Odchod do zariadenia sociálnych služieb nie je pre nikoho jednoduchý. Človek opúšťa domov a prichádza do neznámeho prostredia, kde ho čakajú noví ľudia a iný rytmus dňa. Odchod je pre človeka o to náročnejší, ak sa musí rozlúčiť so svojim domácim zvieratkom, na spoločnosť ktorého bol roky zvyknutý. Túto stratu by nemala spoločnosť prehliadať alebo brať na ľahkú váhu, práve naopak, mali by sme vytvárať priestor a podmienky tam, kde je to možné, aby netrpeli ľudia, ani zvieratá.
Iniciatíva Zvierací ombudsman pokračuje v snahe dosiahnuť zmenu v prístupe umiestňovania zvierat do domovov pre seniorov, či domovov sociálnej starostlivosti.
V súčasnosti totiž neexistuje žiadna zákonná prekážka, ktorá by bránila, aby nemohol mať prijímateľ sociálnych služieb (senior, zdravotne postihnutý či inak znevýhodený) pri sebe zviera, pokiaľ sa o neho dokáže postarať alebo, aby ho nemohol aspoň pravidelne vidieť počas návštev (za presne daných podmienok). Umožnenie prístupu klientov k zvieratám je výlučne na rozhodnutí daného zariadenia.
Aj na Slovensku nájdeme zariadenia, ktoré si uvedomujú silný pozitívny vplyv prítomnosti zvierat na psychické i fyzické zdravie prijimateľov služieb. Mnohé sa venujú animoterapii systematicky, iné pritúlili zatúlané zvieratá alebo majú malú minifarmu, kde sa seniori či znevýhodení môžu o zvieratká starať.
„Staráme sa o ľudí s duševnými poruchami a poruchami správania. Preto sú zvieratká pri práci veľmi dôležité, lebo ak ľudí naučíme správať sa pekne ku zvieratám, budú sa krajšie správať aj jeden k druhému. Klientky sa o všetky zvieratá starajú, samozrejme s pomocou inštruktorov a pracovných terapeutov. Je to súčasť pracovnej terapie, ktorá vedie k pocitu získania zodpovednosti a pravidelnej starostlivosti.” hovorí JUDr. Jana Marková,riaditeľka FEMINA DSS Veľký Blh.
V zariadení majú okrem kocúrika aj mačky, dva psíky,sliepky, pávy, husi a dva poníky.
V zariadení pre seniorov Casa Slovensko v Pezinku už dávnejšie prichýlili zatúlané mačiatko. Po piatych rokoch sa nevrátilo z potuliek, tak sa rozhodli pre adopciu dvoch kocúrikov. “ Samozrejme, že na začiatku sa niektorí zamestnanci ohradzovali a argumentovali predpismi, no my sme hlavne domov a až niekde na konci inštitúcia, „ hovorí Ing. Martina Stroblová, riaditeľka Casa Slovensko n.o. a dodáva, „Musím povedať, že prítomnosť kocúrikov je terapiou nielen pre klientov, ale veľakrát aj pre zamestnacov.”
„Kocúrikov využívame u klientov po cievnej mozgovej príhode na prikladanie a hladkanie. Mnohých teší aj pobyt v miestnosti, kde sa nachádzajú naše kanáriky – rozprávajú sa s nimi, kŕmia ich, ošetrujú a čistia klietky. Ich spev je potom odmenou pri spoločenských hrách klientov, pri speve ľudových piesní, kedy ich vtáčiky doslova prekrikujú, „ opisuje život v zariadení Mgr. Jana Tráčová, vedúca úseku sociálnych služieb „VINIČKY“, Zariadenie sociálnych služieb v Nitre a pokračuje, “ Často sa stretávame s tým, že kocúr si sadne na lavičku, alebo do kvetináča na dvore a sleduje spoločné čítanie knihy, spoločné spievanie pri hudbe alebo cvičenie s fyzioterapeutom.”
CSS – Jesienka Myjava ponúka svojim klientom canisterapeutický výcvik so psíkmi.
„Ak majú zariadenia príležitosť a majú možnosť zabezpečiť canisterapiu v zariadení, mali by hľadať spôsob ako ju klientom dopriať. V súčasnosti k nám chodia 3 psíci. Každé ráno dochádzajú do zariadenia spolu s našou kolegyňou, ktorej patria. Práve ona sa venuje aj canisterapii s klientmi nášho zariadenia, „ hovorí PhDr. Hana Feriancová, riaditeľka zariadenia.
V DSS Čeláre-Kirť majú dokonca mini ZOO pod vedením inštruktora sociálnej rehabilitácie pána Daniela Ivana, ktorý ho zakladal. „Máme dlhoročnú spoluprácu so ZOO Bojnice a Zoo Košice. Odtiaľ k nám prichádzali a prichádzajú zvieratá vo vyššom veku a u nás im bolo umožnené pokojné dožitie,” vysvetľuje spoluprácu s inými ZOO a dopĺňa, “ Naši prijímatelia sociálnej služby, ktorí sa zúčastňujú starostlivosti o zvieratá vďaka tejto činnosti zažívajú pocit uspokojenia, sebaistoty, optimistické emócie, cítia zodpovednosť a vytvára sa spätná väzba medzi nimi a opatrovanými zvieratami, ktoré sú od ich starostlivosti závislé.”
Dopĺňa ho Mgr. Veronika Zaušková – vedúca sociálno-zdravotného úseku, „V minulosti sme mohli spozorovať aj zvláštne puto medzi prijímateľom sociálnych služieb a husou. Húska chodila navštevovať svojho chovateľa ku posteli na oddelenie, keď už nevládal vstať z postele.”
„U prijímateľov pozorujeme odbúranie stresovej bariéry spôsobenej zmenou prostredia, zrýchli a zjednoduší sa celkový čas adaptácie na nové prostredie, prijímateľ sa „rozhovorí“ – o emóciach, zážitkoch, skúsenostiach priamo so zvieratami, ale i bežnými situáciami, zážitkami, spomienkami. Rozhodne sú pokojnejší, komunikatívnejší (verbálne i neverbálne), zlepšujú sa pohybové možnosti, majú motiváciu spolupracovať s fyzioterapeutom, a tak si zlepšovať vlastnú kvalitu pohybových schopností, vo veľkej miere sú zvieratá akýmsi „zástupcom“ rodiny,” vysvetľuje pozitívny vplyv zvierat PhDr. Paulína Nitková, MBA, riaditeľka NOEMI ZPS a ZOS a dodáva,”Živé stvorenia zo zvieracieho sveta boli a sú súčasťou našej bežnej existencie, je teda na mieste neodbúravať ich len z toho dôvodu, že je človek umiestnený kdesi v zariadení. A ak už nie je priestor a čas na mačku, psa, veľmi pozitívne sú vnímané aj andulky, papagáje, akváriové rybky.”
Mať v zariadení živé tvory je, samozrejme, práca navyše. Musia zabezpečiť vhodné podmienky, veterinárnu starostlivosť, vyškolených terapeutov, znášať náklady na krmivo a podobne. No všetky zariadenia majú jedno spoločné – vedenie – riaditeľky, ktoré sa nenechali odradiť možnými prekážkami a rozhodli sa vytvoriť prijímateľom služieb čo najdomáckejšie prostredie a ochotných zamestnancov, ktorí prijali zvieratá ako neoddeliteľnú súčasť zariadenia.
Téme zraniteľných a zvierat sa dlhodobo venuje aj JUDr. Zuzana Stavrovská, komisárka pre osoby so zdravotným postihnutím, ktorá od začiatku podporuje inicitatívu Zvieracieho ombudsmana.
„Počas našich vyše 100 monitorovacích návštev v rôznych zariadeniach sociálnych služieb za uplynulých takmer 6 rokov sme zvieratká zaznamenali približne v polovici z nich. Bola by som rada, keby sa v tejto téme podarilo odstraňovať predsudky voči zvieratkám, pretože napomáhajú ľuďom v zariadeniach sociálnych služieb prekonávať pocity osamelosti, naštartovať určité uzdravovacie procesy či trénovať motoriku. Obrovský zmysel pre klientov zariadení má aj to, že sa vôbec majú o koho starať,“ hovorí Stavrovská.
Pozrite si video k našej kampani „Seniori, znevýhodení a zvieratá patria k sebe“.
Naše aktivity môžete podporiť aj vy prostredníctvom originálnych, slovenských ombudsmanských merchov – zápisníkov, tričiek i krytov na mobil.
Zvierací ombudsman je iniciatíva Aliancie združení na ochranu zvierat a občianskeho združenia FALLOPIA, ktorá sa od roku 2011 zaoberá pomocou zvieratám na úrovni systémových a legislatívnych zmien. Zvierací ombudsman je neštátna a apolitická iniciatíva. Zvierací ombudsman je tím priateľov zvierat, ktorí sa rozhodli venovať svoj čas a odbornosť odvážnemu cieľu: Slovensko vľúdne a empatické (nielen) k zvieratám. Iniciatíva je dôležitá aj pre posilňovanie empatie v spoločnosti voči zvieratám, životnému prostrediu a prírode, najmä u detí a mladej generácie. Zvieraciemu ombudsmanovi sa dvakrát podarilo zmeniť Trestný zákon, či nájsť domov stovkám zvierat cez adopčné podujatie Nájdite sa! so zvieratkom z útulku. Jednou z najdôležitejších aktivít Zvieracieho ombudsmana bola novela zákona o veterinárnej starostlivosti. Členovia Zvieracieho ombudsmana už v roku 2011 presadili sprísnenie prvých trestov za týranie zvierat. V roku 2018 patril Zvierací ombudsman medzi tvorcov novely zákona o veterinárnej starostlivosti, podľa ktorej už zviera nie je vecou. Roky však Zvierací ombudsman s partnermi pracuje na ďalších legislatívnych návrhoch, ktoré by dokázali znížiť krutosť na zvieratách na Slovensku a zvýšiť vymožiteľnosť práva v tejto oblasti.
Informačný servis