Pred nástupom do funkcie riaditeľa Českej národnej budovy ste povedali, že chcete vyslobodiť Český dom na Manhattane z pozície outsidera, v ktorej sa podľa vás v tej dobe nachádzal. Pražskú zoologickú záhradu ste prevzali v podobnej pozícii a za 12 rokov ste ju priviedli na siedme miesto na svete. Máte podobné ambície aj vo svojej novej funkcii? Existuje tu nejaká paralela medzi obidvoma postmi?
Vnucovať obidvom situáciám paralelu je zbytočné. Sú to iné úlohy, v inom prostredí, s iným potenciálom. Ide hlavne o to, robiť tú prácu najlepšie, ako viem a ako to za daných okolností ide. Možnosti zoo som objavoval a rozvíjal postupne a tiež som využíval náhody, vrátane tých nešťastných. Tým mám na mysli hlavne povodeň, ktorá bola pre pražskú zoo obrovskou tragédiou, ale my sme v nej dokázali nájsť výzvu a z trosiek vybudovať úplne nový, moderný areál. Teraz som v situácii, keď prichádzam už do hotového a mám za úlohu vdýchnuť tomu život.
Môžete predstaviť svoju víziu úspešnej a zmysluplnej Českej národnej budovy?
V New Yorku som na úplnom začiatku a vôbec nepredpokladám, že by tu mali ľudia z Českej národnej budovy padať na zadok, Zatiaľ mi bude stačiť, keď bude budova v dobrom prevádzkovom a ekonomickom stave a keď bude ponúkať programy, o ktoré dokáže vyvolať v New Yorku záujem. Neskrývam však, že premýšľam a určite skúsim aj niečo viac. Akcie, ktoré budú mať zvláštnu originalitu a potenciál upútať pozornosť na Česko. Všeobecne by sa z budovy malo stať skutočné spoločenské centrum všetkých, ktorí majú v USA akékoľvek väzby či záujem o Českú republiku.
Ako sami o sebe hovoríte, ste veľký perfekcionista a nemáte v obľube úradné záležitosti (z tohto dôvodu ste pred časom odmietli ponuku stať sa riaditeľom Českých centier v zahraničí). Čo vás lákalo na tomto poste? Môžete už po pár mesiacoch konštatovať, že vaša nová práca spĺňa vaše očakávania a je tvorivá a nie úradnícka?
Úprimne, hlavným motívom k tejto práci bola pre mňa potreba zmeny. Po 12 rokoch v zoo som cítil, že musím odísť a začať niečo nové, ale tá práca mi natoľko prirástla k srdcu, že zmena musela zároveň fungovať ako terapia. Preto som si zvolil zahraničie. Zároveň som chcel urobiť niečo pre rodinu, aby to bola zmena zmysluplná aj pre moje deti a ženu. Som ale presvedčený, že aj čisto pracovne ide o zaujímavú výzvu, ktorej uplatnenie mám vo svojich rukách. Po troch mesiacoch však stále prevažuje zoznamovanie sa s prostredím a úradničina pred tvorivou prácou. Čo ma vôbec neprekvapuje. Tvorivá práca je pre mňa- manažéra čerešnička na torte, nie každodenná realita.
V Česku ste sa snažili pestovať intenzívny a pozitívny vzťah k verejnosti a výsledky dokazovali, že sa vám to darilo. Ste presvedčený, že sa vám podarí vytvoriť takéto vzťahy aj v rozmaznanom a rôznymi lákadlami preplnenom New Yorku?
Vzťah s verejnosťou je kľúčový nástroj na ceste k úspechu každej verejnej inštitúcie. Podľa mňa musí byť založený na troch pilieroch – na kvalite poskytovanej služby, na dennodennej ústretovej a trpezlivej komunikácii a na niekoľkých pravidelných, neprehliadnuteľných imidžových akciách. Toto presvedčenie budem uplatňovať aj v New Yorku, ale potenciál výsledku je neporovnateľný. Zoo mala na to, oslovovať masy ľudí. Tu bude úspechom, ak si vytvoríme relatívne široký okruh záujemcov a zvyšok aspoň občas zaujmeme. Zaujať tu je síce mimoriadne obtiažne, ale keď sa to už stane, efekt stojí za to. Úspech v New Yorku sa cení viac než úspech kdekoľvek inde.
Hovorí sa o vás, že vašou najväčšou prednosťou je umenie spojiť cit pre špecifickosť prostredia s manažérskym prístupom k veci. Ako si poradí manažér vášho typu s do tej doby viac- menej mŕtvou budovou v cudzej zemi, ktorej obyvatelia veľakrát ani nevedia, kde sa Česká republika nachádza?
Som presvedčený, že manažérska práca je tvorivá činnosť. Bez citu voči prostrediu, ľuďom, dobe, náhodám sa nedá úspešne robiť. Na druhej strane musí každý manažérky úspech stáť na pevných ekonomických a prevádzkových nohách, pripravený aj na krízu. Preto povedať dopredu, čo tu povedie k úspechu a čo nie, je nemožné. To by potom mohol podľa návodu robiť každý. Každopádne však viem, že tu začnem tými pevnými nohami a keď na nich budem stáť, tak sa pokúsim vdýchnuť českým témam priateľskú atmosféru a originalitu a tiež esprit tvorivých ľudí.
Dali ste si limit, ako dlho chcete v New Yorku pracovať?
Nie. Aj to bude výsledkom citu pre vec, som úplne slobodný. Nie som viazaný na žiadne kariérne zákonitosti služby v zahraničí. Môžu tu byť rok, alebo osem. Rozhodne o tom osobná spokojnosť či nespokojnosť môjho zamestnávateľa. Môj osobný odhad sú štyri roky, ak prekonáme vyššie spomenutý prvý zaťažkávajúci skúšobný rok.
Čo vás v New Yorku a vo vašej novej práci najviac milo a nemilo prekvapilo?
Nemilo ma prekvapil nedostatok peňazí, ktorý je vyšší, ako som čakal. A Tiež množstvo úradných obštrukcií, ktoré obnáša práca pre štát. Najať manažéra, chcieť od neho výsledky, ale zároveň mu nedať žiadne právomoci a priestor na prácu, je nonsens, Naopak v dobrom si ma získali Newyorčania. Ako v pohode, s úsmevom, zdvorilosťou a toleranciou zvládajú to obrovské kozmopolitné mesto. Máme sa od nich čo učiť.
Text: Eva Kotvová
Tento článok nájdete aj v tlačenej verzii česko-slovenského magazínu Metropolitan Tribune.
