BRATISLAVA 14. januára (WEBNOVINY) – Rómovia na Slovensku nebudú dostávať byty zadarmo, aj keď podľa novej vládnej stratégie do roku 2020 sa má znížiť podiel chatrčí a nelegálnych obydlí o štvrtinu.
„Bolo by nespravodlivé a diskriminačné voči majoritnej populácii, keby sa prideľovali byty bez aktivity, účasti a schopnosti finančne participovať na tomto bývaní, to je neúnosné,“ vyhlásila Radičová po rokovaní vlády, na ktorom ministri novú stratégiu prijali.
Premiérka pripomenula, že projekty sociálneho bývania sú vždy postavené na podieľaní sa pri jeho konštrukcii a výstavbe a potom aj na schopnosti financovania takéhoto bývania. Tak to platí pre majoritnú spoločnosť a tu budú podmienky rovnaké. „Nikto nič nedostáva len tak zadarmo,“ dodala.
Podľa Polláka nedostali Rómovia byty zadarmo
Vládny splnomocnenec pre rómske komunity Miroslav Pollák pripomenul, že tu už bol jeden systém výstavby nájomných bytov nízkeho štandardu a takto sa postavilo asi 2 900 týchto bytov.
Rómovia v tomto prípade už mali nejakú percentuálnu spoluúčasť na ich výstavbe. Teraz sa novou Stratégiou možnosti rozširujú.
“Neostáva iba pri výstavbe nájomných bytov nízkeho štandardu, ale ide ďalej smerom k prestupnému bývaniu, k podpore individuálnej výstavby,“ spresnil Pollák.
Dodal, že aktívna spoluúčasť budúcich nájomníkov, respektíve vlastníkov, bude samozrejmosťou. „Nie je to tak, že by zadarmo oni iba dostávali.“
Podľa splnomocnenca už aj teraz musia viacerí svoj podiel splácať v nájomnom byte aj 30 rokov, čo niektorých až existenčne ohrozuje. Je teda skresľujúce povedať, že bývanie dostali zadarmo. Okrem problému nadobudnutia bývania stratégia hovorí aj potrebe riešenia ďalšieho problému, ktorý s bývaním súvisí.
Neraz totiž treba vysporiadavať majetky, na ktorých majetky Rómov stoja a treba legalizovať aj stavby. Do marca chcú pripraviť metodiku tohto postupu a publikáciu, ktorá by aj v tom urobila jasno a poriadok. Stratégia pre integráciu Rómov do roku 2020 je rozsiahly dokument plánov v oblasti vzdelania, zamestnania, bývania a zdravia, ktorý má poukázať na kritickú situáciu Rómov.
Nová Stratégia počíta s rómskou komunitou
Podobné postupy sa pripravujú koordinovane v celej EÚ. Podľa Polláka je nová koncepcia iná ako doterajšie.
Tie podľa neho vznikali štýlom „o nich bez nich“, teda Rómovia sa nezúčastnili na ich tvorbe.
Okrem toho v nich nebola definovaná spolupráca zúčastnených strán. Splnomocnenec nemyslí len na spoluprácu väčšinového obyvateľstva s Rómami, ale aj zapojenie samosprávy, štátnych inštitúcií či tretieho sektora.
Chýbali aj časové postupy, konkrétna zodpovednosť a neboli na to vyčlenené konkrétne peniaze. „Toto boli evidentné nevýhody a absencie doterajších stratégií, čiže väčšinou išlo o voľné, takpovediac o esejistické texty,“ zhodnotil Pollák.
Radičová vidí reálnosť novej Stratégie v tom, že teraz je to už medzinárodná aktivita, ktorá vychádza z pochopenia, že národné štáty si v tejto oblasti samé nedokážu poradiť ani pomôcť. Pripomenula, že Slovensko bola jediná krajina, ktorá mala horizontálnu prioritu zo štrukturálnych fondov EÚ na takúto pomoc.
„Akonáhle to bude súčasťou minimálne troch operačných programov EÚ, ako je to plánované, tak je garancia výberu projektov, kontroly projektov, dokončenia projektov podstatne vyššia, ako keď je to len záväzok vlády zo štátneho rozpočtu,“ myslí si premiérka.
Hlavné ciele Stratégie sú jasné
Hlavným cieľom Stratégie je integrácia Rómov, zastavenie všetkých foriem segregácie a zmena verejnej mienky, teda aj práca s nerómskou väčšinou.
Podľa vládneho splnomocnenca prelomiť kritickú situáciu Rómov. „Táto stratégia je z oblasti takpovediac ľudskoprávnej a jej cieľom je integrácia Rómov. Ak by to nevyšlo, tak tá nejaká ďalšia možná po roku 2020, tá už by asi bola možno z oblasti bezpečnostnej a asi by bola o územnej celistvosti Slovenska,“ odhaduje Pollák.
Na stratégiu budú nadväzovať akčné plány, prvým bude plán práce s väčšinovým obyvateľstvom. Pripravujú aj akčné plány o nediskrimináci a finančnej inklúzii Rómov, Pollák pripúšťa aj ďalšie. Veľké plány prináša stratégii aj v oblasti finančného začleňovania Rómov, spomedzi ktorých podľa Polláka bankové služby využíva zúfalo malá časť oproti väčšinovému obyvateľstvu, takže sú podľa neho obmedzovaní.
Autori stratégie chcú, aby Rómovia zvládli finančnú gramotnosť, vedeli tvoriť rodinný rozpočet, aby vedeli sporiť a vďaka tomu udržali finančnú situáciu v rodinách. Zdravotný stav ľudí v osadách segregovaných rómskych komunít by sa mal zlepšiť napríklad aj vďaka pravidelnej deratizácii, likvidácii tuhého komunálneho odpadu a celkovým zlepšením hygieny.
