MOSKVA 2. apríla (WEBNOVINY) – Rusko v stredu obvinilo Severoatlantickú alianciu, že sa vrátila k rétorike studenej vojny, keď prerušila všetku spoluprácu s Moskvou. Hovorca ruského ministerstva zahraničia Alexander Lukaševič vo vyhlásení konštatoval, že týmto krokom nezíska ani jedna strana. Uviedol, že rozhodnutie NATO vytvorilo pocit „déja vu“.
„Jazyk vyhlásenia pripomína verbálne súboje z éry studenej vojny,“ píše sa vo vyhlásení. Lukaševič pripomína, že NATO prerušila s Ruskom spoluprácu aj pre päťdňovú vojnu s Gruzínskom o Južné Osetsko v roku 2008, neskôr však vlastné rozhodnutie zvrátila a spoluprácu obnovila.
„Nie je ťažké si predstaviť, kto bude profitovať z rozhodnutia prerušiť spoluprácu medzi Ruskom a NATO v boji proti moderným hrozbám voči svetovej a európskej bezpečnosti, a to najmä v oblasti boja proti terorizmu a pirátstvu. Nebude to určite Rusko ani členské krajiny NATO,“ napísal vo vyhlásení Lukaševič.
Aliancia v utorok oznámila, že zastavuje „všetku praktickú civilnú a vojenskú spoluprácu“ s Ruskom z dôvodu okupácie a anexie ukrajinského regiónu Krym. Rozhodnutie prijali ministri zahraničia krajín 28-člennej organizácie, ktorí zároveň Moskvu vyzvali, „aby prijala okamžité kroky a vrátila sa k dodržovaniu medzinárodného práva“.
NATO a Ukrajina spoločné stanovisko zverejnili po stretnutí ich ministrov v Bruseli, kde v reakcii na konanie Ruska zvažujú možnosti posilnenia obranyschopnosti aliancie ako aj podporu reforiem obranyschopnosti Ukrajiny prostredníctvom cvičení a ďalších programov.
—-> TU.
Rusko je v stave pripravenosti vyraziť na Ukrajinu
Rusko má na hraniciach s Ukrajinou dostatok síl na úspešnú inváziu v priebehu troch až piatich dní. Myslí si to najvyšší veliteľ NATO pre Európu, generál Phillip Breedlove, ktorý situáciu považuje „neuveriteľne znepokojujúcu“.
Generál v rozhovore pre americký denník Wall Street Journal označil ruskú vojenskú silu za „veľmi veľkú, veľmi schopnú a veľmi pripravenú“. Jej súčasťou sú podľa neho lietadlá, vrtuľníky ale aj poľné nemocnice. Cieľom podľa Breedlovea môže byť ukrajinský čiernomorský prístav Odesa či dokonca moldavské Podnestersko.
„Myslíme, že sú pripravení vyraziť a dosiahnuť svoje ciele v rozmedzí troch až piatich dní.. Pozrieme sa na to, ako je aliancia pripravená na zmenu situácie. Musíme premyslieť rozpoloženie a stav našich síl a ich pripravenosť,“ povedal Breedlove, ktorý ešte v marci hovoril o veľkom zoskupovaní ruských vojsk na hraniciach s Ukrajinou. Zároveň vtedy podotkol, že Rusko už vystupuje ako protivník a nie partner.
Putin zrušil dohody o čiernomorskej flotile na Kryme
Ruský prezident Vladimir Putin podpísal zákon, ktorým zrušil bilaterálne dohody s Ukrajinou umožňujúce zotrvanie ruskej čiernomorskej flotily na Kryme.
Kremeľ o tom informoval v stredu. Ku zrušeným opatreniam patrí aj dohoda z roku 1997 o podmienkach umiestnenia flotily na Kryme, ktorú predĺžil o 25 rokov v roku 2010 bývalý ukrajinský prezident Viktor Janukovyč.
Rusi škrtli milióny z dlhu Kyjeva
Základňou ruskej čiernomorskej flotily je mesto Sevastopoľ, ktoré má v rámci Krymu špeciálne postavenie. V rámci dohôd o jej základných právach platilo Rusko Ukrajine ročne za prenájom základne 384 miliónov eur a škrtlo takmer 72 miliónov eur z dlhu Kyjeva za právo používať ukrajinské vody.
Nový zákon tiež ruší dohodu medzi Moskvou a Kyjevom, na základe ktorej Rusko garantuje Ukrajine zľavu vo výške 72 miliónov eur za ruský plyn.
Kremeľ už v marci uviedol, že nemá dôvod pokračovať v zľavách na základe dohôd o prenájme, keďže Krym už nepovažuje za ukrajinské územie.
Únia a USA pomôžu znížiť energetickú závislosť Ukrajiny
Spojené štáty zvažujú, že do Čierneho mora vyšlú bojovú loď ako aj malý tím svojich vojakov. Agentúre AP to v utorok povedal nemenovaný zdroj z rezortu obrany. USA chcú podľa neho posilniť svoju prítomnosť v tomto regióne. Zároveň chcú posilniť obranu svojich východoeurópskych partnerov, ktorí sú znepokojení situáciou po anexii Krymu Ruskom.
Spojené štáty zároveň vyzvali európskych spojencov, aby posilnili prieskumnú leteckú misiu v Pobaltí a aby podobne ako USA zvýšili vojenskú podporu Poľsku. „Poľsko musí byť pripravené na každú možnosť,“ povedal v tejto súvislosti americký minister obrany Chuck Hagel.
Na zvýšenie ochrany svojich východoeurópskych členov vyzvala v utorok aj Severoatlantická aliancia. NATO zároveň prerušilo „všetku civilnú a vojenskú spoluprácu“ s Ruskom z dôvodu okupácie a anexie ukrajinského regiónu Krym. Ministri obrany členských krajín už rokujú o spôsoboch posilnenia vojenskej prítomnosti NATO v strednej a východnej Európe.
Americký minister zahraničných vecí John Kerry to vyhlásil na stredajšom zasadnutí Energetickej rady USA-EÚ v Bruseli, kde taktiež odsúdil využívanie energetiky ako „zbrane“, čo bolo zrejme reakciou na prudké zvýšenie ceny ruského zemného plynu dodávaného na Ukrajinu.
Podľa ministra sa budú Američania spolu s európskou dvadsaťosmičkou snažiť zabezpečiť zásobovanie Ukrajiny plynom cez Poľsko, Maďarsko a Slovensko. Obe strany zároveň pracujú na zvýšení objemu plynu dovážaného do Európy z Ázie cez Azerbajdžan a Turecko, teda po trase obchádzajúcej Rusko.
Energetická závislosť Európy od Ruska sa po vyvrcholení krízy na Ukrajine ukázala byť významným obmedzením pri zavádzaní opatrení proti Rusku ako postihu za pripojenie Krymu, ktoré Západ označuje za protiprávne.
Potrebu diverzifikácie energetických zdrojov EÚ vyzdvihol počas minulotýždňovej návštevy Bruselu aj prezident USA Barack Obama.
Podľa jeho vyjadrenia v sídle inštitúcií EÚ je Washington odhodlaný nájsť spôsoby, ako proces energetickej diverzifikácie v Európe urýchliť. Kerry v stredu vyhlásil, že „žiadny národ by nemal využívať energetiku na marenie ľudských túžob“ a „nemôžeme dovoliť, aby bola využívaná ako politická zbraň alebo nástroj agresie“.
Ruský energetický podnik Gazprom v utorok oznámil zvýšenie ceny zemného plynu pre Ukrajinu v druhom štvrťroku 2014 z 268,5 na 385,5 amerických dolárov za tisíc kubických metrov. Rozhodnutie znamená zrušenie zľavy po tom, ako sa v Kyjeve dostali vo februári k moci protivníci proruského prezidenta Viktora Janukovyča.
Ministri zahraničia Ruska a Ukrajiny by sa mali stretnúť
Ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk navrhol v stredu stretnutie ministrov zahraničných vecí Ruska a Ukrajiny zamerané na obnovenie vzťahov medzi oboma krajinami. „Chceli by sme rokovať o ukrajinsko-ruských vzťahoch a myslíme si, že naši ministri zahraničia by sa mali čo najskôr stretnúť,“ povedal na investičnej konferencii v Kyjeve.
Dodal, že rokovanie by sa mohlo uskutočniť v rámci takzvanej kontaktnej skupiny, ktorej založenie iniciovala Ukrajina. Hlavnou témou schôdzky by mali byť hospodárske vzťahy, a to najmä bilaterálny obchod a energetika. Jaceňuk opäť zdôraznil, že Ukrajina nikdy neuzná pripojenie Krymu k Rusku, s Moskvou je však ochotná jednať o ďalšom postupe. Povedal tiež, že Rusko by malo uznať nezávislosť Ukrajiny a jej ambíciu stať sa členom Európskej únie.
Aj EÚ už vyzvala Kyjev a Moskvu, aby o súčasnej situácii začali okamžite rokovať. Únia tiež podporila vznik navrhovanej kontaktnej skupiny, ktorá by mala na starosti rokovania s Ruskom o Kryme.
Janukovyč smúti za Krymom, varuje pred rozpadom
Parlamentom zosadený ukrajinský prezident Viktor Janukovyč považuje odtrhnutie Krymu od Ukrajiny za „veľkú tragédiu“. Proruský líder sa tak vyjadril počas rozhovoru zverejneného v stredu.
Janukovyč, ktorý sa stále považuje za legitímneho prezidenta, sa vyjadril, že vypísanie marcového referenda o pričlenení Krymu k Rusku by nikdy nedopustil. Podľa neho však ide o dôsledok konania novej vlády v Kyjeve, ktorá sa podľa jeho slov „správa radikálne smerom ruskému jazyku a územiam s rusky hovorcami obyvateľmi“. Janukovyč taktiež odmietol legitimitu predčasných prezidentských volieb vypísaných na koniec mája.
„Zhon v rozhodovaní o konaní volieb je spôsob, ako ešte ďalej destabilizovať situáciu v krajine. A každá ďalšia destabilizácia za týchto okolností predstavuje veľkú hrozbu rozpoltenia spoločnosti a potenciálne aj rozpadu štátu,“ povedal koncom februára zvrhnutý prezident v rozhovore z ruského mesta Rostov na Done pre americkú tlačovú agentúru Associated Press a ruskú televíziu NTV. Na margo Krymu uviedol, že je „nutné nájsť spôsoby, ako vrátiť Krym a to za akýkoľvek podmienok, aby mal najvyšší stupeň nezávislosti, no zároveň bol súčasťou Ukrajiny“.
