Ľudia chcú žiť zdravšie a ekologickejšie. S tým súvisí aj vyšší záujem o biopotraviny. Na prvý pohľad ide o skvelý biznis. Stačí si zaobstarať certifikát, prestať hnojiť, a potom všetko predávať aj štyrikrát drahšie ako je bežné.
Je BIO iba biznis s nevedomosťou, alebo cesta budúcnosti? Odpoveď na túto otázku nie je jednoznačná, no môžeme sa pozrieť, ako to vyzerá na Slovensku a či je ekologické poľnohospodárstvo pre našu krajinu vhodným riešením.
V súčasnosti sa u nás na ekologické poľnohospodárstvo využíva necelá desatina pôdy. Ministerstvo životného prostredia v Envirostratégii 2030 uvádza, že toto percento by sa malo zvýšiť aspoň na úroveň susednej Českej republiky. Výhody to má priniesť nielen samotným farmárom, ale aj slovenskej pôde. Tá je v porovnaní s inými krajinami EÚ pomerne málo znečistená. Až 99% pôdy je podľa envirorezortu hygienicky v poriadku a hodí sa aj na ekologické pestovanie.
Ako sa ďalej uvádza v Envirostratégii 2030, ekologické poľnohospodárstvo má aj na Slovensku svoje miesto. Čo si teda môžeme na Slovensku kúpiť v BIO kvalite?
„Takýmto spôsobom sa na Slovensku pestuje obilie, strukoviny, rôzne druhy zeleniny a ovocia a liečivé rastliny. Silne zastúpené sú ekologické farmy, najmä s hovädzím dobytkom, ovcami a kozami. Veľké rezervy má Slovensko v ekologickom chove ošípaných a hydiny, väčšina produkcie ide na vývoz ako surovina na ďalšie spracovanie,“ uvádza envirorezort.
Bio znamená najmä to, že sa plodiny pestujú bez chémie a hnojív. Bio mäso, mlieko a vajíčka znamenajú, že zvieratá sú chované prirodzene- vo výbehu a kŕmené bio krmivom.
Na ekologické poľnohospodárstvo môžu farmári dostávať priame platby z prvého piliera, ale aj projektové platby z druhého piliera. Biopotraviny sa navyše predávajú za vyššie ceny. Farmár síce má vyššie náklady na výrobu, ale certifikát BIO mu umožňuje vypýtať si za svoje výrobky viac.
BIO je teda pomerne zisková oblasť, šetrná k životnému prostrediu, a dokonca sa na ňu dajú poberať o niečo vyššie dotácie. Čo teda na Slovensku bráni rozmachu biofariem a ekologických polí? Odpoveďou je samotný spotrebiteľ a tiež jednotný trh v rámci EÚ.
Vysoká cena
Biopotraviny sú vždy drahšie a nemusí byť za tým len chamtivosť výrobcu. Pestovanie a chov bez chémie znamená, že to, čo by ste inak vyriešili postrekom a mechanizmami, musíte vybaviť prostredníctvom skupiny ľudí. Či už ide o zber škodcov, alebo samotný zber plodiny.
Druhou príčinou je nižší výnos. Hnojivami a intenzívnym spôsobom obhospodarovania je možné dosiahnuť pomerne vysoké výnosy na malých plochách. V prípade biopotravín treba pomerne veľa miesta. Tonu bio pšenice musíme pestovať na dvakrát väčšom poli. Bio vajcia a hydinu treba chovať na väčšej ploche, ako „nebio“ hydinu v klietkach. Štúdia švédskej univerzity dokonca dokázala, že pestovanie biopotravín má z tohto dôvodu horší vplyv na klímu, ako klasické konvenčné farmárčenie.
Dôvodom je práve nižšia výnosnosť, čo môže viesť k odlesňovaniu a následnému narušeniu kolobehu vody v prírode. Nehovoriac o živinách v pôde a regulácii teploty.
Vyberavý spotrebiteľ
Biopotraviny sa vo všeobecnosti považujú za lepšie a výživnejšie, no treba povedať, že vďaka tomu nevyzerajú ako z katalógu. Jabĺčka aj zemiaky sú menšie alebo väčšie, podľa toho, aký bol rok. Majú na sebe chyby a nie sú dostupné po celý rok, len počas svojej sezóny. Navyše, je rozdiel medzi slovenskými a zahraničnými biopotravinami.
„Bio kvalita je aktuálne dosť diskutovaná téma a som aj ja osobne veľký fanúšik bio pestovania, avšak opäť si treba uvedomiť dva základné činitele: Bio kvalita je pre mnohé spoločnosti prioritne obrovský biznis, kde firmy za relatívne rovnaké náklady dosiahnu trojnásobný až štvornásobný zisk.
Bio a Bio je bohužiaľ rozdiel, aj v rámci krajín EÚ a tým sa opäť dostávame do stavu, kde niekto dokáže dopestovať napríklad jabĺčka bez chrastavosti a sú rovnako označené ako bio jabĺčka, ktoré na Slovensku svoju prirodzenú chrastavosť majú a týchto príkladov by sme opäť mohli uviesť veľmi veľa,“ hovorí šéf obchodu Sladučké ovocie Dalibor Cvopa.
Vo svojom obchode predáva nielen biopotraviny, ale najmä slovenské a farmárske produkty, ktoré sám vyberá. Na druhej strane, že je produkt bio ešte neznamená, že bude kvalitný.
„To, o čo sa aj my snažíme a čo verím, že raz bude mať aj citeľný význam, je opäť naučiť ľudí ako majú potraviny chutiť, že sa môžu pestovať aj bez množstva chémie, ale čo je hlavné, u nás nezabúdame na to najdôležitejšie, a to je či si to klient môže zo svojej mzdy dovoliť,“ dodáva Cvopa.
Pri biopotravinách si jednoducho musíme zvyknúť na to, že nebudú dostupné kedykoľvek a kdekoľvek, a aj na to, že nebudú vyzerať ako z katalógu. Nie sú ani spásou pre slovenské poľnohospodárstvo, hoci sú jeho vhodnou súčasťou.
