BRATISLAVA 20. februára (WEBNOVINY) – Vystúpenie Grécka z eurozóny by v súčasnosti zrejme nemalo výraznejší dopad na ratingové hodnotenia ostatných členov eurozóny. Konštatuje sa to v najnovšej štúdii ratingovej spoločnosti Standard & Poor’s a to napriek tomu, že grexit, ako sa prípadné vystúpenie krajiny z menovej únie označuje, by takmer s istotou znamenal vyhlásenie platobnej neschopnosti tak pri komerčných úveroch, ako aj pri oficiálnych výpomociach.
Tento scenár by však bol podľa Standard & Poor’s v súčasnosti menej finančne nebezpečný pre ostatné krajiny eurozóny, ako tomu bolo pri poslednej hrozbe grexitu v roku 2012.
Krajiny eurozóny môže podporovať stabilizačný mechanizmus
„Ak vezmeme do úvahy všetky aspekty veríme, že grexit by neviedol k priamej nákaze, ktorá by mohla doviesť mimo eurozónu niektorého z jej ďalších členov. V neposlednom rade preto, že záchranná architektúra eurozóny je robustnejšia ako pri poslednej hrozbe grexitu v roku 2012,“ uvádza analytik Standard & Poor’s Moritz Kraemer.
Gréci uznali svoj dlh, ich žiadosť o peniaze Nemci odmietajú
Zavedený bol totiž Európsky stabilizačný mechanizmus (ESM). Ten môže finančne podporovať krajiny eurozóny, ktoré by sa vplyvom hypotetického grexitu mohli dostať pod tlak trhov. Úspešné príklady podporných programov z Írska a Portugalska navyše podľa analýzy povzbudzujú európske vlády v pokračovaní poskytovania takejto pomoci, ak to bude potrebné.
Dlhopisy niektorých krajín sa prepadli na historické minimá
Ako ďalej konštatuje Standard & Poor’s prepojenie Grécka s finančnými trhmi sa v poslednom období výrazne zredukovalo, takže šírenie priamej nákazy ďalej do eurozóny je menej pravdepodobné. Podľa údajov Banky pre medzinárodné vysporiadanie (BIS) evidovali bankové domy hrubé vystavenie voči gréckym finančným inštitúciám v septembri 2014 na úrovni 77 miliárd amerických dolárov (USD), oproti vyše 250 miliárd USD spred piatich rokov a 126 miliárd USD ku koncu roka 2011.
Standard & Poor’s sa vo svojej štúdii odvoláva aj na aktuálny rozdiel medzi výnosmi gréckych štátnych cenných papierov a cenných papierov ďalších krajín menovej únie. Ten podľa agentúry taktiež naznačuje, že investori považujú riziko znehodnotenia pri ostatných členských štátoch eurozóny v súčasnosti za nízke.
Zatiaľ čo výnosy z gréckeho štátneho dlhu v posledných mesiacoch rástli v súvislosti s otáznym vývojom vzťahov Grécka s veriteľmi, výnosy dlhopisov ostatných periférnych krajín, ako Taliansko, Írsko, Portugalsko a Španielsko, sa prepadli na historické minimá. V roku 2012 bola situácia odlišná a výnosy bondov periférnych krajín v hrozbe grexitu rástli spoločne s tými gréckymi.
„Myslíme si, že finančný dopad grexitu na zvyšných 18 krajín eurozóny by bol mierny a preto neočakávame, že grexit samotný by mal výraznejší dopad na ratingové hodnotenie týchto krajín,“ konštatoval Kraemer.
