Vystúpenie zápasníka Tajmuraza Salkazanova na olympijských hrách v Paríži bližšie nehodnotil, lebo to patrí reprezentačným trénerom a vedeniu zväzu. Názor na pokračujúci prepad slovenského športu však bez problémov vyjadril. Olympijský medailista a majster sveta v zápasení Jozef Lohyňa otvorene kritizoval slovenský šport, vrátane toho na žinenkách.
„Situácia dospela do fázy, keď nemáme vlastných zápasníkov, a tak nakupujeme zo zahraničia. Čakáme, že nám cudzinci získajú medaily. Vo vedení zápasníckeho zväzu sú ľudia, akí sú. Darmo potom reprezentačný tréner vyplakáva. Človek by sa mal vedieť aj správať, nie ako hulvát. Rozhodcovia si to všímajú a keď sa to opakuje, v sporných rozhodnutiach vás nepodržia,“ vyslovil sa Jozef Lohyňa v rozhovore pre Sportweb.
Kvalitný tenis
Bronzový medailista z OH 1988 v Soule si nenechal ujsť olympijské zápolenia v televízii, popri pracovných povinnostiach a rodine si pozrel napríklad atletiku či basketbal.
Viac o téme: Letná olympiáda v Paríži 2024
Slováci opúšťajú Paríž s jedinou medailou, ide o najmenej úspešné hry v ére samostatnosti
„Sledoval som strelkyne – Danku Bartekovú a Zuzanu Rehák Štefečekovú. Najviac ma potešilo, že vyhral Novak Djokovič. Pekný príbeh aj kvalitný tenis. Skompletizoval svoju zbierku. Páčila sa mi aj Anna Karolína Schmiedlová. Škoda, že jej v závere trochu došli sily, ale odohrala skvelý turnaj,“ skonštatoval 61-ročný bývalý špičkový voľnoštýliar.
Dlhodobá stagnácia
Iba jeden cenný – bronzový kov a miesto na konci prvej stovky v hodnotení krajín pre Slovensko v Paríži pomenoval ako výsledok dlhodobej stagnácie, resp. poklesu športu pod Tatrami.
Salkazanov definitívne končí na olympiáde. Tréner viní bieloruské peniaze aj absenciu podpory zo strany politikov
„Slovenský šport je na tom zle už 20 rokov, hovorím to stále dookola. Vždy sa to medailami ‚zaobalilo‘ – V Pekingu či Riu de Janeiro. Najviac to vidieť na kolektívnych športoch. Slovinci, Chorváti či Srbi sú podobné veľké krajiny ako my a majú tam tímy. Jednotlivcov dokážu vychovať rodičia ako súkromné projekty, ale pri kolektívoch to chce systém a ten na Slovensku nefunguje už dlhodobo,“ zhodnotil Lohyňa. Vzápätí vytiahol porovnanie s obdobím spred troch desiatok rokov, keď bol on aktívny športovec.
Nízka motivácia
„V kolektívnych športoch sme patrili k najlepším na svete, lebo existoval kvalitný školský systém. Hrávali sme jedna škola proti druhej basketbal, futbal, hádzanú. Kde sme teraz, 30 rokov od revolúcie? Smutný pohľad. Keď rodičia nemajú dostatok financií na drahé potraviny či služby a ešte majú aj suplovať štát pri výchove dieťaťa, z ktorého by mohol byť olympionik, skončí v osemnástich a ide do školy alebo do práce,“ kritizoval Lohyňa a ešte doplnil: „Výnimoční športovci ako Michal Martikán, bratia Hochschornerovci, Peter Sagan či Petra Vlhová to vďaka rodičom pretlačia. Všetko to však sú jednotlivci.“
Záverečný ceremoniál olympiády v Paríži: Tom Cruise lietal a vystúpil aj Snoop Dogg (foto)
Lohyňa tvrdí, že v bývalom Československu to fungovalo aj vďaka vojenskej prezenčnej službe. „Dva roky po škole ste si nemuseli hľadať prácu a mohli ste pokračovať v športovej príprave. Narukoval som, keď som mal dvadsať. Dostal som benefity od ministerstva vnútra či armády a mohol som sa stopercentne sústrediť na šport. Keby ste to chceli robiť teraz, podľa tabuliek slovenských športových centier dostanete menší plat ako predavačka. Aká je to motivácia? Radšej pôjdem za lepšie peniaze do skladu alebo za pokladňu, prípadne robiť čašníka do Nemecka či na sever Európy a bez stresu z toho, či ma z rezortu nevyhodia, ak nezískam medailu,“ dokreslil Lohyňa smutnú realitu slovenského športu pre Sportweb.
