BRATISLAVA 11. apríla (WEBNOVINY) – Symbolickým prestrihnutím ostnatého drôtu a otvorením prvej verejnej vojenskej knižnice v zrekonštruovanom bunkri BS 8 Hřbitov z druhej svetovej vojny si dnes bratislavská Petržalka pripomenula 65. výročie svojho oslobodenia. Bunker sa nachádza pri nedávno zrekonštruovanom vojenskom cintoríne z 1. svetovej vojny a je jedným z 15 bunkrov, ktoré tvoria tzv. malú maginotovu líniu. Bola to obranná línia ešte prd vstupom do Bratislavy, nikdy sa tu však nebojovalo, keďže Petržalka pripadla vtedajšiemu Nemecku. Na dnešných oslavách nechýbala napríklad ani kontrola dokladov, streľba z dobových zbraní, československí, ruskí a nemeckí vojaci či ochutnávka vojenského guláša.
„Priestory zostávajú pripomienkou 2. svetovej vojny a nášho úsilia na slobodu. Doteraz sme nemali dôstojné miesto, kde by sme oslavu urobili. Aj keď sa tu nikdy nebojovalo, línia mala veľký význam,“ povedal petržalský starosta Milan Ftáčnik. Okrem bunkra, ktorý čaká ešte na nový náter, by mala históriu priblížiť aj knižnica s historickými vojenskými knihami, ale napríklad aj románmi z vojnového obdobia, fotodokumentačná výstava či ďalšie dokumenty a artefakty o 1. a 2. svetovej vojne. „Je to kus našej histórie. Bolo to dlho neprístupné, 40 rokov tu bolo hraničné pásmo. Potom to bolo zdevastované,“ doplnil Ftáčnik. Miestna samospráva preto rokuje s rezortom obrany o prenájme bunkra.
Obnovovanie bunkrov pre zachovanie historickej pamäte a nestavanie ďalších považuje za veľmi dôležité aj podpredseda vlády a historik Dušan Čaplovič. „Slúžia ako pamäť na to, čo sa tu dialo v minulosti, ako bol svet rozdelený. Pripomína našu osobitne vojenskú históriu, ľudí, ktorí to budovali,“ povedal Čaplovič. Ako pripomienka 1. svetovej vojny zasa podľa neho slúži blízky vojenský cintorín. Ten vznikol ako doplnok vojenského lazaretu. Na cintoríne odpočíva 331 vojakov deviatich národností, v pár prípadoch sa národnosť identifikovať nepodarilo. Najviac vojakov – 122 – bolo česko-slovenskej národnosti. Ležia tu však aj Maďari, Juhoslovania, Rumuni, Rakúšania, Rusi, Taliani, Poliaci a Nemci.
Čaplovič zároveň verí, že postupne sa podarí obnoviť aj ďalšie bunkre. O to sa snaží aj občianske združenie Zachráňme petržalské bunkre. Mnohé z nich totiž značne poškodili bezdomovci a narkomani. Podľa Miroslava Košírera, ktorý vedie združenie, by mal každý bunker priblížiť vojnovú históriu inak. Napríklad jeden z bunkrov by mohol byť ženský.
Bratislava bola oslobodená 4. apríla 1945, Petržalka však až 5. apríla 1945. V jej katastrálnom území sa pritom odohrávali najťažšie boje pri oslobodzovaní dnešného hlavného mesta. Do bojových operácií boli zapojené aj bunkre, ktoré boli súčasťou obrannej línie postavenej v rokoch 1934 až 1938 ako nosný československý obranný systém.
SITA