William Trubridge je vo vlnách morí a oceánov ako doma. Potápač z Nového Zélandu má na svojom konte už niekoľko rekordov a tento týždeň získal ocenenie World’s Absolute Freediving Award. Už druhý rok po sebe sa tak stal najlepším potápačom v oblasti nádychového potápania bez dýchacieho prístroja – len so zásobou vzduchu v pľúcach.
Novozélanďan sa na jeden nádych dokáže ponoriť až do hĺbky 120 metrov, čo dokazuje aj nedávno zverejnené video nakrúcané v najhlbšej podmorskej priepasti Dean´s Blue Hole na Bahamách. Do tmavomodrej hlbočiny sa Trubridge ponoril bez kyslíkovej bomby a záťaže, jedinú oporu mu robili plutvy na nohách.
„Mám vzťah k hĺbkam. Lákajú ma až za moje schopnosti – chladné, tmavé, prázdne, vždy zakryté temnou nocou, nekonečnými snami,“ uviedol Trubridge o svojej potápačskej vášni.
Potápač, ktorý vyrastal vo vnútrozemí Haveloc North, sa naučil plávať, keď mal 18 mesiacov. Už ako dieťa preplachtil s rodičmi Atlantický i Tichý oceán. Keď mal osem rokov, dokázal sa ponoriť na jeden nádych až do hĺbky 15 metrov. Svoje zručnosti neustále zlepšoval a nastavenú latku pravidelne prekonával.
V roku 2010 sa mu podarilo prekonať svoj v poradí už trinásty rekord, keď sa ako prvý človek na jeden nádych a bez akýchkoľvek pomôcok – plutvy, dýchacieho prístroja či závaží nevynímajúc – ponoril do hĺbky sto metrov. Potápačovi sa pri ponore podarilo dostať do stavu „autopilota“. „Spomínam si, že môj hĺbkový alarm sa vypol. Mal som polozatvorené oči a opakoval si – uvoľni sa – keď som sa vydal za svetlom v priepasti. A ešte si pamätám na výbuch radosti, keď rozhodcovia ukázali biele karty,“ popísal vtedy svoj zážitok šťastný rekordér.
Mladý Novozélanďan, ktorý ako inštruktor potápania priúča svojmu „remeslu“ aj ďalších nadšencov, sa koncom mája pripravoval na prekonanie nového rekordu. Popri tom vzniklo i fascinujúce video, v ktorom potápač vysvetlil priebeh ponoru: „Keď dosiahnem hĺbku 30 metrov, moje pľúca sa stlačia a tu začína voľný pád. Do hĺbky 120 metrov sa padá dlho – trvá to asi dve minúty. V hĺbke 100 metrov sa ocitám v úplnej tme, našťastie lano fosforeskuje.“
Po dosiahnutí dna musí potápač zobrať visačku zo suchého zipsu, ktorá slúži ako dôkaz, že doplával až na dno. Pri plavbe hore musí poriadne zabrať, voľná jazda, akou sa dostal dole, pri ceste smerom k hladine nefunguje. „Musím bojovať proti nahromadenému oxidu uhličitému, kyseline mliečnej v mojich nohách, hypoxii (nedostatku kyslíka) a ospalosti,“ vysvetlil športový nadšenec. Niekoľko metrov pod hladinou na neho už čakajú pomocní potápači, ktorí by v prípade potreby zasiahli a poskytli Trubridgeovi prvú pomoc.
Po vyplávaní nad hladinu má potápač 15 sekúnd na to, aby splnil protokol a rozhodca následne ukáže kartu, ktorá úspech ponoru buď potvrdí alebo vyvráti. Biela karta znamená úspech.
Doteraz neprekonaný rekord vo free-divingu dosahuje hĺbku 124 metrov. Tri dni po nakrútení videa sa Trubridge ponoril do hĺbky 125 metrov. Hoci ponor zvládol bez problémov, komplikácie nastali pri plnení protokolu nad hladinou. Novozélanďan s pevnou vôľou sa však nevzdáva. „Nabudúce,“ okomentoval záver videa.
www.deeperblue.com
