Na klimatickej konferencii Organizácie Spojených národov (OSN) COP29 v azerbajdžanskom Baku predstavili nový návrh dohody, podľa ktorej by bohaté krajiny do roku 2035 poskytli dovedna 250 miliárd dolárov na pomoc chudobnejším štátom v boji proti klimatickým zmenám.
Táto suma, hoci viac ako dvojnásobná oproti pôvodnému cieľu 100 miliárd dolárov, sklamala rozvojové krajiny. Tie požadovali výrazne vyššiu finančnú podporu.
Hurikány počas posledných rokov nabrali na sile. Vieme, o koľko zosilneli
„Naše očakávania boli nízke, ale toto je rana do tváre,“ vyjadril sa Mohamed Adow z organizácie Power Shift Africa. Rovnaký postoj zastáva aj Iskander Erzini Vernoit z marockého klimatického think-tanku Imal Initiative for Climate and Development, ktorý varoval, že Európska únia a USA nemôžu tvrdiť, že dodržiavajú Parížsku dohodu, a zároveň ponúkať takéto nízke čiastky.
Ktoré mesto vypúšťa najviac skleníkových plynov? Poznáme päť najväčších znečisťovateľov
Hoci niektorí odborníci upozorňujú na potrebu 1,3 bilióna dolárov či väčšieho množstva externých zdrojov, realita je často iná. Minister životného prostredia Švajčiarska, Albert Rösti, zdôraznil potrebu realistického čísla, ktoré sa dá dosiahnuť, varujúc pred falošnými sľubmi.
Frustráciu z rokovaní vyjadril aj Harjeet Singh zo skupiny na ochranu klímy Fossil Fuel Non Proliferation Treaty so slovami, že „žiadna dohoda je lepšia ako zlá dohoda“, čím dal najavo nesúhlas s postojom vyspelých krajín.
