BRATISLAVA 17. januára (WEBNOVINY) – Opozícia v parlamente podala návrh na obžalobu prezidenta. Pod návrh sa podpísalo 44 poslancov zo všetkých piatich opozičných poslaneckých klubov.
Návrh opozície na obžalobu prezidenta Ivana Gašparoviča nestojí na právnych základoch, reaguje prezidentov hovorca Marek Trubač. „Hlava štátu konala v zmysle Ústavy SR a na základe rozhodnutia Ústavného súdu SR. Prezident si za svojim rozhodnutím nevymenovať pána Čentéša stojí,“ dodal.
Ako povedal na tlačovej besede predseda KDH Ján Figeľ, predseda parlamentu Pavol Paška je povinný do 30 dní zvolať mimoriadnu schôdzu, ktorej jediným bodom programu bude návrh na obžalobu prezidenta. Môže na nej vystúpiť hlava štátu a o uznesení sa rozhoduje kvalifikovanou väčšinou, teda za uznesenie musí zahlasovať 90 poslancov.
Figeľ tiež upozornil, že prvýkrát v moderných dejinách Slovenska je podaný návrh na obžalobu prezidenta za úmyselné porušenie ústavy. Podľa neho prezident svojvoľným konaním nezabezpečil riadny chod štátnych orgánov. „Prezident koná v záujme vládnucej strany, ktorá siaha aj na kontrolnú moc,“ zdôraznil.
Obžaloba na prezidenta Slovenskej republiky podľa čl. 107 Ústavy (1).
Obžaloba je jediné východisko
Predseda SDKÚ-DS Pavol Frešo uviedol, že opozícia urobila podaním žaloby to, čo vyžaduje situácia, pretože prezident nevymenoval zákonne zvoleného generálneho prokurátora.
„Smer napĺňa svoj cieľ – plazivú noc dlhých nožov, obsadiť všetky posty výkonnej i súdnej moci. Obžaloba je jediné možné východisko. Popísali sme v nej dôvody, pre ktoré Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora vymenovať mal,“ upozornil Frešo.
Podľa neho Smer-SD už cúva z voľby nového generálneho prokurátora, pretože nikto (žiaden kandidát) nechce dať hlavu na gilotínu. „Som presvedčený, že tak ako v roku 1993 zápas proti mečiarizmu, tak aj teraz spojí všetky demokratické strany,“ dodal.
Obžaloba je podľa Martina Poliačika (SaS) dvihnutým prstom pre tých, ktorí si nevšimli, že sa v roku 1989 zmenili pomery, pre tých, ktorí si myslia, že môžu robiť čokoľvek. Predseda poslaneckého klubu Most-Híd László Solymos zdôraznil, že obžaloba je odpoveďou na aroganciu Smeru a Gašparoviča.
Opozícia sa v podaní snaží dokázať, že na základe výrokov prezidenta sa zásadne menil jeho názor. „Na základe jeho vyjadrení, si bol vždy vedomý svojich kompetencií, ich rozsahu a limitu. Celý čas si bol vedomý, ako má konať, ale úmyselne sa rozhodol porušiť ústavu,“ povedal Poliačik.
Porušenie ústavy v obžalobe je konštatované v dvoch veciach. „Prvou je neprimeraná lehota. Osemnásť mesiacov je trikrát viac ako iná lehota na vymenovanie kohokoľvek prezidentom,“ povedal Poliačik s tým, že teda prezident určite nerozhodol v primeranej lehote.
Prezident prekročil svoje právomoci
Druhým základom obžaloby je prekročenie právomocí prezidenta.
„Rozhodoval sa na základe skutočností, ktoré sa týkali voľby kandidáta a nie jeho osoby. Prihliadal k profesijnému pochybeniu, ktoré však nemalo za následok žiadne disciplinárne stíhanie kandidáta,“ povedal Poliačik, pričom upozornil, že ani prokurátori toto pochybenie nepovažovali za tak závažný moment, aby slúžil ako podklad k nevymenovaniu za generálneho prokurátora.
Na obžalobu prezidenta presvedčila partnerov SaS. Liberáli spolu s KDH, Mostom-Híd a SDKÚ-DS chcú iniciovať návrh v Národnej rade SR, aby podala na Ústavný súd SR obžalobu na prezidenta za úmyselné porušenie Ústavy SR tým, že po roku a pol čakania rozhodol o nevymenovaní Jozefa Čentéša do funkcie generálneho prokurátora.
K žalobe sa pripojí aj približne polovica poslancov poslaneckého klubu OĽaNO.
Ústava SR hovorí, že prezidenta možno stíhať iba za úmyselné porušenie Ústavy SR alebo za vlastizradu. O podaní obžaloby na prezidenta rozhoduje Národná rada SR trojpätinovou väčšinou hlasov všetkých poslancov. Obžalobu podáva národná rada na ústavný súd, ktorý o nej rozhodne v pléne. Odsudzujúce rozhodnutie Ústavného súdu SR znamená stratu funkcie prezidenta a spôsobilosti túto funkciu opätovne získať.
Podanie žaloby na prezidenta je podľa Smeru nezmysel
Podanie obžaloby na prezidenta považuje predseda parlamentného ústavnoprávneho výboru Robert Madej (Smer-SD) za politický a právny nezmysel.
Ako povedal pre agentúru SITA, opoziční politici ňou zosmiešňujú sami seba. Podľa Madeja je žaloba nezmyslom, pretože rozhodnutie prezidenta Ivana Gašparoviča nevymenovať za generálneho prokurátora Jozefa Čentéša považuje za správne, v súlade s ústavou a výkladom ústavného súdu. Akákoľvek polemika nie je podľa neho hodná takého úkonu, ako je obžaloba prezidenta.
„Na to, či je to porušenie ústavy, na to je rôzny názor,“ povedal Kresák agentúre SITA s tým, že existujú argumenty, ktoré tvrdenia opozičných poslancov môžu vyvrátiť. „Nechcem to však ďalej komentovať,“ dodal
O tom, že prezident nijakým spôsobom neporušil ústavu, je presvedčený aj bývalý sudca a podpredseda Ústavného súdu SR a poradca premiéra Roberta Fica pre spravodlivosť Eduard Barány.
„Samozrejme, že neporušil ústavu, ja to vnímam ako propagačné podujatie. Skôr by bolo vhodné opýtať sa nejakého experta na verejnú mienku, do akej miery môže táto obžaloba ovplyvniť názory ľudí. To je podľa mňa relevantné,“ nazdáva sa. Barány spochybňuje dôvody, pre ktoré sa opozícia návrh obžaloby rozhodla podať.
„Čo sa týka dĺžky rozhodovania hlavy štátu, prezident sa rozhodol relatívne krátku dobu po tom, ako vyšlo rozhodnutie Ústavného súdu SR o výklade ústavy vyjasňujúce jeho právomoci v tejto otázke,“ hovorí. Barány nesúhlasí ani s tvrdením, že prezident sa rozhodoval len na základe skutočností, ktoré sa týkali voľby kandidáta a nie jeho osoby. Dôvody Gašparovičovho rozhodnutia sa podľa neho dajú rozdeliť do troch skupín.
„Prvú skupinu dôvodov tvorí nekorektnosť spôsobu voľby pána Čentéša do postavenia kandidáta na generálneho prokurátora. Druhú skupinu tvorí jeho podiel v tejto nekorektnosti a tretia súvisí so skartovaním pravdepodobne politicky citlivej výpovede poslanca,“ dodal. Z tých troch skupín prvá musí byť podľa Barányho uvedená preto, aby sa objasnila nekorektnosť tohto postupu a aby mala zmysel druhá skupina.
„A tretia už so spôsobom výberu nesúvisí,“ doplnil. Iniciatívu opozičných poslancov však považuje za propagačné podujatie. „Prichádza mi na um výrok jedného nemeckého štátovedca Georga Jelinka – politicky nemožné nemôže byť predmetom vážneho právnického uvažovania,“ uzavrel.
