svojho sna, za ktorým sa odhodlali ísť. Aby ich pri športovaní neodradili hneď prvé neúspechy. Tie k športu tiež patria. Poradila by som im najmä obrovskú trpezlivosť a zdravú odvahu. A tiež poriadny kus sebavedomia. Bez toho to nejde (krátka odmlka). Trpezlivosť v príprave a odvahu v samotných súbojoch. Tiež by som im pripomenula, že ak vydržia vo svojom úsilí aj v časoch neúspechov, časom určite prídu aj úspechy. Aj my dve s Natáliou sme touto ťažkou cestou museli nevyhnutne prejsť. Preto veľmi dobre viem, o čom teraz hovorím (krátka odmlka). Cesta k úspechom nie je nikdy ľahká.
Zhováral sa Štefan Žilka
Natália Dubovcová sa narodila 5. júla 1990 v Bratislave. Volejbal začala hrať ako žiačka základnej školy. V šestkovom volejbale sa tešila z 2. miesta na majstrovstvách Slovenska kadetiek, ako aj z 2. miesta na majstrovstvách Slovenska junioriek (2006/2007). Medzi juniorkami ju vyhlásili za najtechnickejšiu slovenskú hráčku. Pozíciu najtechnickejšej hráčky medzi juniorkami Slovenska obhájila aj v sezóne 2007/2008, v ktorej s tímom obsadila 3. miesto v juniorskom republikovom šampionáte. Medzi kadetkami bola najlepšou hráčkou a oporou majstrovského tímu Gymnázia Bíliková. Pred volejbalom sa štyri roky venovala atletike, behala cez prekážky a skákala do výšky. Na medzinárodnej scéne sa ako plážová volejbalistka predstavila v roku 2007 na ME hráčok do 18 rokov v Brne. Spolu so spoluhráčkou Kristiníkovou ako čerstvé majsterky SR tejto vekovej kategórie skončili na 17. mieste. O rok neskôr spolu s Danielou Hradeckou vyhrali majstrovstvá SR v beachvolejbale do 20 rokov. S Danielou Hradeckou bola deviata na ME hráčok do 20 rokov v San Salvo (Tal.) a 29. miesto obsadili na Svetovom pohári junioriek v Myslowiciach (Poľ.). Natália Dubovcová s Dominikou Nestarcovou vyhrali zimnú sériu beachvolejbalu v Bratislave a s Teréziou Hilzererovou sa stali medzinárodnými majsterkami ČR hráčok do 23 rokov. Dubovcová s Nestarcovou päťkrát vyhrali majstrovstvá SR v plážovom volejbale žien (2009, 2010, 2012, 2013, 2014). Na medzinárodnej scéne debutovali v súťaži série turnajov Masters na Kanárskych ostrovoch v Gran Canaria a v Berlíne. Krátko po tomto debute štartovali na open turnajoch v Poľsku (Stare Jabłonki) a v Holandsku (Haag). Dubovcová štartovala aj na MS junioriek v roku 2009 a 2010 a ME hráčok do 23 rokov. Na MS 2009 v Blackpoole (V. Brit.) bola deviata s Andreou Dudíkovou , o rok neskôr v tureckej Alanyi bola so Zuzanou Šajmovičovou sedemnásta. Na ME 2009 hráčok do 23 rokov v Rusku bola sedemnásta s Barborou Forgáchovou, na ME 2010 hráčok do 23 rokov v Grécku skončila deviata s Miroslavou Kuciakovou. V tom istom roku duo Dubovcová – Nestarcová obhájilo titul majsterky SR v plážovom volejbale. V roku 2010 absolvovali prvé turnaje FIVB Grand Slam v Moskve a Klagenfurte (33. miesto). Od roku 2011 na týchto veľkých turnajoch štartujú pravidelne. Okrem toho Dubovcová s Miroslavou Kuciakovou na ME hráčok do 23 rokov v Porte (Port.) v roku 2012 zopakovali 9. miesto. Rovnakú priečku obsadili Natália Dubovcová a Dominika Nestarcová aj pri debute na ME 2012 v Scheveningene. Na MS 2013 v Stare Jabłonki (Poľ.) boli opäť deviate, keď skončili vo vyraďovacej fáze po prehre s nemeckou dvojicou Karla Borgerová a Britta Bütheová. V roku 2013 boli na ME v Klagenfurte (Rak) sedemnáste. V roku 2013 dosiahli v seriáli FIVB Grand Slam dve 5. miesta. Piate boli na turnaji v Ríme a na podujatí v Long Beach (USA). Na turnaji Grand Slam v Sao Paulo (Braz.) obsadili 9. miesto, na ďalších piatich kolách Grand Slam 2013 skončili zhodne na 17. mieste. V roku 2014 boli deviate na ME v Cagliari (Tal.) a na turnaji Grand Slam v Berlíne. Ich kariérnym maximom je 3. miesto na turnaji FIVB Grand Slam v Stavangeri (Nór.). Bronzový úspech zopakovali aj na turnaji FIVB Grand Slam v Long Beach (USA). Tretie miesto obsadili aj na medzinárodnom turnaji CEV Masters vo švajčiarskom Bieli. V marci 2015 zvíťazili na halových majstrovstvách ČR v beach volejbale žien v Brne.