Najvyšší kontrolný úrad SR (NKÚ) pri schvaľovaní štátneho rozpočtu pre rok 2021 upozornil poslancov na riziká, ktoré sa prejavili už počas prvého štvrťroka tohto roka. Okrem iného ide o vysoký počet rozpočtových opatrení v sume zhruba 4,6 mld. eur.
Z toho na rozpočtové opatrenia súvisiace s ochorením COVID-19 sa presunulo bezmála 1,2 mld. eur zo všeobecnej pokladničnej správy do rozpočtových kapitol príslušných rezortov.
Najviac smerovalo do oživenia ekonomiky
Z nich najviac smerovalo do podpory oživenia ekonomiky, ochrany zdravia a sociálnej pomoci ľuďom ohrozeným ochorením COVID-19. Rezort práce získal 550 mil. eur na riešenie živnostníkov i zamestnávateľov.
Viac o téme: Ekonomické dopady koronavírusu
Do oblasti verejného zdravotníctva smerovalo 406 mil. eur, napríklad na nákup testov a prevádzku mobilných odberných miest. Rezort dopravy získal na podporu subjektov pôsobiacich v cestovnom ruchu ďalších 70 mil. eur.
Druhým rizikom je podľa úradu všeobecné rozpočtovanie verejných financií pre modernizačné projekty mimo jasných programových kapitol vecne príslušných ministerstiev.
Byrokratická záťaž
Z tohto dôvodu sa kapitálové prostriedky určené napríklad pre rezort zdravotníctva na modernizáciu nemocníc či pre rozvoj cestnej infraštruktúry spadajúci do zodpovednosti rezortu dopravy, strácajú vo všeobecnej pokladničnej správe, za ktorú priamo zodpovedá ministerstvo financií.
Úrad považuje takýto krok nielen za byrokratickú záťaž, ale narúšajú sa tým podľa nich pravidlá programového rozpočtovania a potiera sa jasná zodpovednosť za plnenie kľúčových cieľov verejných politík zo strany zodpovedných ministerstiev a ministrov.
Deficit verejnej správy môže v závere roku 2021 podľa odhadov atakovať hranicu 10 %. Národní kontrolóri považujú za správne, že poslanci parlamentu podporili vládu a Slovensko nepristúpilo k zásadným konsolidačným opatreniam.
Zvýšenie dlhu je rizikom
„V kritickom období je dôležité, aby vláda cielenými ekonomickými stimulmi na národnej i regionálnej úrovni podporovala podnikateľské prostredie a prispievala k oživovaniu zdecimovanej ekonomiky,“ konštatuje podpredseda NKÚ Ľubomír Andrassy.
Podpredseda kontrolného úradu dodáva, že zvýšenie verejného dlhu za posledný rok až na úroveň 61 % hrubého domáceho produktu je významným rizikom, ktoré môže ohroziť dlhodobo udržateľný rozvoj spoločnosti.
„V čase celosvetovej pandémie je vláda povinná aktívne konať a rôznymi stimulmi zmierňovať jej dopady. Ministri i predstavitelia verejných inštitúcií však musia mať stále na zreteli, že národné i európske prostriedky musia byť napriek mimoriadnej situácii použité maximálne účelne a transparentne,“ uzatvára Andrassy.