Ondrej Matej chcel v septembri kandidovať na predsedu SDKÚ-DS. Na mimoriadnom kongrese napokon nekandidoval a vzdal sa aj funkcie straníckeho pokladníka.
Chceli ste kandidovať na predsedu strany. Napokon ste nekandidovali a vzdali ste sa aj funkcie pokladníka. Prečo?
Bol som odstavený.
Kto stál za vaším odstavením?
Tí, ktorí tie úvery z Privatbanky brali a sedia dnes v predsedníctve bratislavského kraja.
To je menovite kto?
Vtedajší Generálny sekretár a pokladník.
Čo bude s SDKÚ-DS?
To je otázka na predsedu strany a prezídium SDKU-DS.
Veríte, že sa strana ešte dá zachrániť?
Určite áno. O tom nepochybujem.
Ako?
Jednoducho, stačí že všetci čelní predstavitelia strany začnú robiť politiku predovšetkým pre tých, ktorý chodia do práce, vytvárajú pracovné miesta, platia dane a odvody a za to sa im štát odvďačuje len a len zvyšovaním daní, byrokraciou, šikanovaním. Dnes na pravej strane nie je politický subjekt, ktorý by sa riadne zastal tých, ktorí hodnoty vytvárajú a jasne povedal, že títo ľudia si zaslúžia kvalitnejší život ako tí, ktorí len leňošia a nič nevytvárajú, títo ľudia sa musia mať horšie.
Bude ďalší mimoriadny kongres?
Myslím si, že nie. Stranu čakajú podľa platných stanov primárky na lídra, tam sa ukáže skutočná sila alebo slabosť jednotlivcov, ktorí sa budú o tento post uchádzať, vrátane predsedu Pavla Freša.
Budete sa uchádzať ešte o post predsedu?
Keď že si myslím, že kongres do volieb 2016 nebude, tak to nie je téma dňa.
Bratislavskí členovia vraj majú odísť do Most-Híd po komunálnych voľbách, viete o tom?
Nie, neviem.
S nástupom nového vedenia ste sa stali v roku 2012 pokladníkom. Prečo prešlo na vás ručenie za úvery poskytnuté strane, ktoré mali výšku troch miliónov eur?
Navrhol som, aby sme dali ako záruku termínovaný vklad mojej spoločnosti. Hlavným motívom bolo zníženie úrokovej sadzby pre SDKÚ. Chcel som zachrániť stranu, nebolo za tým nič iné. Veril som, že sa strana po prehratých voľbách v roku 2012 opäť rozbehne.
Odkiaľ ste mali peniaze?
Oslovil som viacero ľudí s tým, že by som potreboval približne na rok a pol požičať peniaze, kým nenakumulujem peniaze z vlastných zdrojov či svojho majetku. Členovia rozpočtového výboru vedeli, že budem ručiť finančnými prostriedkami mojej spoločnosti. Nevedeli však, ako som prostriedky získal. Ani sa na to nepýtali. Keď Frešovi, Štefancovi, či Fedorovi moja záruka za dlh dnes prekáža, keď sa tvária, že o tom nevedeli, môžu urobiť jednoduchú vec – zabezpečiť ručenie iným majetkom. Očakávam, že sa k tomu postavia férovo. Keď to nespravia, je to moje podnikateľské riziko a môže sa stať, že mi banka peniaze vezme a ja sa zo záložného veriteľa stanem veriteľom strany.
Nebojíte sa o svoje peniaze?
Zažil som už veľa. Aj situáciu keď s niekým visíte na jednom lane a ide vám o život. Neraz aj s Dušanom Repákom. Potom máte priority posunuté inde. No priznávam, že nie je to pre mňa ľahké, nespávam.
Odkiaľ teda ste mali peniaze?
Finančné prostriedky som zabezpečil z dvoch zdrojov. Išiel som po kamarátskej linke. S Dušanom Repákom sa poznám z hôr, z lezenia. Táto časť bola v apríli 2014 vyrovnaná. Druhú polovicu som riešil s architektom Pavlom Adamcom, ktorému som v roku 2007 a 2008 pomáhal rozbiehať obchodné centrum Max v Prešove. On sa rozhodol pôžičku poskytnúť cez City-Arenu, a nie cez firmu Euro Max, ako som čakal. Túto časť dlhu vyrovnám v priebehu pol roka.
Iné možnosti splatenia dlhu ste nemali?
Banka požadovala ručenie, keďže strana nemala peniaze ani iný majetok, okrem poschodia na Šancovej ulici, čo nestačilo. Nikto neprišiel s inou alternatívou ručenia.
Z čoho chcete uhradiť zostávajúcu časť pôžičky?
Voči City Aréne zostáva ešte zaplatiť 60 000 eur. Dlh som do teraz vyrovnával z obchodných aktivít mojej spoločnosti a z predaja môjho osobného majetku. Aj teraz predávam pozemky, ktoré som zdedil po matke, pričom peniaze som vložil do spoločnosti a práve v týchto dňoch o tieto peniaze navyšujem základné imanie.
Pavol Adamec pôsobí vo viacerých firmách, ktoré sú blízke trnavskému podnikateľovi Vladimírovi Póorovi. Patrí mu aj sieť nákupných centier Max. Dušan Repák je zas známy ako právnik Ivana Kmotríka. To vám nevadilo?
Išlo o normálnu pôžičku od ľudí, ktorým som dlho poznal. Neskúmal som minulosť Dušana Repáka. Pavla Adamca poznám od roku 2008. Zachraňovali sme SDKÚ-DS pred krachom, to bolo pre mňa priorita. Nemal som potuchu ani vedomosť, že by za týmto celým mali byť záujmy týchto dvoch podnikateľov. O tom svedčí fakt, že som už väčšinu pôžičiek vyrovnal.
Prečo ste dostali na pôžičky nižšie úroky, ako sú na trhu?
Požiadal som o kamarátske pôžičky. Ak to riešite kamarátsky, bavíte sa aj o nižších úrokoch, na tom nie je nič zlé.
Nemali byť v takom prípade úroky nulové?
Aj medzi kamarátmi sa úroky platia, ale vždy nižšie ako je úroková miera na trhu.
O úveroch sa hovorilo aj pred kongresom na stretnutí s členmi SDKÚ-DS v Košiciach. Mali ste tam povedať, že banka, z ktorej si SDKÚ brala miliónové úvery, má záujem o výmenu súčasného vedenia. Ak k nemu nedôjde, obáva sa, že o svoje peniaze príde.
Nepovedal som, že si banka želá zmenu vedenia SDKÚ-DS. Povedal som len, že sa banka v súvislosti s úverom zaujíma o klesajúce preferencie strany. Každý veriteľ sa zaujíma, keď splatenie časti jeho úveru závisí od výsledku dlžníka v budúcich parlamentných voľbách. Úver bol braný minulým vedením v situácii, keď mala SDKÚ-DS preferencie okolo dvanásť percent. Banka si výmenu vedenia strany neželala, len sa zaujímala o osud strany v súvislosti s klesajúcimi preferenciami a tým aj možným ohrozením splácania úverov.