BRATISLAVA 13. októbra (WBN/PR) – Každoročne sa náhle zastaví srdce mimo nemocnice približne u 360 000 Európanov, 100 000 z nich by mohlo žiť, keby sme im vedeli poskytnúť prvú pomoc. Práve preto sa 16. október stal synonymom Európskeho dňa záchrany života. V tomto roku sa k európskej iniciatíve po druhýkrát pripojí aj Slovensko. Organizátorom Dňa záchrany života je Slovenská resuscitačná rada, ktorá sa na tomto podujatí prezentuje ako národná autorita a garant správnych resuscitačných postupov. Hovorili sme s jej predsedom MUDr. Jozefom Köpplom.
Čo bolo dôvodom založenia Slovenskej resuscitačnej rady?
Založením Slovenskej resuscitačnej rady sme chceli vytvoriť odborného, národného garanta, uznaného európskou resuscitačnou radou, aby sa k nám do praxe vedeli dostať najnovšie postupy, ktoré nás aj v tomto odbore budú posúvať dopredu.
V celej Európe ešte stále umiera ročne 350 000 až 700 000 ľudí na náhle zlyhanie obehu, ktorý by v prípade poskytnutia rýchlej a správnej pomoci už na mieste nehody mohli prežiť. Je to, ako iste uznáte, obrovské číslo a preto je potrebné o tejto téme hovoriť, informovať a vzdelávať širokú verejnosť s cieľom zvrátiť tento stav. A v tom nám môže pomôcť každý z vás. Pri svojich aktivitách sa snažíme zviditeľniť novovzniknutú Slovenskú resuscitačnú radu, osloviť ľudí a získať ich za našich členov a nájsť podporovateľov, ktorým nie je táto situácia ľahostajná, lebo ľahostajnosti je v dnešnej dobe už skutočne veľa.
Podľa vás sa na Slovensku teda nevenuje dostatočná odborná pozornosť?
Rozhodne v tomto smere je čo zlepšovať. Je jasné, že sa s resuscitáciou nestretáme každý deň, ale práve preto je potrebné sa neustále učiť, cvičiť si to. V zahraničí je bežnou praxou, že ak tam chcete pracovať musíte mať resuscitačný kurz, ktorý si pravidelne obnovujete.
Slovenská resuscitačná rada robí kurzy predovšetkým pre odborníkov – záchranárov, lekárov.
Mali ste aj vy osobne, vo svojom živote skúsenosť s resuscitáciou mimo pracoviska?
Tých resuscitácií mimo nemocnicu nebolo u mňa až tak veľa. Bolo to ešte na začiatku mojej praxe, resuscitoval som dvoch ľudí. Treba si však uvedomiť, že štatisticky máme najväčšiu pravdepodobnosť zachraňovať svojich blízkych a vtedy musíme mať postupy naozaj zažité, pretože v tej chvíli máme dosť čo robiť so svojimi emóciami. Každá minúta doslova rozhoduje. Pokým zavoláte pomoc, bude to trvať pár minút. A len päť minút stačí na to, aby bol mozog človeka bez kyslíka nenávratne stratený. Ak viete ako resuscitovať, zvýši sa percento prežitia resuscitovaného dvoj – až trojnásobne. Dnes je kardiopulmonálna resuscitácia poskytovaná iba pri jednom z piatich náhlych zastavení obehu. To je hlavný dôvod, prečo v súčasnosti prežije menej ako 1 z 10 takýchto pacientov. Je nutné, aby si každý z nás uvedomil, že sa môže dostať do takejto situácie, nikto z nás nie je nesmrteľný.
Myslíte si, že v tom môžu pomôcť kurzy, či skôr osveta?
Jedno aj druhé. Len sa zamyslime, keď si človek chce kúpiť zbraň, potrebuje zbrojný pas a kopec potvrdení. A keď chce šoférovať 1,5 tonové auto, ktoré je v istých prípadoch oveľa nebezpečnejšie, nechcú v podstate po vás nič. Je potrebné na to myslieť. V zahraničí sú už napríklad umiestnené automatické defibrilátory na verejných miestach (toalety, kostoly, nákupné centrá). Ľudia si uvedomujú, že je potrebné vedieť poskytnúť prvú pomoc, pomaly to prichádza aj k nám, našťastie.
Aké minimum stačí na to, aby sme vedeli poskytnúť prvú pomoc?
V prvom rade nemôžete byť ľahostajný. Nech sa deje čokoľvek, musíte dbať aj na vlastnú bezpečnosť. Potom je potrebné zistiť, či človek, ktorému je potrebné poskytnúť prvú pomoc nekrváca, alebo nie je v bezvedomí. Pokiaľ zistíme, že nedýcha, nereaguje, voláme záchranku, ale medzitým ak viem, resuscitujem – oživujem. Existuje algoritmus – 30 kompresií hrudníka a dva vdychy, rozdiel medzi dospelým a dieťaťom je v tom, že u dieťaťa najprv 5x vdýchneme vzduch do úst a potom stláčame hrudník v rovnakom režime 30 stlačení 2 vdychy . Toto je potrebné robiť dovtedy, kým sa dá. Teória je ľahká, ale len tréningom sa to dá zautomatizovať, potom už ruky idú samé. Je to ako keď si sadnete na bicykel, ak to máte ako zabehanú zručnosť, už nad tým nerozmýšľate. Myslím si, že prvá pomoc by sa mala vyučovať už na základnej škole, ba aj v škôlke. Jednoducho vždy je lepšie ak poskytnete akúkoľvek prvú pomoc, ako keď neurobíte nič.
Tento rok plánujete na Deň záchrany života 16.10. ustanoviť aj nový slovenský rekord v počte simulovaných resuscitácií súčasne. Ako to bude prebiehať?
Deň záchrany života bude prebiehať tento rok v niekoľkých mestách súčasne a to v Bratislave, v Nitre, v Banskej Bystrice, Žiline, Košiciach a v Trenčíne. Aj v týchto mestách si verejnosť bude môcť na figurínach vyskúšať poskytnúť prvú pomoc. Keďže v Bratislave očakávame najväčšiu účasť verejnosti na Dni záchrany života, povedali sme si, že sa pokúsime o nový slovenský rekord, kedy sa budeme na jednom mieste snažiť naučiť resuscitovať čo najviac ľudí. Rekord bude prebiehať od 13:00 hod do 14: 00 hod. na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave.
Ktoré záchranné zložky sa podieľajú na Dni záchrany života?
Okrem Slovenskej resuscitačnej rady, sa na ňom spolupodieľajú aj Slovenský Červený kríž, Asociácia samaritánov Slovenskej republiky, Horská záchranná služba, Hasičský a záchranný zbor, Air Transport Europe a záchranná služba Falck., Rýchla zdravotnícka pomoc, Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby SR a DFNsP.
Prídu vás podporiť aj známe osobnosti?
Zo známych osobností nás príde podporiť Adela Banášová, Barbora Rakovská, MISS Slovensko 2015 Lujza Straková, Janka Kozáková z kapely Mukatado a pevne veríme, že naučíme resuscitovať aj ďalšie známe osobnosti.:)