BRATISLAVA 17. septembra (WEBNOVINY) – Diskusiou k návrhu zákona o ochrane oznamovateľov korupcie otvoria v utorok poslanci 9. deň 23. schôdze parlamentu. Prerokovávať sa bude aj novela Trestného zákonníka.
Zákon predložený podpredsedom parlamentu Jánom Figeľom (KDH) zvyšuje ochranu oznamovateľov korupcie. Týka sa vybraných trestných činov, ktoré majú dopad na verejný záujem a páchajú ich osoby, ktoré plnia priamo alebo sprostredkovane úlohy vo verejnom záujme.
Zákon má garantovať ochranu zamestnancov pred stratou zamestnania alebo poškodením ich práv, ak oznámia alebo inak prispejú k účinnejšiemu odhaľovaniu a objasneniu korupcie daňových a majetkových trestných činov proti záujmom štátu, obcí, vyšších územných celkov a nimi zriadených subjektov, či záujmom Európskych spoločenstiev.
Pôvodne návrh počítal aj s odmeňovaním ľudí, ktorí korupciu nahlásia, Figeľ pre kritiku vládneho Smeru-SD už toto opatrenie zo zákona vypustil. Naopak, ochranu rozšíril aj na oblasť oznamovateľov volebnej korupcie a niektorých daňových deliktov. Vláda Figeľovu právnu normu zamietla. Podľa rezortu spravodlivosti nerieši túto problematiku systémovo. Vlastnú verziu zákona údajne pripravuje aj vláda a predložiť by ho mala na jeseň.
Zákonodarcom zostáva prerokovať necelých 50 bodov
Poslanci v utorok prediskutujú aj novelu zákona o notároch. Podpredsedníčka národnej rady Renáta Zmajkovičová (Smer-SD) v nej navrhuje, aby notárov bolo možné odvolať pri dosiahnutí zákonom stanoveného veku.
Minister spravodlivosti by po novom mohol na návrh Notárskej komory odvolať notára, ktorý dosiahol vek 65 rokov. Zmajkovičová návrh zdôvodňuje tým, že takáto právna úprava je charakteristická aj pre iné právnické profesie, ktoré je možné považovať za súčasť justičného systému, respektíve iné verejné funkcie, ako sú sudcovia a prokurátori.
Parlament sa bude zaoberať aj novelou Trestného zákona, ktorou chcú zákonodarcovia za OĽaNO presadiť tvrdšie tresty pre užívateľov drog. Obyčajní ľudia návrhom reagujú na nedávno prijatú vládnu novelu Trestného zákona, ktorá znížila spodnú hranicu trestnej sadzby pri drogových deliktoch zo štyroch na tri roky.
Táto zmena umožní odsúdenému vyhnúť sa väzeniu. Ak trest odňatia slobody neprevyšuje tri roky, súd môže jeho výkon podmienečne odložiť a nariadiť probačný dohľad. Druhú šancu na slušný život tak dostanú ľudia, ktorých pristihnú s drogou pre vlastnú potrebu.
Až na druhý pokus
Novelu vrátil do parlamentu prezident Ivan Gašparovič, ktorý bol proti zníženiu hranice trestnej sadzby, keďže nezahŕňa len držanie, ale aj ďalšie spôsoby narábania s drogou. Parlament novelu opätovne schválil a prezidentovej požiadavke nevyhovel.
„Cieľom návrhu je napraviť škody, ktoré Slovensku a jeho občanom spôsobila v oblasti prevencie kriminality, najmä u mladých ľudí ´drogová koalícia´ tvorená politickými stranami Smer-SD a SaS, ktoré 22. mája 2013 schválili novelu Trestného zákona, ktorá otvára dvere veľmi závažným a kontroverzným zmenám v slovenskom právnom poriadku v oblasti trestného práva,“ argumentujú poslanci za OĽaNO.
Igor Matovič, Erika Jurinová, Richard Vašečka, Martin Fecko, Branislav Škripek, Štefan Kuffa, Peter Pollák navrhujú, aby sa trestné sadzby vrátili do pôvodnej podoby. Znamenalo by to, že kto neoprávnene vyrobí, dovezie, vyvezie, prevezie alebo dá prepraviť, kúpi, predá, vymení, zadováži alebo prechováva po akúkoľvek dobu omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor, alebo kto takú činnosť sprostredkuje, potrestá sa odňatím slobody na štyri roky až desať rokov.