BRATISLAVA 4. marca (WEBNOVINY) – Miera nezamestnanosti na Slovensku dosiahla za minulý rok 12,1 %, čo v medziročnom porovnaní predstavuje nárast o 2,5 percentuálneho bodu. Priemerný počet nezamestnaných v minulom roku dosiahol 324,2 tis. osôb pri medziročnom raste o 25,9 %. Nezamestnanosť aj miera nezamestnanosti podľa Štatistického úradu SR rástli aj v závere vlaňajška a maximum dosiahli v poslednom štvrťroku. Tempo medziročného rastu nezamestnaných osôb sa zvýšilo z 0,2 % v prvom štvrťroku na 59,8 % v štvrtom štvrťroku. Miera nezamestnanosti vzrástla v tomto období z 10,5 % na 13,9 %. Priemerný počet nezamestnaných osôb dosiahol v štvrtom kvartáli 374,6 tisíc.
V medzikvartálnom porovnaní sa nezamestnanosť očistená od sezónnych vplyvov zvýšila v poslednom štvrťroku o 12,3 %. Nezamestnanosť podľa štatistikov medziročne ovplyvnil najmä viac ako dvojnásobný rast počtu osôb naposledy zamestnaných v stavebníctve, priemysle, ubytovacích a stravovacích službách. Významnejšie sa zvýšil aj počet osôb s posledným zamestnaním v doprave a skladovaní o 91,9 %, vo verejnej správe, sociálnom zabezpečení o 69,5 %, v administratívnych službách o 56,4 %, vo veľkoobchode a maloobchode o 54 % či v odborných, vedeckých a technických činnostiach o 46,2 %. Počet nezamestnaných sa znížil vo vzdelávaní o 16,7 % a vo finančných a poisťovacích činnostiach o 6,7 %.
Z hľadiska dĺžky trvania nezamestnanosti sa zvýšil počet nezamestnaných od šiestich mesiacov do jedného roka, a to o 42,7 tisíc. Počet nezamestnaných od troch do šiestich mesiacov vzrástol o 23,9 tisíc, od jedného do troch mesiacov o 20,9 tisíc a počet nezamestnaných od 1 roka do 2 rokov vzrástol o 21,7 tisíc. Počet nezamestnaných viac ako 2 roky stúpol o 20 tisíc a do jedného mesiaca o 11 tisíc. Podstatnú časť všetkých nezamestnaných 81,7 % tvorili osoby s učňovským, základným a s úplným stredným odborným vzdelaním.
Pokles výkonu slovenskej ekonomiky bol podľa Štatistického úradu SR spojený aj so znížením zamestnanosti. V priemere za štvrtý štvrťrok vlaňajška pracovalo v hospodárstve 2,330 mil. osôb pri medziročnom poklese o 5,5 %. Zníženie súviselo s poklesom počtu zamestnancov o 7,3 % na 1,963 mil. osôb. Počet podnikateľov na druhej strane vzrástol o 5,7 % na 362,7 tisíc, z toho podnikateľov bez zamestnancov o 7 % na 282,8 tis. Vzrástol aj počet podnikateľov so zamestnancami, a to o 1 % na 79,9 tis. osôb. Po očistení o sezónne vplyvy klesla zamestnanosť v 4. štvrťroku 2009 oproti 3. štvrťroku 2009 o 1,5 %. V priemere za rok 2009 oproti roku 2008 klesla zamestnanosť o 2,8 % na 2,366 mil. osôb.
Najvýraznejší vplyv na celkovú zamestnanosť mal pokles počtu pracujúcich v odvetviach priemyslu, z toho najmä v priemyselnej výrobe, v doprave a v skladovaní. Počet pracujúcich osôb vzrástol najmä v obchode. Z celkového počtu zamestnaných osôb pracovalo v službách 59,1 %, priemysle 26,3 %, stavebníctve 11 % a v poľnohospodárstve, lesníctve a rybolove 3,5 %. Z celkového počtu pracujúcich v poslednom vlaňajšom štvrťroku bolo zamestnaných v zahraničí 5,7 % čo predstavuje 131,7 tisíc osôb. V porovnaní so 4. štvrťrokom 2008 ich počet klesol o 19,2 %. Slováci pracovali hlavne v Českej republike, Rakúsku, Veľkej Británii a v Maďarsku. Najvyšší úbytok bol v Českej republike, v Taliansku a v Írsku. Uplatnili sa pritom hlavne v stavebníctve a v priemyselných odvetviach.
Najviac zamestnaných v zahraničí bolo z Prešovského a Nitrianskeho kraja, a to až 47,7 %. Najvyšší pokles počtu pracujúcich osôb v zahraničí bol z Prešovského kraja o 25,7%. Zmeny na trhu práce sa prejavili aj v poklese miery zamestnanosti osôb vo veku 15 – 64 rokov. V porovnaní so 4. štvrťrokom 2008 sa znížila o 3,8 percentuálneho bodu na 59,1 %. Miera zamestnanosti mužov klesla na 66,1 % a žien na 52,2 %.
Pokles ponuky práce sa prejavil v nižšom počte voľných pracovných miest. V poslednom vlaňajšom štvrťroku bolo v slovenskom hospodárstve k dispozícii v priemere 14 100 voľných pracovných miest, čo v medziročnom porovnaní predstavuje pokles o 34,5 %. Relatívne najviac poklesol ich počet v činnostiach v oblasti nehnuteľností o 86,7 % a v stavebníctve o 61,2 %. Počet voľných miest poklesol aj v poľnohospodárstve, lesníctve a rybolove o 60,2 %, v doprave a skladovaní o 57,2 % a v priemyselnej výrobe o 56,6 %. Na druhej strane sa počet voľných pracovných miest zvýšil vo vzdelávaní o 33,1 %, v dodávke vody a odpadoch o 32,5 %, v informačných a komunikačných činnostiach o 26,1 % a v zdravotníctve a sociálnej pomoci o 4,1 %.
SITA
