Viac ako 99 percent ťažieb, ktoré v tomto roku realizovala Správa Národného parku (NP) Muránska planina, boli ťažby náhodné, išlo teda o spracovanie kalamity. Uviedol to riaditeľ Správy NP Muránska planina Ján Šmídt.
Vyťažených 28 578 metrov kubických dreva
Pôvodne chceli vykonávať plánované opatrenia na postupné znižovanie zastúpenia smreka a zvyšovanie stability porastov prostredníctvom upravovania ich štruktúry. V tomto roku však ťažbu v NP predpisuje lykožrút, čomu je na príčine aj vlaňajšie mimoriadne sucho.
Takzvaná bezzásahová zóna A predstavuje 41 % územia NP Muránska planina, na ostatnom území sa hospodári. Podľa štúdie, ktorú vypracovala Lesnícka fakulta Technickej univerzity vo Zvolene (TUZVO), by sa v obhospodarovanej časti NP Muránska planina malo na pozemkoch vo vlastníctve štátu ročne vyťažiť priemerne približne 36-tisíc metrov kubických dreva.
„V skutočnosti v roku 2023 do konca októbra bolo vyťažených 28 578 metrov kubických dreva, takže do konca roka by sme sa mali dostať približne na číslo prognózované TUZVO,“ popísal ťažbu riaditeľ.
V zónach B a C sa hospodári
Zonácia národného parku je nástrojom na rozlíšenie častí národného parku, v ktorých sa uplatňuje k starostlivosti o les rozdielny prístup. V bezzásahovej zóne A, kde prevažujú prirodzené lesy, sa nehospodári.
„Tento rok sme tam do konca októbra zaevidovali kalamitu v objeme 18 592 metrov kubických, ktorá sa nespracuje. Drevo ostane prírode, bude sa tam po desiatky rokov rozkladať, viazať uhlík a bude slúžiť stovkám druhov hmyzu, húb a iných organizmov, ktoré sú viazané práve na tento substrát,“ objasnil Šmídt.
V zónach B a C sa hospodári. Jedným z cieľov hospodárenia je znižovanie zastúpenia smreka, ktorého je v týchto zónach viac, ako je prirodzené.
„Aj mimo zóny A plánujeme kvôli ochrane druhov, napríklad hlucháňovi hôrnemu alebo fuzáčovi karpatskému, ponechávať časti porastov s nespracovanou kalamitou. To v prípadoch, ak by vykonaním takejto ťažby malo dôjsť k poškodeniu ich biotopov. Kvôli konfliktu s povinnosťou vyplývajúcou zo zákona o lesoch však bude musieť ponechaniu nespracovanej kalamity v zónach B a C predchádzať rozhodnutie orgánu ochrany prírody o zákaze alebo obmedzení takejto činnosti,“ doplnil riaditeľ.
Národný park Muránska planina
… bol vyhlásený 23. septembra 1997 s účinnosťou od 1. októbra 1997. Správcom štátnych lesných pozemkov na území národného parku boli Lesy SR, š.p. Územná ochrana v najprísnejšom stupni bola zabezpečená prostredníctvom prírodných rezervácií o celkovej rozlohe 2 607,98 hektárov, čo bolo približne 13 % územia národného parku.
V apríli 2022 vznikla Správa NP Muránska planina ako samostatná príspevková organizácia, ktorá je odbornou organizáciou ochrany prírody.
Od podniku Lesy SR, š.p. a Slovenského pozemkového fondu bola v dvoch etapách delimitovaná na túto organizáciu správa pozemkov v národnom parku vo výmere vyše 16-tisíc hektárov. Od októbra 2022 platí zonácia NP Muránska planina. Lesné porasty sú rozdelené do zón A, B a C. Zonácia národného parku je nástrojom na zavedenie diferencovaného prístupu k starostlivosti o chránené územie.
