Európska únia potrebuje v krátkom čase úspešne implementovať spoločný dokument, ktorý bude charakterizovať nástroje hodnotenia a riadenia rizík v agropotravinárskom sektore, zhodli sa predstavitelia európskeho agrosektora na konferencii v Bratislave.
Medzinárodná agrokonferencia v Bratislave za účasti predstaviteľov Európskej komisie a OECD v EÚ i členských štátov únie priniesla závery, že v Európskej únii musia vzniknúť funkčné systémy riadenia rizík v poľnohospodárstve. Iba tak sa podarí európskym poľnohospodárom prestáť neočakávané situácie. Konštatovala to vo štvrtok na tlačovej besede počas konferencie ministerka pôdohospodárstva SR Gabriela Matečná.
O konferencii
Na dvojdňovej medzinárodnej konferencii v Bratislave organizovanej slovenským agrorezortom na tému „Nástroje hodnotenia a riadenia rizík v agropotravinárskom sektore“ diskutovali predstavitelia agropotravinárskeho sektora. Z Európskej komisie eurokomisár pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka Phil Hogan, z najväčšej organizácie poľnohospodárov v EÚ COPA COGECA generálny tajomník Pekka Peesonen, Frank van Tongeren z riaditeľstva pre obchod a poľnohospodárstvo OECD, ministri a štátni tajomníci členských krajín EÚ i mimo EÚ a samotní poľnohospodári.
Slovenský postoj
„Riziko v poľnohospodárstve je podstatne väčšie ako v iných odvetviach národného hospodárstva. Prírodné javy, zdravie rastlín a zvierat i zmena klímy majú čoraz intenzívnejší dopad na poľnohospodársku produkciu. Vysoká rizikovosť ovplyvňuje príjmy, investície a tým aj konkurencieschopnosť poľnohospodárov. Je preto nevyhnutné, aby sme disponovali nástrojmi riadenia rizík na úrovni EÚ i Slovenska a pomohli tak našim producentom potravín prestáť neočakávané situácie,“ uviedla podpredsedníčka vlády a ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriela Matečná.
V rámci konferencie účastníci rokovali o systémoch riadenia rizík v EÚ i mimo nej, o nevyhnutnosti rôznorodých prístupov, vzhľadom na veľkú variabilitu prostredí v rámci Európskej únie, ale aj o potrebe národných opatrení v jednotlivých štátoch. Dôležitým bodom diskusií bola aj potreba zvýšiť pozornosť poľnohospodárov voči výhodám účasti na schémach riadení rizík zo strany poľnohospodárov, ktorá aktuálne nie je dostatočná.
Systémovým riešením riadenia komerčne nepoistiteľných rizík v poľnohospodárstve na národnej úrovni Slovenskej republiky by malo byť podľa Matečnej zavedenie Fondu ťažko poistiteľných a nepoistiteľných rizík. „Rizikovým fondom bude možné čiastočne eliminovať narastajúci vplyv klimatických zmien na poľnohospodársku prvovýrobu. Jeho financovanie chceme zabezpečiť prostredníctvom mimoriadneho odvodu z obchodných reťazcov,“ ozrejmila Gabriela Matečná.
Eurokomisár ocenil dôležitosť konferencie
Bratislavská konferencia bola podľa eurokomisára pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka Phila Hogana zvolaná vo veľmi dobrom čase, kedy sa EÚ zaoberá práve riešením problémov v oblasti sucha, ktoré tento rok zasiahlo Európu, a tesne pred rokovaniami o schvaľovaní Spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP) po roku 2020. „Musíme sa aktivizovať v našej pozícii voči farmárom. Zástupcovia Visegrádskej štvorky sa neustále snažia prísť s riešeniami niektorých agropotravinárskych rizík, za čo som rád. Myslím si, že sa v oblasti rizík orientujeme najviac smerom, kde príjmy poľnohospodárov sú stále nestálejšie z dôvodu klimatických zmien, a na to, aby sme to lepšie vyriešili, potrebujeme práve lepšie nástroje riadenia rizík,“ povedal Phil Hogan.
Nástroje na zvládanie rizík v agropotravinárstve EÚ musia byť podľa Hogana zároveň sprístupnené pre všetkých farmárov v rámci únie. „Príklad si môžeme brať napríklad zo skúsenosti nemeckých kolegov, ktorí tieto nástroje už zavedené majú. Kolektívnym spôsobom musíme na pôde EÚ nájsť všetky nástroje, ktoré pomôžu zvládať riziká a neskôr ich dať do jedného veľkého dokumentu na riadenie rizík. Medzi nástroje patrí napríklad nástroj na stabilizáciu príjmov, ktorý môže byť využitý vo veľkom. Medzi nástroje patrí aj zmena CAP v úprave niektorých metód. Otázkou je, či je možné tieto postupy použiť aj v širšom kontexte ako iba v priestore EÚ. Dúfame, že sa nám v krátkej dobe podarí kreovať všetky efektívne a úspešne nástroje,“ dodal Phil Hogan.
Budúci rok v znamení digitalizácie agrosektora EÚ
Frank van Tongeren z riaditeľstva pre obchod a poľnohospodárstvo OECD vo štvrtok na záver tlačovej besedy uviedol, že Európsku úniu čaká v budúcom roku zaznamenanie všetkých súčasných problémov a rizík v agrorezorte do digitálnej podoby. „Politiky a stratégie musia byť v Európskej únii založené na dôkazoch. Tie dostaneme práve cez úspešnú digitalizáciu dokumentov o problémoch a rizikách agropotravinárskeho sektora EÚ,“ uzavrel Tongeren.
