Parlament bude na januárovej schôdzi rokovať o novele zákona o finančnej podpore činnosti cirkví a náboženských spoločností.
Návrh predkladajú poslanci z klubu Slovensko, Za ľudí, Kresťanská únia, Richard Vašečka, Anna Záborská a Gábor Grendel. Začiatok prvej schôdze v roku 2024 je naplánovaný na 30. januára.
Zvýšenie transferu cirkvám
V existujúcom vzorci pre indexovanie transferu cirkvám navrhujú výmenu ukazovateľa valorizácie miezd v štátnej správe za ukazovateľ rastu priemernej mzdy v hospodárstve.
Druhou navrhovanou zmenou je, že suma príspevku štátu sa má zvýšiť pre jednotlivé cirkvi v porovnaní s predchádzajúcim rokom o mieru medziročného rastu minimálnej mzdy. Tým by sa podľa navrhovateľov zabezpečilo zamedzenie prepadu duchovných do sociálnej chudoby.
„Cieľom navrhovaných zmien nie je zvýšenie transferu cirkvám, ale ošetrenie situácie, ktorá by mohla viesť k prepadu sociálnej úrovne duchovných. Navrhovaná zmena bude prioritne pomocou pre menšie cirkvi, ktoré z dôvodu malého počtu veriacich dostávajú pomerne nižší príspevok,“ uviedli poslanci.
Zastavenia valorizácie platov
Predkladatelia poukazujú na to, že prijatím zákona o finančnej podpore činnosti cirkví a náboženských spoločností sa od roku 2020 upravilo indexovanie transferu cirkvám a náboženským spoločnostiam, ktoré z 20 percent zohľadňuje nárast cien v hospodárstve a z 80 percent valorizáciu miezd vo verejnej správe.
Kresťanská únia predložila sedem legislatívnych návrhov, je medzi nimi zákon o rodnom čísle aj o platoch kňazov (video)
Aplikačná prax však priniesla situácie, ktoré pri príprave návrhu zákona nebolo možné predpokladať. V dôsledku nástupu koronakrízy v úvode roka 2020 sa zastavila valorizácia platov zamestnancov v štátnej správe, zároveň však rast minimálnej mzdy pokračoval relatívne dynamickým tempom.
Jediný zdroj financovania
Transfer zo štátu je pre väčšinu cirkví hlavným a vo viacerých prípadoch jediným zdrojom financovania platov.
„Pretrvávajúca disproporcia medzi indexáciou transferu cirkvám a rastom minimálnej mzdy tak neúmerným spôsobom vytvára tlak na financovanie platov duchovných osôb v rámci všetkých cirkví, čo by malo za následok postupné posúvanie duchovných na hranicu sociálnej chudoby,“ tvrdia predkladatelia.
Zároveň upozorňujú na to, že platy duchovných už dnes patria k najnižším v ekonomike. V roku 2020 mali tri štvrtiny duchovných osôb v rímskokatolíckej a gréckokatolíckej cirkvi plat v pásme do 50 eur nad úrovňou minimálnej mzdy v príslušnom stupni náročnosti práce.
„V rokoch 2021 a 2022 sa ich podiel v dôsledku nízkej indexácie príspevku štátu a rastu minimálnej mzdy ešte zvýšil,“ uviedli poslanci.