Pretrvávajúca pandémia síce spôsobila zvýšený záujem o ochranu zdravia, no karanténne opatrenia odhalili zlý duševný stav Slovákov. Aktuálne na Slovensku trpí depresiou asi 300 000 ľudí. Z prvotného epidemiologického výskumu na Slovensku vyplýva, že až 67 % ľudí s príznakmi depresie sa nelieči. Ročné náklady, spojené s liečbou fyzických ochorení, ktoré sú dôsledkom alebo alebo sprievodným faktorom veľkej časti duševných porúch sa odhadujú na 2,1 miliardy eur, teda 2,4 % HDP. Ako chrániť svoje duševné zdravie a príjem v čase pandémie?
Duševné choroby sú stále tabu
Depresia má podľa odborníka široké spektrum príznakov a jej dopad ovplyvňuje všetky oblasti života, od pracovného až po partnerský. Typickými príznakmi sú „pokles energie, strata chuti do aktivít, strata chuti stretávať sa s ľuďmi, pokles nálady, strata zmyslu a podobne,“ vysvetľuje psychológ Peter Vokoun.
Depresia ako ochorenie môže byť podľa vážnosti dôvodom na uznanie dočasnej pracovnej neschopnosti alebo invalidity. „V prípade dočasnej pracovnej neschopnosti sa jedná o krátkodobý prechodný stav, kedy sa adekvátnou liečbou dosiahne vyliečenie pacienta,” hovorí Zuzana Dvoráková, hovorkyňa Sociálnej poisťovne. Podľa údajov Sociálnej poisťovne novohlásených dočasných pracovných neschopností pre duševné poruchy a poruchy správania za obdobie od roku 2016 do 2020 stúpli o 10 %. Ako príčina dočasnej pracovnej neschopnosti sú dlhodobo na ôsmom až deviatom mieste.
„Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, kedy napriek adekvátnej liečbe nedôjde k úplnému uzdraveniu pacienta s určitou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je už dôvodom na uznanie invalidity,” vysvetľuje Zuzana Dvoráková. Diskusná štúdia Duševné zdravie a verejné financie z roku 2020 uvádza, že z prvotného epidemiologického výskumu na Slovensku vyplýva, že až 67 % ľudí s príznakmi depresie sa nelieči. To potvrdzujú aj údaje Sociálnej poisťovne, podľa ktorých napriek zvyšujúcemu sa počtu ľudí trpiacich depresiou, krivka uznaných prípadov invalidity pre duševné poruchy a poruchy správania klesá. Príčinu neliečenia sa vidí psychológ najmä v spoločenskej stigme a slabej dostupnosti zdravotnej starostlivosti. Verejnosti podľa neho chýbajú informácie, ktoré by pomohli zmeniť tento obraz. „Pozorujem, že ľudia, ktorí zažívajú trápenie sa cítia sami, nepochopení. O depresii sa stále hovorí málo, napriek tomu, že aktuálna situácia spôsobila, že množstvo ľudí s príznakmi depresie sa zvyšuje,” pokračuje Vokoun.
Ochrana príjmu v súvislosti s duševnými chorobami
Odborníci z oblasti životného poistenia pritom upozorňujú na dôležitosť krytia psychických chorôb v súvislosti s ochranou príjmu ako je pripoistenie invalidity a sporadicky aj závažné ochorenia. Tie podľa nich patria k najkomplexnejším a najvýznamnejším krytiam na zmluve rizikového životného poistenia. Podľa Kataríny Faktorovej, riaditeľky divízie Životného poistenia, Investícií a Penzií Finportal, pandémia u ľudí spôsobila zvýšený záujem o ochranu zdravia. „Ak človek cíti bezprostrednú hrozbu, potrebu ochrany vidí významnejšie, než predtým.” Ďalej upozorňuje, že „v súvislosti s fyziologickými následkami COVID-19 je na zmluve štandardne krytá smrť, invalidita, práceneschopnosť a hospitalizácia. Preto je dôležité ubezpečiť sa, či má tieto pripoistenia klient na zmluve dojednané. COVID- 19 priamo nie je krytý v pripoistení ochorení, ktoré podliehajú tabuľke poisťovňou vymenovaných chorôb, avšak sú tam kryté ochorenia, ktoré s vysokou pravdepodobnosťou vzniknú v dôsledku ťažšieho priebehu samotného COVID-u ako napríklad ochorenie pľúc spôsobené dychovou nedostatočnosťou.” Podľa jej slov netreba opomínať ani psychické následky spôsobené týmto ochorením. Tie väčšina poisťovní kryje v rámci invalidity a niektoré produkty úzky okruh diagnóz aj pripoistením závažných ochorení. „V prípade ak má klient existujúcu zmluvu, mal by si skontrolovať pripoistenia a výluky v súvislosti s epidémiou ako i s pychickými ochoreniami všeobecne. Ak poistenie ešte len zvažuje, zveriť sa do rúk odborníka, ktorý mu odporučí to najlepšie s dôrazom aj na krytie následkov ochorenia, ktoré je dnes najviac skloňovanou témou,” dodáva Faktorová.
Informačný servis