Podľa návrhu na zmenu zákona o Ústave pamäti národa (ÚPN) z dielne poslancov koalície Smer, SNS, Most-Híd a nezaradenej poslankyne Martiny Šimkovičovej by výkon funkcie doterajšieho predsedu Správnej rady ÚPN skončil k 15. októbru 2017, pričom štatutárnym orgánom sa stane správna rada ústavu ako kolektívny orgán, a nie jej predseda.
Správa ŠtB Bratislava podliehala pod Krajskú správu Zboru národnej bezpečnosti. Na čele správy ŠtB stáli v rokoch 1975- 1983 Michal Kasan, v rokoch 1983-1986 Štefan Homola a v rokoch 1986-1989 Ladislav Horák.
Správa ŠtB v Bratislave bola teritoriálnym útvarom bývalej kontrarozviedky a tvorila súčasť tajnej politickej polície komunistickej strany na Slovensku.
Ústav pamäti národa (ÚPN) sa pripojil k stanovisku ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí, ktorý dokument o udalostiach z roku 1968 v bývalom Československu označil za zavádzajúci.
Bratislavská sviečková manifestácia z 25. marca 1988 vstúpila do dejín ako jeden z najvýznamnejších verejných prejavov odporu voči komunistickému režimu.
ÚPN v máji 2008 podal podnet na Generálnu prokuratúru SR, že v prípade usmrcovania civilných osôb na štátnych hraniciach v rokoch 1948–1989 ide o zločiny proti ľudskosti, ale doteraz nebolo proti žiadnej zo zodpovedných osôb vznesené obvinenie.