Metropola východu ponúka pre milovníkov fauny aj flóry dve rozsiahle záhrady, jednu botanickú, druhú zoologickú. Na každú z nich je dobré vyhradiť si dostatok času, keďže sú veľmi rozsiahle a ponúkajú nemálo zaujímavých exponátov a zákutí.
Návštevníkov lákajú tulene aj tučniaky
Zoologická záhrada Košice sa nachádza v mestskej časti Kavečany. Ako pre agentúru SITA priblížila vedúca oddelenia vzdelávania a marketingu Eva Malešová, z hľadiska rozlohy ide o jednu z najväčších v strednej Európe, má 290 hektárov.
Riaditeľ ZOO v Spišskej Novej Vsi: Nebyť zoologických záhrad, mnoho druhov zvierat by už nebolo - ROZHOVOR
V ZOO chovajú temer dvetisíc zvierat patriacich k 350 druhom. Medzi najväčšie lákadlá pre návštevníctvo podľa jej slov patria komentované kŕmenia tuleňov a tučniakov, ktoré ZOO Košice ponúka dvakrát denne.
„Sme jediná záhrada na Slovensku, ktorá chová tulene a tučniaky,“ vraví. Mimoriadne príťažlivé sú podľa jej slov surikaty. „Oni pôsobia tak roztomilo, ale stále upozorňujeme, že surikata je šelma a ona sa aj správa ako šelma, napriek tomu, že je malá,“ vysvetľuje. Návštevníkov lákajú aj medvede, ktoré si v košickej zoologickej záhrade môžu obzrieť zblízka.
Od začiatku roka privítali desiatky mláďat
Od začiatku tohto roka privítali vyše 160 mláďat, ako Malešová uviedla, medzi najzaujímavejšie patria také, ktoré sa v košickej ZOO narodili alebo vyliahli po prvýkrát. Ide napríklad o štyri mláďatá líšky Korzak či dve mláďatá kukabury (rybárikovec obrovský, najväčší zástupca čeľade rybárikovitých, ktorý je charakteristický svojimi zvukovými prejavmi, ktoré pripomínajú búrlivý smiech – pozn. SITA).
„V poslednom období sme založili niekoľko nových stád, napríklad o zebry bezhrivé. Stádo sme skladali niekoľko rokov,“ vysvetľuje Malešová. Ako ozrejmila, je to veľmi ohrozený druh, na svete je len veľmi málo jedincov. ZOO Košice má šesťčlenné stádo.
„K zaujímavým odchovom patrí aj priamorožec šabľorohý, ide o ohrozený druh antilopy,“ pokračuje Málešová. Dodala, že tento rok privítali aj malého zubra, ale majú aj prírastky tučniakov, surikat, kôz či malú ťavu. „Každé mláďa poteší,“ podotkla.
V súčasnosti má ZOO Košice rozostavané nové oplotenie priestoru pre medvede. Malešová vysvetlila, že naň získali aj prostriedky z projektu z Envirofondu. „V časti primátorských výbehov tiež obmieňame drevené prístrešky,“ dodala.
Uviedla tiež, že v tejto sezóne dostal nové oplotenie veľký rybník, plánujú tiež vytvoriť ostrov, na ktorom by radi ubytovali lemury. „Snažíme sa, aby bol areál príťažlivejší pre návštevníka,“ vyjadrila sa. Tento rok tiež ZOO Košice otvorila v severozápadnej časti areálu aj novú voliéru, ktorá je unikátna svojou technológiou.
„Je jediná svojho druhu na Slovensku, stála 700-tisíc eur. V rámci zoologickej záhrady ide o najväčšiu stavbu za posledných 30 rokov,“ približuje Malešová. Voliéra má tvar eliptického valca a disponuje dvomi vstupmi. Jej stredový pylón má výšku 17 metrov a zastavaná plocha je 370 metrov štvorcových. Osadenstvo voliéry je zatiaľ skromnejšie.
Ako Malešová vysvetlila, v čase, keď voliéru postavili, druhy, ktoré do nej chceli presťahovať, hniezdili. V súčasnosti ju obývajú haje tmavé a hendikepovaný myšiak hôrny. V ZOO Košice v nedávnej minulosti pribudli aj dve nové detské ihriská. Jedno sa nachádza práve v blízkosti tejto voliéry, druhé je zas pri reštaurácii Gazdovský dvor, kde sa okrem neho nachádza aj ohnisko a stanový tábor.
ZOO ponúka zážitkové programy aj tábor
V súvislosti so stanovým táborom Malešová priblížila, že zoologická záhrada ponúka zážitkový program Noc v ZOO. „Boli sme prvá zoologická záhrada v rámci Únie českých a slovenských zoologických záhrad, ktorá ponúka tento zážitok. Medzi ľuďmi si získal veľkú popularitu,“ vraví.
V tábore sa nachádzajú stany s drevenými podstavcami, kapacita je 28 miest. Noc v ZOO zahŕňa aj komentované prehliadky. Ako Malešová ozrejmila, školám to ponúkajú ako alternatívu školského výletu. Populárny je prímestský letný tábor.
„Naše možnosti sú menšie, než je záujem,“ pripustila, dodala, že pre deti je tábor veľmi zaujímavý, keďže sa dostanú blízko ku zvieratám. Tento rok sa im prihlásilo temer 230 detí, celkovo bude sedem turnusov. Tábor robia vo vlastnej réžii.
„Čoraz väčšiu popularitu získava zážitkový program Deň ošetrovateľom v ZOO. Ľudia majú možnosť zapojiť sa do starostlivosti o zvieratá. Strávia s ošetrovateľom pol dňa,“ vysvetlila.
Ceny vstupov sa líšia v závislosti od sezóny, a aj od toho, či zahŕňajú vstup do DinoParku. Vstupné zahŕňajúce návštevu DinoParku je o niekoľko eur vyššie. Zoologická záhrada ale ponúka aj zvýhodnené vstupy, napríklad pre viacdetné rodiny. Okrem toho má v ponuke aj skupinové vstupy či permanentky.
ZOO Košice je príspevkovou organizáciou mesta.
Časť nákladov jej pokrývajú tržby, či už zo vstupného, ale napríklad aj zo ZOOshopu. Ide o necelých štyridsať percent celkového balíka nákladov. DinoPark pri zoologickej záhrade je samostatný subjekt, hoci so ZOO sú obchodne prepojení.
„Návštevník, ktorý chce ísť do DinoParku musí prejsť cez ZOO. Ale kombinovaná vstupenka je výhodná,“ vysvetľuje Malešová. Do ZOO Košice sa dá ľahko dostať prostredníctvom MHD, konkrétne autobusom číslo 29, ktorý vyráža z Hlavnej stanice.
75. výročie založenia Botanickej záhrady
Do Botanickej záhrady UPJŠ v Košiciach na Mánesovej ulici sa tiež dá pomerne jednoducho dopraviť viacerými spojmi MHD. V nenápadnej uličke sa ukrýva zhruba 30 hektárov plných zelene.
„V tomto roku si pripomíname 75. výročie založenia Botanickej záhrady UPJŠ, vznikla 5. mája 1950, ako Botanický ústav Vysokej školy poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva. Škola bola ale čoskoro presunutá do Zvolena a do Nitry,“ vysvetľuje riaditeľ záhrady profesor Pavol Mártonfi.
Botanická záhrada v roku 1953 prešla pod Slovenskú akadémiu vied, nebola zrušená, aj vzhľadom na to že už sa začalo s budovaním skleníkov. Tri hlavné expozičné skleníky a niekoľko menších bolo dobudovaných v roku 1958, následne aj tropický skleník Viktória. V roku 1964 prevzala Botanickú záhradu Univerzita Pavla Jozefa Šafárika, pod ktorú patrí dodnes. „Sme starší ako univerzita,“ poznamenáva Mártonfi.
Medzi najvýznamnejšie medzníky novodobej histórie botanickej záhrady jej riaditeľ zaradil to, že v roku 2002 sa stali chráneným areálom, čo podľa jeho slov dokumentuje význam územia, na ktorom sa nachádza nielen mnoho rastlín z celého sveta, ale aj nemálo živočíchov, ktoré v areáli záhrady našli svoj domov.
Ako ozrejmil, toto označenie ich chráni pred tým, aby sa z neho stali napríklad stavebné pozemky a zaručuje, aby územie naďalej slúžilo svojmu účelu. „Napríklad v arboréte, ktoré zaberá plochu 24 hektárov,“ vraví.
Mártonfi priblížil, že nielen v arboréte, ale aj v iných častiach záhrady sa usídlila približne stovka druhov vtákov, ale aj mnoho druhov obojživelníkov, cicavcov či vzácneho hmyzu. „Z tohto hľadiska je botanická záhrada jedinečná, sú tu druhy, ktoré sú chránené z európskeho hľadiska, ale aj na národnej úrovni,“ vysvetlil riaditeľ.
Čo môžete vidieť?
V košickej botanickej záhrade možno nájsť okrasné expozície či skleníky s rozlohou 3 200 metrov štvorcových. Návštevníctvo v nej môže vidieť viac ako štyritisíc druhov, poddruhov a kultivarov rastlín. Disponuje tiež viacerými výnimočnými zbierkami, napríklad kaktusov.
„Je to stále asi najväčšia zbierka kaktusov na území Slovenska a Čiech,“ uviedol Mártonfi. Priblížil, že majú asi 11-tisíc kusov zo zhruba 700 rôznych druhov. Botanická záhrada však má aj rozsiahlu zbierku cykasov, takzvané „žijúce skameliny, volémie, či ginko dvojlaločné, ktoré v čase jeho objavu rástlo len na jednom mieste v Číne, odkiaľ sa ale následne rozšírilo do celého sveta.
„Takisto máme zaujímavú zbierku orchideí, z ktorej pripravujeme aj výstavy,“ pokračuje. Okrem orchideí pravidelne vystavujú aj bonsaje, na čom spolupracujú s Bonsaj klubom. „Pri tejto príležitosti navštívil Botanickú záhradu aj japonský veľvyslanec, ktorý nám zasadil aj ďalší strom do Aleje významných osobností,“ dodal Mártonfi s tým, že išlo o veľmi vzácnu morušu, ktorá sa vyskytuje len na Boninských ostrovoch.
Na svete je známych len približne 150 dospelých jedincov tejto moruše. Návštevníkov podľa riaditeľa lákajú najmä kaktusy či tropický skleník Viktória, ktorý je ale v súčasnosti uzavretý z dôvodu rekonštrukcie kúrenia. V tomto smere Mártonfi priznal, že by bolo potrebné zrekonštruovať skleník kompletne, na to ale nemajú dostatok prostriedkov.
„Veľmi obľúbený je napríklad citrusový skleník. Pre deti býva zaujímavý napríklad kakaovník či banánovník, pre dospelých zas kávovník,“ priblížil ďalšie lákadlá pre návštevníkov. Najstarším exemplárom v záhrade je samičí cykas, ktorý botanická záhrada dostala približne v 50. alebo 60. rokoch minulého storočia, jeho vek je ale odhadom okolo 150 rokov.
Koncom júna sa zavŕšila aj tradičná výstava exotických motýľov. Na leto pripravila Botanická záhrada UPJŠ aj kultúrny program, okrem koncertov je pripravená aj výstava Džungľa, na ktorej spolupracujú s Východoslovenskou galériou (VSG).
Výstavy budú celkovo tri, jedna už bola otvorená na sklonku júna v priestoroch galérie na Alžbetinej ulici v centre mesta. Návštevníci na nej môžu obdivovať nielen diela zo zbierok VSG, ale aj rastliny zo zbierok botanickej záhrady. Rovnako si budú môcť diela zo zbierok galérie pozrieť aj v priestoroch záhrady, a to od 18. júla.
V septembri je tiež naplánovaná výtvarná výstava priamo v priestoroch VSG na Hlavnej ulici, kde sa má konať aj vedecká konferencia s medzinárodnou účasťou, ktorú organizuje botanická záhrada.
Vstupné tento rok mierne stúplo
Botanická záhrada je súčasťou UPJŠ v Košiciach, dotuje ju okrem iného rezort školstva, prostredníctvom dotácie pre botanické záhrady. Tá ale na všetky náklady nepostačuje, Mártonfi poukázal, že počas poslednej zimy minuli len na vykurovanie bezmála štvrť milióna eur.
Na financovaní sa podieľa aj samotná univerzita, no botanická záhrada sa zapája aj do rôznych projektov, napríklad z eurofondov. Taktiež sa zapájajú aj do výziev v rámci programu Interreg. Podporu získavajú aj vďaka OZ BotaniKE, ktoré sa tiež zapája do rôznych menších výziev. Z týchto prostriedkov sa im napríklad podarilo zrealizovať bylinkovú záhradu či osvetlenie skleníkov.
Mártonfi priznal, že od začiatku roka mierne zvýšili vstupné pre dospelých. Stúplo o jedno euro na súčasných päť eur. Pre deti od šesť rokov, mládež a seniorov ostalo na sume tri eurá. Podobne ako ZOO Košice aj Botanická záhrada UPJŠ ponúka zvýhodnené vstupy pre rodiny s deťmi či permanentky. Dôvodom zvýšenia boli najmä vysoké náklady na prevádzku.
Riaditeľ botanickej záhrady priznal, že v záhrade cítiť veľký investičný dlh. Opätovne spomenul potrebu komplexnej rekonštrukcie skleníka Viktória. „V zlom stave je strecha na kaktusových skleníkoch, čo sú jedny z našich najvzácnejších zbierok. Budeme musieť pristúpiť k výmene sklenených striech za lexanové,“ vraví. Dodal, že návštevník si tieto problémy obvykle nevšimne, keďže sa usilujú ukazovať najmä to pekné, čo botanická záhrada ponúka.
„Návštevníkom ponúkame relax v prírode. Areál je naozaj veľký,“ vraví riaditeľ botanickej záhrady. Priblížil, že návštevníctvo môže popri prechádzke v areáli využiť napríklad aj cvičebné náčinie, ktoré sa nachádza pri náučnom dendrologickom chodníku.
Deti sa môžu zviesť napríklad na lanovke, ale poteší ich aj mini kontaktná zoo, kde chovajú králiky aj operence. Majú tiež včelársky chodník aj apidomček, a tiež bylinkovú záhradu. V nej si môžu záujemcovia v rámci komentovanej prehliadky exponáty aj ochutnať a ovoňať, myslí tiež na nevidiacich návštevníkov a má nápisy aj v Braillovom písme. Unavený návštevník môže prehliadku botanickej záhrady zavŕšiť v kaviarni pri vstupe a občerstviť sa.
