V Číne aktuálne prebiehajú prípravy na 15. päťročný plán na obdobie 2026 – 2030, kedy Čína analyzuje hlavné strategické otázky a oblasti svojho budúceho rozvoja. Nebolo by na tom nič nezvyčajné, ak by nešlo o druhú najväčšiu ekonomiku sveta. Nový plán nám tak veľa napovie nielen o globálnej budúcnosti, ale aj o európskom a aj slovenskom smerovaní.
Kontúry nového čínskeho plánu naznačujú snahu o vysokokvalitný rozvoj cez technologickú sebestačnosť, modernizáciu priemyslu a posilnenie domáceho dopytu. Čína chce vyrábať pokročilé technológie a už dnes sa aktívne snaží lákať talenty z celého sveta. Usiluje sa tiež uspieť v pretekoch o rozvoj umelej inteligencie, zatiaľ čo investične v súčasnosti jasne dominuje USA.
Zelená transformácia
Ekonomické a technologické oddelenie (decoupling) sa v dlhodobom horizonte pravdepodobne stane nevyhnutným. Technologická nezávislosť je v Číne prezentovaná ako otázka národnej bezpečnosti, čo môže mať zásadné ekonomické aj bezpečnostné dôsledky pre celý svet – bez vzájomnej závislosti je totiž oveľa jednoduchšie vyvolať konflikt.
Cesta na Ukrajinu vedie cez východné Slovensko - KOMENTÁR
Čína chce pokračovať v zelenej transformácii, zatiaľ čo EÚ svoje zelené ciele skôr spomaľuje. Popri obnoviteľných zdrojoch energie sa Peking plánuje sústrediť aj na letecký a kozmický priemysel či kvantové technológie. Už dávnejšie si Čínska komunistická strana stanovila široké ambície, ktoré má krajina dosiahnuť do roku 2035 a 2049 (k 100. výročiu vzniku ČĽR).
Pre Slovensko má takýto plán dôležité posolstvá. My ako automobilová veľmoc, si nemôžeme dovoliť vývoj len pasívne sledovať. Čínske strategické ciele môžu výrazne ovplyvniť globálne dodávateľské aj hodnotové reťazce.
Význam strategického plánovania
Plán tak neslúži len Číne, ale paradoxne aj nám, pretože dáva jasné signály o smerovaní druhej najväčšej ekonomiky sveta ako aj celého východoázijského hospodárskeho jadra. Zároveň poukazuje na potrebu pochopiť a prijať význam strategického plánovania – bez neho jednoducho prehráme.
Problém však nie je v samotnom plánovaní. Plánovanie nepoznajú len v Číne, máme ho aj na Slovensku, vo firmách, korporáciách aj vo verejnej správe. Slovensko má niekoľko stratégií do roku 2030, hoci viaceré by bolo vhodné aktualizovať. Samotná EÚ predkladá takmer každý mesiac novú stratégiu v rôznych sektoroch.
Problém spočíva skôr v kontinuite a ochote postaviť sa za plány zodpovedne, politicky a s odvahou naprieč volebnými cyklami a v neposlednom rade aj v spôsobe myslenia, ktorý sa častokrát zameriava na krátkodobý zisk a nie na dlhodobú prosperitu.
Vypracovanie jedného strategického dokumentu, určenie trendov a niekoľkých kritických oblastí, na ktoré sa budeme sústrediť, musí byť súčasťou každodennej komunikácie kompetentných – podobne ako kedysi vstup Slovenska do EÚ. Strategické ciele musia zaznievať v každom druhom prejave, na medzinárodných fórach či odborných diskusiách a nemali by sa zbytočne politizovať. Iba tak sa za ne môže postaviť kritická masa verejnosti. Bez informácií a vzdelávania to však nepôjde.
Spomalenie si nemôžeme dovoliť
Receptom je kontinuita v stanovených plánoch a disciplína v ich dodržiavaní, pričom ako nástroj nám pomôže vzdelávanie, decentralizácia (aj kompetenčná), subsidiarita a proporcionalita a tiež prípadne väčšia integrácia s EÚ, keďže v podmienkach súčasnej medzinárodnej fragmentácie má Slovensko samo len malú šancu.
Fragmentácia totiž znamená ťažšie časy pre malé štáty a v rámci vnútra EÚ zas spomaľuje akcieschopnosť – a spomalenie si dnes EÚ ani Slovensko dovoliť nemôžu, hoci si ho chtiac-nechtiac dovoľujeme.
Mimochodom, je to práve EÚ, vďaka ktorej máme celoštátny plán rešpektovaný už štyrmi vládami – Plán obnovy. Cesta preto vedie cez hlbšiu integráciu, prehodnotenie fungovania EÚ a väčšie povedomie o európskych témach nielen širokej verejnosti, ale najmä medzi politikmi. Predsa európska politika rovná sa naša domáca politika.
Napriek všetkému, náčrty dlhodobej vízie Slovenska priniesli už viacerí kompetentní činitelia. V posledných dňoch ju opäť skloňuje po polroku aj samotný premiér. Charakter dlhodobej vízie má tiež diskusia o rozvoji nukleárnej energie, či jej prepojení na dátové centrá a umelú inteligenciu. Práve strategický výhľad, skutočná spoločenská diskusia, zodpovednosť a najmä kontinuita môžu reštartovať Slovensko nielen hospodársky, ale aj spoločensky.
