Smrekové porasty dnes rastú aj na miestach, kde sa predtým nevyskytovali. Ohrozuje ich nielen podkôrny hmyz, ale aj kalamity spôsobené počasím. Smrečiny sú však dôležitým biotopom pre hlucháňa hôrneho. Ten už dnes patrí k veľmi vzácnym druhom.
„Aktuálne na Slovensku žije 664-926 jedincov hlucháňa. Od nášho vstupu do EÚ pritom počet poklesol o 50 %. Ak sa neurobia teraz rozhodné kroky pre ochranu tohto druhu, tak o 2-3 desaťročia môže hlucháňa pri dnešnom tempe úbytku na Slovensku úplne vyhynúť,“ uvádza Jozef Ridzoň, koordinátor monitoringu vtáctva za Slovenskú ornitologickú spoločnosť.
Program na ochranu existuje
Envirorezort pritom iba nedávno prestavil program na ochranu tohto druhu a do platnosti vstúpil v apríli tohto roka. Ministerstvo životného prostredia tak urobilo najmä na nátlak ochranárov.
„Program záchrany hlucháňa je dostatočný. Problémom pri jeho napĺňaní je, že niektoré zákony (zákon o poľovníctve, zákon o lesoch) majú ustanovenia, ktoré jeho ochranu sťažujú,“ hovorí Ridzoň. Aj preto sa Slovenská ornitologická spoločnosť, BirdLife Slovensko a Ochrana dravcov na Slovensku rozhodil podať hromadnú pripomienku k novele zákona o poľovníctve. V súčasnosti na ňu zbierajú podpisy.
Prečo hlucháň vymiera
Hlavnou príčinou veľkého poklesu populácie hlucháňa je intenzívna ťažba dreva v horských oblastiach a úbytok starých lesov, ktoré obýva.
„V niektorých územiach došlo k tak rozsiahlej strate starších smrečín, že druh odtiaľ takmer úplne alebo úplne vymizol. Ide o Levočské a Strážovské vrchy napríklad. Mimo toho je napríklad veľkým ohrozením predácia diviačou zverou,“ dopĺňa Ridzoň.
Aj preto je podľa neho potrebné pripomienkovať zákon o poľovníctve. Ochranári napríklad požadujú, aby sa vylúčilo vnadenie diviačej zveri v oblastiach, kde sa hlucháň vyskytuje. Z minulosti sú totiž známe prípady, kedy diviaky napríklad zničili hniezda tohto ohrozeného druhu.
Ubúdajú aj smreky
Druhou príčinou sú zdecimované smrečiny. Práve tieto porasty sú najviac náchylné na poškodenie víchricou a lykožrútom. Jednoveké smrekové porasty sa totiž umelo vysádzali a používali ako zdroj dreva, ešte pred desiatkami, či dokonca stovkami rokov. Prítomné sú však dodnes. Smrečiny sa však vysádzali aj na miestach, kde pôvodne neboli.
„Aj smreky na nepôvodných stanovištiach mali svoje opodstatnenie v danom čase. Ale keď takmer jediným stavebným materiálom na domy bolo drevo, keď drevo slúžilo na pohon parných strojov, banských čerpadiel, na výrobu dreveného uhlia do hút a sklární (dalo by sa dlho pokračovať), a práve smrek je drevina, ktorá dokázala zvyšujúcu sa potrebu dreva zabezpečiť svojím rýchlym rastom, áno, smrek sa sadil aj na nepôvodné stanovištia,“ vysvetlil vo svojom komentári pre SME Predseda Oblastnej lesníckej komory Banská Bystrica Igor Viszlai.
V týchto lesoch sa udomácnili aj hlucháne. Darí sa im však najmä v lesoch, ktoré sa hospodársky nevyužívajú. Zachovanie smrečín na jednej strane vystavuje les riziku kalamít, na strane druhej zase môžeme prísť o jeden z unikátnych ohrozených druhov.
Nejde len o hlucháňa
Ornitológovia chcú pripomienkou chrániť aj iné druhy. Napríklad otrávené nástrahy na dravé vtáky, ktoré sú dierou v zákone.
„Zakázané spôsoby lovu opomenuli niektoré spôsoby, ktorými sa môžu dnes tráviť dravce (a aj sa trávia). Takáto nedokonalá definícia zakázaných spôsobu lovu umožní pytliakom vyviaznuť beztrestne. Pritom u niektorých druhov dravcov, kde sa počty párov na celom Slovensku rátajú len na desiatky je pre prežitie druhu veľmi dôležitý každý jeden pár. Zákon by preto ochrane takýchto druhov mal napomáhať a nevytvárať priestor na jeho obchádzanie,“ dodáva Jozef Ridzoň zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti.
