Pápež František navštívil Mongolsko, ocenil náboženskú slobodu i časy Džingischána

Pápež František v sobotu ocenil mongolskú tradíciu náboženskej slobody, ktorá podľa neho siaha ešte do čias zakladateľa mongolského štátu – Džingischána. Pontifik pricestoval na historicky prvú návštevu Mongolska, pričom hovoril o mieri a ukončení „zákernej hrozbe korupcie“.

Stretnutie s prezidentom

František sa stretol s prezidentom Uchnaagijnom Chürelsüchom v tradičnej mongolskej jurte. Do knihy návštev napísal správu, že „ako pútnik pokoja navštívil Mongolsko – krajinu mladú a starodávnu, modernú a bohatú na tradície“.

V Mongolsku žije malá katolícka komunita s približne 1 450 ľuďmi. Pápežova návšteva má predstavovať diplomaticky prielom v regióne, kde má Svätá stolica už dlho problémové vzťahy – s Ruskom na severe a Čínou na juhu.

Zatiaľ čo kresťanstvo je v regióne prítomné už stovky rokov, katolícka cirkev v Mongolsku bola povolená až v roku 1992, keď krajina upustila od komunizmu, napojenia na Sovietsky zväz a do ústavy zakotvila právo na náboženskú slobodu.

Tradícia náboženskej slobody

František vo svojich poznámkach ocenil mongolskú tradíciu náboženskej slobody a poznamenal, že takáto tolerancia existovala už v období obrovskej expanzie Mongolskej ríše do veľkej časti sveta.

V čase najväčšieho rozkvetu sa ríša rozprestierala smerom na západ až do Uhorska a stala sa najväčšou súvislou suchozemskou ríšou vo svetových dejinách. V súčasnosti je vnútrozemský národ zovretý medzi Ruskom a Čínou prevažne budhistický, s tradičnými väzbami na popredných tibetských lámov vrátane dalajlámu.

S odkazom na obdobie relatívnej politickej stability v Mongolskej ríši v 13. storočí, ktoré umožnilo rozkvet obchodu a cestovania, František vyzval, aby sa aj do súčasnosti zakorenilo také isté obdobie bratstva a mieru.

„Nech dnes, na tejto zemi zničenej nespočetnými konfliktmi, došlo k obnove, rešpektujúcej medzinárodné zákony, stavu toho, čo bolo kedysi ‚pax mongolica‘, čiže absencia konfliktov,“ povedal.