Obrazom: Slováci delili referendum na nehorázne a potrebné

1. Súhlasíte s tým, aby sa manželstvom nemohlo nazývať žiadne iné spolužitie osôb okrem zväzku medzi jedným mužom a jednou ženou?

2. Súhlasíte s tým, aby párom alebo skupinám osôb rovnakého pohlavia nebolo umožnené osvojenie (adopcia) detí a ich následná výchova?

3. Súhlasíte s tým, aby školy nemohli vyžadovať účasť detí na vyučovaní v oblasti sexuálneho správania či eutanázie, ak ich rodičia alebo deti samy nesúhlasia s obsahom vyučovania?

—–> TU.

V UNB hlasovali pacienti, sestry i lekár

V Univerzitnej nemocnici Bratislava (UNB) svoj názor v referende vyjadrilo 37 ľudí. Do prenosnej schránky hlasovalo 34 pacientov hospitalizovaných v pracoviskách nemocnice, na referende sa zúčastnili aj dve sestry a jeden lekár. Referendum v nemocniciach bolo pokojné a bez komplikácií. Agentúru SITA o tom informovala hovorkyňa Univerzitnej nemocnice Bratislava Petra Stano Maťašovská.

Do prenosnej schránky mohli hlasovať tí, ktorí si vybavili hlasovací preukaz, alebo tí, ktorí majú trvalý pobyt v rovnakom okrsku ako sídli nemocnica. Členov okrskovej komisie v každej nemocnici sprevádzal poverený pracovník UNB. Za pacientmi prišli s prenosnou schránkou priamo do izieb podľa vopred nahláseného záujmu.

Pacienti v UNB mohli záujem o hlasovanie v referende nahlásiť do piatkového poludnia. Univerzitnú nemocnicu Bratislava tvorí päť pracovísk – Nemocnica Ružinov, Nemocnica akademika Ladislava Dérera na Kramároch, Nemocnica sv. Cyrila a Metoda na Antolskej, Nemocnica Staré Mesto a Špecializovaná geriatrická nemocnica Podunajské Biskupice.

V Petržalke je ruch, prichádzajú hlavne starší ľudia

Svoj názor v referende chodia vyjadriť aj obyvatelia najväčšej bratislavskej mestskej časti Petržalka. V ZŠ Pankúchova 4, kde sú zriadené okrsky pre okolité ulice, bol už od rána čulý ruch. Do referendových miestností sa vybrali väčšinou starší ľudia, no prišli aj mladšie ročníky. V petržalských okrskoch na ZŠ Pankúchova vládne dopoludnia pokojná atmosféra.

K referendovej urne prišla aj pani Edita Chovancová z Petržalky. Hovorí, že sa k týmto otázkam treba vyjadriť. „Rodina je základ nielen osobného života, ale aj spoločenského. Rodinu tvorí otec, mama a deti,“ povedala pani Chovancová. Pridáva sa k nej aj o niečo mladší Petržalčan Roman.

„Zúčastnil som sa referenda preto, lebo nesúhlasím, aby si páry rovnakého pohlavia adoptovali deti, je to proti môjmu presvedčeniu,“ odpovedal na otázku, prečo sa vybral k referendovým urnám. Dôležité je pre neho odpovedať aj na tretiu referendovú otázku. „Myslím si, že rodič má mať výsostné právo rozhodovať o tom, čo sa bude učiť a čo nie, hlavne, čo sa týka etických a sexuálnych otázok. To by mu štát nemal nejako prikazovať a do toho hovoriť,“ povedal Roman.

Mladé mamičky označili referendum za nehorázne

V neďalekom lesíku pri dostihovej dráhe bolo ráno na prechádzke niekoľko mamičiek s detskými kočíkmi, dve z nich potvrdili, že na referende sa nezúčastnia, pretože o ľudských právach sa nehlasuje.

Rovnako sa pre SITA vyjadrila aj Petržalčanka Eva, podľa ktorej je referendum za viac ako šesť miliónov eur nehoráznosť. Dúfa aspoň, že bude neúspešné. Sobotňajší deň strávi v prírode a popoludní pri televízore.

V Marianke okrem hlasovania upratujú pútnické miesto

Ľudí na najstaršom pútnickom mieste na Slovensku, v Marianke v okrese Malacky, okrem hlasovania v referende zamestnáva aj likvidácia popadaných konárov po minulotýždňovej snehovej kalamite. Sestry Mária a Viera Štastné prišli predpoludním vyčistiť okolie Lurdskej jaskyne v pútnickom údolí. Sobotňajšie referendum považujú za dôležité.

„Šírim to všade, keď som cestovala vo vlaku, ľudí som povzbudzovala, aby išli hlasovať, ale hovorili mi, že netreba, pretože je to v zákone, že muž a žena tvoria manželstvo,“ hovorí Viera Šťastná. Podľa nej, manželstvo muža s mužom a ženy so ženou existovať nemôže. Ako ďalej uviedla, akceptuje každého človeka, ale páry rovnakého pohlavia by podľa nej deti vychovávať nemali.

S odstraňovaním popadaných stromov po minulotýždňovej kalamite pomáhal aj Marián Turanský zo Záhorskej Bystrice, ktorý sa po práci chystá aj hlasovať. „Je v poriadku, že je referendum aj keď si myslím, že bude neplatné. Každý sa môže rozhodnúť, nikto nemusí dať trikrát áno, môže dať aj trikrát nie a tak vyjadriť svoj názor,“ doplnil. Podľa informácií agentúry SITA, ľudia v obci Marianka ľudia prišli hlasovať už skoro ráno, viac obyvateľov hlasovalo v dopoludňajších hodinách.

Študenti hlasujú vďaka voličským preukazom

Na bratislavskom vysokoškolskom internáte Družba študenti v referende hlasovať nemôžu, pretože to nie je ich trvalý pobyt. S voličským preukazom môžu hlasovať v okrsku, ktorý im je najbližšie

Študenti ubytovaní na vysokoškolskom internáte Družba v bratislavskej mestskej časti Karlova Ves hlasovať v referende na internáte nemôžu, pretože to nie je ich trvalý pobyt. Ak chcú využiť svoje hlasovacie právo, musia si zabezpečiť voličský preukaz v mieste svojho trvalého bydliska a hlasovať vo volebnom okrsku, ktorý im je najbližšie.

Východniarka Lenka Karamanová študuje všeobecné lekárstvo a voličský preukaz si vybavila cez e-mail. „Hlasovať som ešte nebola, ale chystám sa v niektorom z okrskov v Karlovej Vsi. Myslím si, že je to potrebné a na otázky odpoviem trikrát áno,“ povedala Lenka.

V sobotu popoludní na Molecovej ulici odhlasovala študentka Veronika Nemcová z Vranova nad Topľou. Voličský preukaz si vybavila tiež prostredníctvom e-mailu. „Zaškrtla som trikrát áno a myslím si, že je dobré, že toto referendum je,“ zhrnula.

Referenda sa nezúčastní študentka biológie, Jarmila Kluková z Trenčína. „Táto problematika ma nezaujala a myslím si, že všetci sme rovnoprávni a každý má právo niekam sa zaradiť. Nemali by sme nikoho dávať na inú koľaj pre jeho orientáciu,“ vysvetlila Trenčianka.

Študenti medicíny Ján z Turzovky a Paľo z Dolného Kubína si voličské preukazy nevybavovali, pretože nechcú ísť hlasovať. „Nepáči sa mi, ako sú zostavené otázky. Ak by boli inak sformulované, možno by som si to rozmyslel. Podľa mňa je celé referendum zbytočné,“ hovorí Ján a Paľo dopĺňa, že sú to zbytočne vyhodené peniaze.

Podľa informácií agentúry SITA, vo volebnej miestnosti v Základnej umeleckej škole na Karloveskej ulici, ktorá je blízko internátu Družba, v referende hlasovalo veľa mladých ľudí s voličskými preukazmi a veľká časť z nich mala trvalý pobyt na východnom Slovensku.

Vysokoškolský internát Družba je zariadením Univerzity Komenského v Bratislave a cez školský rok poskytuje ubytovanie študentom najmä Prírodovedeckej, Lekárskej a Právnickej fakulty Univerzity Komenského.

Na Donovaloch hlasuje viac hostí než domácich

V obci Donovaly v Banskobystrickom okrese, ktorá patrí medzi najznámejšie lyžiarske strediská na Slovensku, sa na referende zatiaľ zúčastňuje viac návštevníkov s voličskými preukazmi než obyvateľov obce, účasť však nie je vysoká.

Do 10:30 tam podľa informácií agentúry SITA prišlo hlasovať sedem hostí s voličskými preukazmi, zo 170 Donovalčanov oprávnených voliť prišli šiesti. Miestni veriaci však zvyknú chodiť voliť až po večernej svätej omši a lyžiari s voličskými preukazmi tiež až večer po lyžovačke. Na donovalské zjazdovky príjemné slnečné počasie prilákalo množstvo lyžiarov.

Účasť v Badíne dvíhajú aj študenti kňazského seminára

Účasť na referende dvíhajú v obci Badín pri Banskej Bystrici aj bohoslovci z miestneho kňazského seminára, napriek tomu je však veľmi nízka. Do 15:00 prišlo voliť zhruba 10 percent z 1574 oprávnených voličov v obci, čo je ešte menej, než bolo na vlaňajších eurovoľbách.

Medzi účastníkmi boli aj zhruba desiati bohoslovci z kňazského seminára i rehoľné sestry, ktoré sú tam zamestnané. Na voľbách sa bohoslovci nezvyknú v obci zúčastňovať.

Ako pre agentúru uviedol jeden zo zamestnancov seminára, väčšina bohoslovcov odišla na víkend do svojich bydlísk a z tých, čo zostali v Badíne, už boli hlasovať v referende takmer všetci.

Redemptoristi v Podolínci sa za výsledok ráno modlili

Redemptoristi z kláštora v Podolínci v okrese Stará Ľubovňa tvrdia, že rodinám treba pomáhať stále. Nechcú aby bolo manželstvo iba projektom. Ako pre agentúru SITA povedal jeden z nich, páter Michal Zamkovský, v sobotu na referendum hlasovať pôjdu, ráno sa za jeho výsledok modlili s veriacimi v kostole.

„Sme tu traja, jeden spolubrat dnes pricestuje z Rakúska, ďalší je na Orave, ale je z Kežmarku, a tiež príde,“ tvrdí Zamkovský. On sám má vycestovať na misie, najskôr sa však chystá na referendum. „Svätý Ján Krstiteľ bránil manželstvo až po vyliatie krvi, aj my ho máme obraňovať,“ povedal ďalej. Povzbudil k tomu nielen veriacich, ale aj miestne spoločenstvo Rieka života. Redemptoristi často cestujú po celom Slovensku, stretávajú sa s rodinami v kríze.

Rodinám treba pomáhať stále

Ako Zamkovský povedal, uvedomujú si, že mladá generácia už sobáš a manželstvo vníma inak. Rovnako je to aj v prípade referenda. „Myslím si, že tu ide o budúcnosť, o niečo, čo by malo chrániť do budúcna. Rodinám máme pomáhať stále, musíme sa im venovať, aby manželstvo nebolo sobášom uzavretý projekt, ale snažíme sa ich sprevádzať,“ uviedol. Na misiách majú vždy špeciálne príhovory venované otcom, matkám, mladým, ale aj manželom.

Redemptoristi sa v súčasnosti často stretávajú aj práve s rodičmi detí s inou orientáciou, ktoré žijú s osobou rovnakého pohlavia. „Je to aj pre nás niečo nové, niekedy nevieme, ako zareagovať,“ povedal Zamkovský.

Za potrebné považuje referendum na podporu rodiny rovnako ženská vetva tejto rehole. Desať rehoľných sestier, redemptoristiek, z kláštora v Kežmarku sa naň chystá. „Referendum podľa mňa nie je zbytočné, a myslím si, že takýto názor majú aj iné sestry, preto sa na ňom chceme zúčastniť,“ uviedla ich predstavená Monika Romaňáková.

O referendum majú záujem aj rehoľné sestry

Na plebiscite sa zúčastňujú aj rehoľné sestry a seminaristi z Gréckokatolíckeho kňazského seminára blahoslaveného biskupa Pavla Petra Gojdiča. Záujem zúčastniť sa referenda prejavili aj staršie a imobilné rehoľné sestry z Domu sv. Kozmu a Damiána pri Kongregácii sestier služobníc nepoškvrnenej Panny Márie, ktoré volili do prenosnej urny. Išli za nimi členovia z volebného okrsku č. 31 na Sládkovičovej ulici v Prešove.

V ich okrsku majú zapísaných vo volebných zoznamoch 1001 oprávnených voličov. Patria tu občania viacerých ulíc z oblasti nazývanej Táborisko. Volebnú miestnosť otvorili načas, referendum prebieha bez rušivých vplyvov.

Rodina je pre nich na prvom mieste

Za prvé dve hodiny prišlo k urnám 34 ľudí. Boli medzi nimi aj štyria voliči s hlasovacím preukazom. Hneď ráno prišlo na plebiscit aj niekoľko seminaristov. Podľa ich vyjadrenia väčšina z nich sa však na plebiscite zúčastní v mieste svojho bydliska. Osobne boli voliť aj rehoľné sestry z dvoch zariadení, ktoré sídlia v okolí.

Do volebnej miestnosti prichádzali voliči v rôznom veku. Silvia Ernstová pre agentúru SITA povedala, že je tu s manželom. Zvyšok rodiny ešte príde. „Pokiaľ viem, celá rodina sa chce zúčastniť referenda. Rozhodli sme sa tak preto, že vyznávame takéto hodnoty. Rodina je pre nás na prvom mieste, a preto sme prišli,” povedala.

V Prešove môžu občania voliť v 50 okrskoch. Radnicu požiadalo o vydanie hlasovacieho preukazu okolo 600 občanov.

Chatári majú plno práce

Vo Vysokých Tatrách je v sobotu podľa viacerých chatárov príjemné počasie. Ľudí z okolia, ale aj zo vzdialenejších miest, prilákali do hôr slnko a štedrá snehová nádielka. Chatári tak majú veľa práce, niektorí sa preto na referendum nechystajú. Peter Petras starší z Rainerovej chaty hlasovať nepôjde z princípu.

„Ja a chatár nejdeme na referendum. Na čo ísť bojovať za niečo, čo je vlastne vybojované,“ povedal Petras pre SITA. Podľa jeho slov je rodina a jej ochrana vyriešená zákonom. Referendum tak označil za nepotrebné. Šesť miliónov eur by si vedel predstaviť investovať aj inde. „Tých šesť miliónov eur sa mohlo dať napríklad do rozvoja Tatier, taký je môj názor. Dali sa využiť užitočnejšie,“ dodal. Rodinu podporuje, ale referendum pre neho nemá zmysel. „Všetko je predsa zákonom podchytené,“ uviedol Petras.

Peknému dňu sa v sobotu tešia aj návštevníci Téryho chaty. Podľa Petra Michalku, ktorý chatu spravuje ako chatár od novembra minulého roka, v Tatrách svieti slniečko a počasie praje. Turisti majú ideálne podmienky na pobyt v horách, v prírode. Keďže je návštevníkov chaty viac než dosť, na dnešné hlasovanie mu čas neostane. „Na referendum sa nechystám, pracovne mi to nevychádza,“ vysvetlil Michalka.

Sánkovačka oslovila viac ako referendum

Majstrovstvá Prešova v sánkovaní oslovili najmenej dve stovky milovníkov snehu. Na kopec Bikoš medzi Prešovom a Veľkým Šarišom prišli aj s alternatívnymi spúšťadlami a v maskách. Podujatie organizujú členovia Občianskeho združenia Otvorená dielňa. Jedným z nich je Michal Kačmár, ktorý, rovnako ako jeho priatelia, uprednostnil túto akciu pred dnešným referendom.

Kačmár uviedol, že už od rána od šiestej hodiny je na kopci, aby pripravoval sánkovačku a bude tu do večera. „Týmto naším prístupom chceme vyjadriť to, že sú nám momentálne prednejšie iné hodnoty, ako referendum. Zdá sa nám zbytočné vyjadrovať sa na položené otázky,” povedal Kačmár.

Sú aj podstatnejšie veci ako referendum

Účasť na referende nepovažuje za dôležitú. Podľa jeho vyjadrenia rovnaký názor zdieľa väčšina jeho známych, ktorí dnes prišli na svah. „Sú aj podstatnejšie veci, ako sa vyjadrovať k otázkam v dnešnom referende. Napríklad problém s globálnym otepľovaním,“ doplnil aktivista.

Súťaž v sánkovaní sa začala presne napoludnie. Zatiaľ napočítali okolo 90 pretekárov a stále prebieha registrácia. V hľadisku je zhruba ďalšia stovka ľudí. Podujatie má za cieľ aj zabaviť. Preto výzva znela, aby súťažiaci prišli aj na netradičných spúšťadlách a v maskách, keďže je fašiangový čas.

Na kopci sa objavila partia s pozváranými sudmi od oleja. Konkurujú im spúšťadlá v tvare draka, hojdacieho koňa, okrídlené sane aj spúšťadlo zhotovené z drevených paliet, do ktorého sa zmestí päťčlenná posádka. Medzi sólovými pretekmi a tandemovým zjazdom bude mať exhibičnú jazdu guľový blesk. Deti prišli aj v maskách.

Sánkarom vyšlo dobré počasie, od rána svieti slnko a je mrazivo. Účastníci podujatia sa k referendu väčšinou nechcú vyjadrovať. Prišli sa zabaviť, a to je ich dnešnou prioritou.

V podtatranskej Hranovnici vysokú účasť nečakajú

V podtatranskej obci Hranovnica v okrese Poprad bolo zapísaných v zozname 2008 voličov. Členovia okrskovej komisie sú skeptickí a neočakávajú ani polovičnú účasť. V obci, ktorú vedie rómsky starosta Vladimír Horváth, vraj chýbala osveta priamo medzi ľuďmi.

Volebná miestnosť na Obecnom úrade v Hranovnici bola popoludní prázdna. Voličov je podľa popredsedníčky okrskovej komisie Mariany Kopáčovej zatiaľ málo, uvidia, čo bude v podvečerných hodinách. „Ľudia chodia priebežne, očakávame nízku účasť,“ povedala Kopáčová. Rómovia v obci, ktorí sa postupne vyrovnávajú počtu nerómskych obyvateľov, vraj o referendum záujem veľmi nemajú. Podľa starostu dostali pozvanie k urnám, aj potrebné informácie. Napriek tomu ani on vysokú účasť nečaká. „Z mojich skúseností viem, že bola malá osveta na to, aby Rómovia vedeli, o čom je samotné referendum, malo sa ísť priamo medzi nich,“ povedal Horváth.

„Nepodporujem spolužitie dvoch ľudí rovnakého pohlavia, nepripadá to do úvahy. Aby muž žil s mužom, žena so ženou, veď je to nekresťanské,“ povedal Patrik Pačan. Jeho známy zase považuje referendum za zbytočné. „Je to niečo, čo nič neovplyvní,“ povedal Dušan Pačan. Ako hovorí, ľudia sú všelijakí a neodsudzuje ich. To, či raz budú môcť spolu žiť ako rodina dvaja muži alebo dve ženy podľa neho nezávisí od referenda, ale od toho, ako dopadnú voľby do parlamentu. „Ak si niekto založí stranu pre inak orientovaných ľudí, táto strana sa dostane do parlamentu, potom si možno ľahko presadí niečo také,“ povedal. „Neviem už v akom štáte bolo referendum, ale po štyroch rokoch sa to potom aj tak zmenilo,“ dodal Hranovničan.

V Ruskej Novej Vsi budú po referende plesať

V Ruskej Novej Vsi v okrese Prešov majú vo voličských zoznamoch zapísaných pre referendum 839 oprávnených voličov. Starosta obce Tibor Kollár pre agentúru SITA uviedol, že jeho očakávania sú optimistické, verí, že dosiahnu 50-percentnú účasť na tomto plebiscite.

Večer majú v budove obecného úradu ples, preto obvodný okrsok pre referendum zriadili netradične v škole. Starosta sa sám na referende zúčastnil ešte ráno, považuje to za dôležité. Ľudia chodia k urnám sporadicky v priebehu dňa, niekedy ich príde viac podvečer.

Ondrej Desiatnik patrí medzi tých, ktorí sa na plebiscite chcú zúčastniť. Ako uviedol pre agentúru SITA, uvažoval aj o možnosti, že na referendum nepôjde. Na druhej strane však u neho prevládol názor, že ak tak urobí väčšina, referendum nebude platné. Doteraz sa zúčastnil na každých voľbách a prejaviť svoj názor považuje za dôležité. Pozná však aj takých, ktorí na referendum nepôjdu.

Deň pred konaním referenda mali v krčme silnú slovnú prestrelku. „Boli to ostré debaty, ale bitka z toho nebola. Jeden presadzoval svoj názor, ostatní mu to vyvracali,” uviedol Desiatnik.

V Trnave hlasujú aj bezdomovci

Právo vyjadriť svoj názor v referende využívajú v Trnave aj bezdomovci. Hlasovať môžu v jedinej referendovej miestnosti, ktorá je na prízemí mestského úradu na Trhovej ulici. viacerí k referendovým urnám už prišli. Títo ľudia majú ako miesto trvalého pobytu mesto Trnava, nie vždy sú to však ľudia z ulice či okraja spoločnosti.

V Trnave je vytvorených 29 referendových okrskov a rovnaký počet otvorených miestností na hlasovanie. Dokumentáciu potrebnú k referendu komisiám odovzdával už o pol piatej ráno primátor Peter Bročka.

Na nedostatok práce sa dopoludnia nemohli sťažovať členovia referendovej komisie, ktorá sídli v Základnej škole Angely Merici v Trnave. Už ráno sa tu na referende zúčastnil emeritný arcibiskup Ján Sokol a prichádzali aj rehoľné sestry z okolitých kláštorov. Komisia zaznamenala aj pomerne vysoký počet ľudí s hlasovacími preukazmi. V tejto historickej časti mesta býva zvyčajne vyššia účasť aj pri voľbách.

Trnavský arcibiskup Ján Orosch ľudí vyzval, aby sa na referende zúčastnili, on osobne však v Trnave hlasovať nebude. Podľa hovorcu Arcibiskupského úradu v Trnave Dušana Kolenčíka využije svoje právo v mieste svojho trvalého pobytu.

Väčšina klientov z Domu na pol ceste pôjde hlasovať

Okolo 15 z celkového počtu 25 klientov z Domu na pol ceste, ktorý funguje v rámci centra Dorka Košice, si vybralo voličské preukazy a zúčastní sa na dnešnom referende. V dome na pol ceste žijú mladí dospelí, ktorí vyrastali v detskom domove, no už dosiahli vek 18 rokov a v domove žiť nemôžu.

Z diskusie s mladými ľuďmi vyplynulo, že väčšina z nich preferuje usporiadanie klasickej rodiny otec – mama. Podľa ich mienky dieťa má vyrastať v kompletnej rodine. Rodičia by mali byť vzormi pre svoje deti.

Ako uviedol Robo, vyrastal síce v detskom domove, no mal kamarátov, ktorí mali otca aj mamu. Chodil k nim návštevu a veľmi sa mu to páčilo. „Raz by som chcel mať aj ja svoju vlastnú rodinu, svoje deti, o ktoré sa chcem starať, aby vyrastali v klasickej rodine,“ hovorí Robo.

Podľa Júliusa má dieťa vyrastať v harmonickej rodine. „Rodičia by sa mali snažiť, aby z ich detí vyrástli vyrovnaní ľudia. Ak v rodine chýba jeden z rodičov, je to problém,“ povedal Július.

Na veci majú vlastný názor

„Homosexuálny pár nevie preniesť na dieťa tú skutočnú rodičovskú lásku. Zastávam tento názor, hoci poznám niekoľkých homosexuálov v mojom okolí. Väčšinou sú to takí istí ľudia ako ostatní, niekedy sú viac empatickí, no sú iní,“ povedal Kamil. Ďalší doložil, že homosexuál nemôže dať dieťaťu materinskú lásku. Podľa viacerých je pre dieťa lepšie vyrastať v detskom domove, ako keby ho mal vychovávať homosexuálny pár.

Ako uviedli, väčšina z nich nemá homofóbne sklony, akceptujú ľudí s inou sexuálnou orientáciou a nemajú proti týmto ľuďom vážne výhrady. Dokonca s nimi v jednej komunite žije aj Roland, ktorý je gay. Roland uviedol, že on sa referenda nezúčastní.

„Už sme dospelí a máme na veci vlastný názor. Myslím si, že sme v demokratickom štáte a môžeme slobodne povedať svoj názor, čo považujeme za manželstvo, ako má vyzerať rodina,“ povedal Robo. Doložil, že aj preto sa zúčastní referenda.

Riaditeľka Jolana Šuleková uviedla, že so skupinou mladých ľudí systematicky pracujú a snažia sa ich orientovať aj v rôznej problematike, o ktorej sa v škole neučí, debatovať o rôznych témach, aby mladí získavali poznatky aj zo spoločenskej oblasti.

Na košickom Luníku IX je rekordne nízka účasť

Zatiaľ rekordne nízka je účasť je v košickej mestskej časti Luník IX obývanej prevažne Rómami. Ako pre agentúru SITA uviedol o tretej popoludní starosta Marcel Šaňa, vyzerá to tak, že účasť bude veľmi nízka a zatiaľ sa zúčastnilo možno dvadsať voličov.

„Rómovia nevidia v tom význam. Žiadna informovanosť o referende nebola, ľudia vedia o referende len z televízie. Nikto tu neprišiel, že bude sa konať nejaké referendum. Podľa mňa Rómovia vedia o čo ide, no myslia si, že oni nič nezmenia a neovplyvnia,“ povedal Šaňa. Doložil, že Rómovia majú existenčné starosti, a to nejako riešia. Podľa neho medzi Rómami je málo inak orientovaných ľudí a ani sa verejne neprejavujú a nie sú tu nejaké homofóbne prejavy.

„Jediné referendom, ktorého sa Rómovia aktívne zúčastnili, bolo referendum o vstupe Slovenska do Európskej únie. Vedeli, že to ovplyvní ich život, že budú môcť cestovať do zahraničia za prácou. Dnešné referendum nemá pre nich zmysel,“ povedal Šaňa. V dvoch volebných okrskoch na Luníku IX je zapísaných 3830 oprávnených voličov. Ako uviedol starosta Marcel Šaňa, nemožno očakávať, že by na Luníku IX účasť bola väčšia ako na referende v roku 2010, kedy dosiahla len 1,1 percenta.

Lyžiarov na Orave neláka referendum

Lyžiari na Kubínskej holi si užívajú výborné snehové podmienky a slnečné počasie, z deviatich oslovených len dvaja uvažujú, že pôjdu na referendum. „Od novembra čakáme na takúto lyžovačku. Zvykneme sem chodiť na taký predĺžený víkend a akurát to vyšlo cez referendum. Keby sme boli doma, možno by sme s manželkou išli, ale priznám sa, ani neviem, či sa dá hlasovať aj v inom meste,“ povedal Bratislavčan Peter Kucharčík s rodinou.

Dolnokubínčanka Iveta Habláková sa po lyžovačke chystá s manželom a deťmi ešte do akvaparku. „Som rada, že deti si môžu celý víkend užiť tatina, chodí na týždňovky do Čiech. O referende sme ani nehovorili. Nie, nepôjdeme,“ povedala Iveta. Referenda sa nezúčastní ani Martinčan Dušan Pobuda. „Fakt som sa nevedel rozhodnúť, či ísť alebo nie. Voličský preukaz som si nevybavoval. Večer sa vraciam do Martina, ale s kamošmi si ešte chceme ísť sadnúť na pivo, takže už asi nie,“ povedal Pobuda.

Vysokoškolák Braňo Mayer sa odpovedať na otázky v referende o ochrane rodiny chystá. „Dúfam, že to stihnem. Voliť som ešte nikdy nebol, aj keď osemnásť som už mal dávno. Ale toto, myslím si, je dôležitejšie ako politika,“ uviedol pre agentúru SITA.

V sobotu je na celom Slovensku v prevádzke viac ako sto lyžiarskych stredísk. Podľa Ľubice Stykovej zo spoločnosti SITOUR lyžiarske podmienky sú na niektorých svahoch pokrytých len prírodným snehom dobré, väčšina areálov však hlási veľmi dobré podmienky na lyžovanie.

Tradičné oravské katolícke obce odhadujú účasť okolo 80%

Tradičné oravské katolícke obce Chlebnice a Pribiš odhadujú účasť na referende okolo 80 percent. Pribiš s približne 450 obyvateľmi hlásil pred osemnástou hodinou vyše 60-percentnú účasť a starosta verí, že po uzavretí miestností o 22. hodine to bude až 85 percent. Chlebnický starosta aktuálny stav nepozná, ale účasť je už teraz podľa neho vyššia ako v komunálnych či parlamentných voľbách (57 resp. 61 percent, pozn. red.) a na základe veľkého záujmu ľudí o referendum očakáva aspoň 75-percentú účasť.

V Chlebniciach s takmer 1600 obyvateľmi prebiehala celú uplynulú noc adorácia za úspešné referendum, podľa starostu Milana Maxoňa pre nepretržité modlenie svietili v dedine netradične celú noc, aby sa ľudia mohli bezpečne presúvať z domu do kostola a naspäť. „Chytilo ich to trošku viac ako voľby. Neviem ako mladí, ale tí starší to berú ako povinnosť a hojne chodí aj stredná generácia,“ uviedol pre agentúru SITA Maxoň.

V Pribiši majú aj fašiangovú zábavu so zabíjačkou, podľa starostu Rastislava Suroviaka ide o náhodu, ale pripúšťa, že účasť na referende môže zvýšiť. „V porovnaní s okolitými dedinami možno na tom budeme najlepšie. Podľa toho, čo som počul, tam tak veľa ľudí k referendu nechodí. U nás chodia aj mladí. Odhadujem, že z tých 355 oprávnených voličov, čo máme, príde nakoniec vyše tristo,“ povedal Suroviak.

Chlebnice aj Pribiš sú obce, kde v parlamentných voľbách pravidelne takmer polovica voličov podporuje Kresťanskodemokratické hnutie. V roku 2012 volilo KDH v Chlebniciach vyše 47 percent a v Pribiši viac ako 43 percent oprávnených voličov.

K prenosnej urne prišla v sobotu odovzdať svoj hlas polovica z oprávnených voličov s trvalým pobytom v Zariadení pre seniorov Zobor v Nitre, uviedla riaditeľka zariadenia Viera Škablová. Oproti iným voľbám, počas ktorých býva účasť spravidla stopercentná, ju nízka účasť prekvapila. Odmietla, že by to bolo zapríčinené nedostatočnou informovanosťou. „Klienti boli okrem mediálnych informácii inštruovaní aj personálom,“ opísala Škablova situáciu.

Nižšiu účasť si skôr vysvetľuje zložitosťou referendových otázok a tým, že mnohí seniori si myslia, že sa ich to netýka. „Niektorým klientom sme museli otázky pomaly prečítať a vysvetliť,“ povedala riaditeľka. V dome pre seniorov bolo 42 klientov oprávnených voliť v zariadení. Klientov je celkovo 159, majú však často inú adresu trvalého bydliska a v zariadení nemôžu voliť.

Viacerí opýtaní, ktorí sa referenda zúčastnili, sa k trom otázkam vyjadrili kladne. „Proti homosexuálom nemám nič, mala som aj kolegu homosexuála a mali sme výborné vzťahy. Každý ho mal rád. Som však proti adopciám detí,“ vyjadrila sa bývalá učiteľka a klientka zariadenia Margita Podoláková. Jej manžel Anton Podolák dúfa, že referendum bude úspešné. Znepokojili ho informácie, ktoré počul v médiach.

„V televízii ukazovali ako v treťom ročníku hovoria deťom o sexuálnych problémoch. To potom podľa mňa vedie k voľnej láske,“ Podoláková si myslí, že téme sexuálnej výchovy sa musia venovať odborníci na výchovu detí. „Nie som proti sexuálnej výchove ako takej, ale myslím si, že by mali byť osnovy upravené a konzultované s odborníkmi,“ uzavrela.