Ročný srnec
Takýto srnec býva obyčajne výrazne aktívny, je na všetko zvedavý a prejavuje spoločenské sklony. Ak sa ocitne v ohrození, býva kvôli nedostatku skúseností dosť nerozhodný. V revíri je ho možné vidieť vždy v blízkosti matky. Ak spolu unikajú do bezpečia, vydáva charakteristické zvuky pripomínajúce brechot. Celkove ale môžeme konštatovať, že ročné srnce sú hravé a bezstarostné. Do budúceho života sa cvičia s približne rovnako starými vrstovníkmi. Prejavuje sa to súbojmi, ktoré končia zdanlivo panickými únikmi. Tie však po pár metroch končia bez poranenia. Srnčeky bývajú až nemiestne zvedavé, neraz aj na úkor opatrnosti.
V dobe pastvy ich vídať na pastvine medzi prvými, skoro vždy za plného denného svetla.
V tejto dobe ešte neprejavujú žiadne znaky teritoriálneho chovania. Viacero odborníkov sa zhoduje v názore, že toto je rozhodujúci moment, prečo ich staršie srnce tolerujú vo svojej blízkosti. Hrabankovanie a značkovanie na kroch a inom mladom poraste nastáva len vo výnimočnom prípade. Jednoročného srnčeka je možné často vzhliadnuť pri bezhlavom úteku od starého srnca. Staršiemu srncovi sa postaví len vo výnimočných prípadoch a ani pokusy o vyhnanie iných srncov z vlastného teritória sa v tomto veku neobjavujú. Jednoročný srnec máva prvé parohy dlhé aj 12-13 cm.
Dvojročný srnec
V tejto vekovej kategórii sa dá pozorovať postupná zmena chovania. Častejšie je možné registrovať ich celkom samostatný pohyb. Pri matke sa zdržujú len ojedinele, o to častejšie ich však vídať pri potýčkach s vrstovníkmi. Prevažnú časť roka prežijú na území, ktoré nie je obsadené žiadnym srncom. Vo svojom chovaní akoby ,,zmúdreli“, veľmi starostlivo sa vyhýbajú starším teritoriálnym srncom. Svoje vlastné teritórium však zatiaľ obrániť nedokážu. Ak je počas sezóny ulovený starší srnec, v dôsledku čoho sa uvoľní nové teritórium, jeho územie zväčša za pár dní zaujme práve srnec dvojročný. Denne potom toto teritórium značkuje hrabaním a otermi na stromoch a kríkoch.
Hoci dvojročný srnec žije už samostatne, nie je ešte povahovo zrelý. Je stále nemiestne dôverčivý a dosť zvedavý. Srnce druhej vekovej triedy bývajú agresívnejšie. Ich potýčky s mladými stromčekmi a kroviskami sú výraznejšie, preto sa podľa ich poškodenia dá odhadnúť, či obsadili vyprázdnené teritórium.
V čase ruje ich môžno stretnúť v spoločnosti sŕn. V tej dobe sa ich agresivita vystupňuje a teritórium si tvrdo bránia hoci aj proti starším srncom. Na pašu vychádzajú omnoho neskôr a pred opustení krytu dlho skúmajú, či im niečo nehrozí. Aj počas pasenia v prestávkach ostražito skúmajú okolie a pozorne vetria. Pri podozrivých okolnostiach rýchlo opúšťajú pastvinu a zaťahujú do krytu. Ak sa v ich území vyskytne rovnako starý srnec, ich stretnutie vždy končí súbojom o teritórium.
Pri posudzovaní veku zveri je potrebné dávať pozor. Všetka literatúra popisuje znaky a chovanie rôzne starej srnčej zveri. Treba však mať na pamäti, že sú to živé tvory, ktorých rast a chovanie je len ťažko možné zaškatuľkovať. A práve preto je treba konať zodpovedne, neunáhliť sa vo svojom konaní a nestrieľať bezhlavo. Práve v revíri by sa malo prestať aplikovať príslovie: „Ak ťa nezastrelím ja, zastrelí ťa niekto iný.“
Autor: Dušan Slivka