BRATISLAVA 28. februára (WEBNOVINY) – Podnet na prešetrenie podozrenia zo spáchania trestného činu v súvislosti s inštaláciou pamätnej tabule Vasilovi Biľakovi zaslali na Generálnu prokuratúru SR poslanec parlamentu Peter Osuský, predseda OKS Ondrej Dostál spolu s podpredsedami Občianskej konzervatívnej strany (OKS) Jurajom Petrovičom a Ivanom Kuhnom. Agentúru SITA o tom informoval Ondrej Dostál.
Podozrenie majú aj na extrémizmus
Politici zaslali podnet na prešetrenie podozrenia zo spáchania trestných činov podpory a propagácie skupín smerujúcich k potlačeniu základných práv a slobôd, popierania a schvaľovania holokaustu a zločinov politických režimov, výroby extrémistických materiálov, rozširovania extrémistických materiálov a prechovávania extrémistických materiálov.
„K naplneniu skutkovej podstaty niektorého z vyššie uvedených trestných činov mohlo podľa nášho názoru prísť v súvislosti s inštaláciou pamätnej tabule Vasilovi Biľakovi v obci Krajná Bystrá v okrese Svidník a jej slávnostným odhalením dňa 21. februára 2015 a s vystúpením predsedu Komunistickej strany Slovenska Jozefa Hrdličku vo vysielaní televízie TA3 dňa 23. februára 2015,“ uvádza Dostál.
Vasil Biľak nepatrí na piedestál, rozhorčujú sa historici
Prokuratúra si posvieti na dôvody vzniku Biľakovho pamätníka
Bývalí politickí väzni protestujú proti pamätníku Biľaka
Biľakovi odhalili pamätník, v noci mu pribudol nápis 'sviňa'
Preverená by mala byť samotná KSS
Žiadajú prešetriť aj to, či niektorí z účastníkov slávnostného odhalenia pamätnej tabule nespáchali trestný čin aj ako členovia extrémistickej skupiny, keďže podľa zákona sa extrémistickou skupinou rozumie „spolčenie najmenej troch osôb na účely spáchania trestného činu extrémizmu“.
Dostál tiež upozorňuje, že by bolo potrebné preveriť, či „KSS svojou činnosťou nenapĺňa skutkovú podstatu uvedených trestných činov, a teda či jej predstaviteľov a členov nemožno považovať za členov extrémistickej skupiny spolčených za účelom spáchania trestných činov extrémizmu.“
Ministerstvo bustu Biľakovi takisto odmieta
Ministerstvo kultúry „nepovažuje za správne stavať busty takým ľuďom ako Vasil Biľak“, pre agentúru SITA to uviedol hovorca Ministerstva kultúry (MK) SR Jozef Bednár.
Pripomenul, že o postavení pamätníka v obci či meste rozhoduje výlučne obecné či mestské zastupiteľstvo, to znamená samospráva. Platí to aj pre pamätník Biľakovi, ktorý odhalili v Krajnom Bystrom.
„Ministerstvo kultúry na základe zákona musí odsúhlasiť len umiestnenie pamätníka v pamiatkovej zóne, respektíve na pamiatkovom objekte, a to z dôvodu ochrany a zachovania pamiatkového fondu,“ dodal Jozef Bednár.
Odhalenie pamätníka Vasilovi Biľakovi odsúdil Ústav pamäti národa, odmietavé stanovisko vyjadrili pracovníci Historického ústavu Slovenskej akadémie vied, ku ktorému sa pripojili aj riaditeľ Múzea SNP Stanislav Mičev, riaditeľ Vojenského historického ústavu Miloslav Čaplovič a riaditeľ Ústavu politických vied SAV Miroslav Pekník.
S odhalením pamätníka poprednému predstaviteľovi bývalého komunistického režimu Vasiľovi Biľakovi v Krajnej Bystrej nesúhlasí ani OZ Svetové združenie bývalých československých politických väzňov v Poprade.
Trestné stíhanie za pozývací list zastavili
Pamätník Vasilovi Biľakovi (1917 – 2014), ktorý bol jedným zo signatárov tzv. pozývacieho listu, na základe ktorého vstúpili vojská Varšavskej zmluvy 21. augusta 1968 do Československa, odhalili 21. februára v jeho rodnej obci Krajné Bystré.
Pamätník bývalému čelnému predstaviteľovi Komunistickej strany Československa nasledujúcu noc výtvarníci Peter Kalmus a Ľuboš Lorenz postriekali na protest červenou farbou.
Biľak za tzv. pozývací list nebol nikdy odsúdený ani potrestaný. V januári 2011 prokuratúra zastavila trestné stíhanie, odôvodnila to tým, že nie je možné zohnať dôležitých svedkov z Českej republiky. Okrem Biľakovho mena sa na list podpísali aj Alois Indra, Drahomír Kolder, Antonín Kapek a Oldřich Švestka.