BRUSEL 30. augusta (WEBNOVINY) – Novým stálym predsedom Európskej rady sa na sobotňajšom mimoriadnom summite stal podľa očakávaní poľský premiér Donald Tusk.
Stane sa tak nástupcom belgického expremiéra Hermana Von Rompuya. Diplomaciu EÚ rovnako v súlade s očakávaniami preberie po britskej diplomatke Catherine Ashtonovej talianska ministerka zahraničných vecí Federica Mogheriniová. Van Rompuy oboch krátko po zvolená predstavil na tlačovej konferencii.
Prezident Andrej Kiska poslal blahoprajný telegram poľskému predsedovi vlády Donaldovi Tuskovi, ktorého zvolili za nového predsedu Európskej rady. „Som presvedčený, že Európska únia vo Vás získava skúseného a rozvážneho lídra, a to v čase vážnych výziev pre zachovanie našej bezpečnosti, stability a prosperity,“ uviedol Kiska, ktorý zároveň Tuska uistil o plnej podpore Slovenskej republiky pri výkone jeho budúcej funkcie. Agentúru SITA o tom informoval hovorca hlavy štátu Peter Petrus.
Donald Franciszek Tusk má 57 rokov a narodil sa v severopoľskom prístavnom meste Gdansk, rodisku protikomunistického hnutia Solidarita. Začiatkom 80. rokov úspešne ukončil štúdiá na Gdanskej univerzite v odbore história. Ešte počas svojich študentských čias sa stal členom Solidarity vedenej neskorším poľským prezidentom a laureátom Nobelovej ceny mieru Lechom Walesom. Do pádu komunizmu sa aktívne zapájal do disidentských akcií a pôsobil ako novinár, pre svoje aktivity sa však nemohol zamestnať v štátnej sfére. Po páde komunizmu sformoval liberálnu stranu a v roku 1991 sa stal poslancom poľského parlamentu, no v predčasných voľbách o dva roky neskôr jeho strana prepadla. Tusk si to vynahradil v roku 1997, keď sa po voľbách stal členom hornej komory parlamentu a následne jej podpredsedom.
V roku 2001 spoluzaložil Občiansku platformu (PO) a jeho strana sa stala najsilnejšou opozičnou silou v dolnej komore, ktorej sa stal podpredsedom. O dva roky neskôr sa Tusk dostal do čela PO a v roku 2005 ho strana vybrala za kandidáta na post prezidenta. V druhom kole hlasovania ho však porazil Lech Kaczynski, ktorý neskôr tragicky prišiel o život. Po voľbách v tom istom roku sa k moci dostalo aj Lechovo dvojča Jaroslaw, ktorého Právo a Spravodlivosť (PiS) porazilo Tuskovu Občiansku platformu. Kaczynského nestabilná vláda však po dvoch rokoch padla a voľby v roku 2007 jasne vyhrala PO. Tusk sa tak stal prvýkrát poľským premiérom. Svoju líderskú pozíciu na poľskej politickej scéne potvrdila Tuskova strana aj vo voľbách v roku 2011.
Tusk počas svojho pôsobenia na čele krajiny zlepšil vzťahy s Ruskom a Nemeckom, ktoré naštrbil jeho predchodca, konzervatívec Kaczynski. Jeho prvé funkčné obdobie však bolo poznačené hádkami s jeho bratom Lechom, s ktorým sa nevedeli dohodnúť napríklad ani na tom, kto bude chodiť na summity lídrov EÚ. Napätie vystupňoval ratifikačný proces Lisabonskej zmluvy, ktorú Kaczynski nakoniec pod nátlakom podpísal ako predposledný prezident v EÚ. Jeho druhá vláda dvakrát za tri roky fungovania požiadala parlament o dôveru a získala ju. Tusk však funkcie zbavil viacerých vplyvných ministrov. Jeho kabinet prekonal aj júnový škandál so zverejnenými odpočúvaniami, v ktorých sa hovorilo o citlivých témach. Jeho vláda však stále otáľa s prijatím eura a v tejto súvislosti sa objavilo už viacero termínov a spôsobov prijatia spoločnej európskej meny.
Donald Tusk, zástanca voľného trhu, liberálnych hodnôt a silnej euroatlantickej integrácie, je ženatý a má dve deti.