Občianske združenie Právo na Pravdu kritizuje hnutie Progresívne Slovensko v súvislosti s ich nesúhlasom so spaľovňou odpadu v Skalici.
Progresívne Slovensko na tlačovej konferencii pri Baťovom kanáli oznámilo, že nechce spaľovňu odpadu v Skalici, ale okrem dramatizovania situácie nepredstavilo žiadne riešenia, alternatívy a boli to len prázdne politické heslá a deklarácie pre médiá.
Problém s komunálnym odpadom
Zuzana Krajčovičová, ktorá je odborníčkou združenia v oblasti životného prostredia upozornila, že Slovensko má dlhodobo obrovský problém s komunálnym odpadom. „Ročne ho vyprodukujeme vyše 2,4 milióna ton a takmer milión ton skončí na skládkach,“ priblížila.
Nie spaľovni v Skalici prišli na zastupiteľstvo povedať obyvatelia mesta aj moravských Sudoměříc
Ale, čo je však podľa Krajčovičovej horšie, takmer 800-tisíc ton je zmesový odpad z čiernych nádob, s ktorým sa v súčasnosti už nič nedá robiť a ten sa v súčasnej dobe nerecykluje, len sa zahrabe do zeme.
Slovensko má len dve spaľovne v Bratislave a v Košiciach, ktoré spolu vedia spracovať asi 330-tisíc ton odpadu ročne a to nepostačuje ani na polovicu problémového odpadu.
Otázka na progresívcov
Zoroslav Kollár uviedol, že riešenie problémov, čo s odpadom na Slovensku, nie je v Skalici, ale v politikoch.
„Už od roku 1999 máme európsky zákon, ktorý hovorí, že predtým, ako sa niečo dá na skládku, musí to byť upravené, ale politici na Slovensku to 35 rokov ignorujú a odkladajú riešenia, najnovšie znovu až do roku 2027,“ doplnil a vrátil sa aj do minulosti, keď hovorí, že na problém neupozorňovala ani bývalá podpredsedníčka Progresívneho Slovenska a neskôr prezidentka Zuzana Čaputová, ani úradnícka vláda Ľudovíta Ódora, europoslanca za Progresívne Slovensko.
Predstavitelia združenia Právo na pravdu sa politikov Progresívneho Slovenska pýtajú, čo s tým, ak hovoria nie spaľovni s Skalici. „Vysypať všetky smeti pred domy ministrov životného prostredia za 35 rokov, alebo ich ‚posielať‘ do Rakúska, inde vám spaľovne neprekážajú,“ vraví Krajčovičová.
Spaľovne v západných krajinách
Kým podľa združenia Právo na pravdu v západných krajinách začali stavať spaľovne už pred 100 rokmi a v Nemecku mali prvú v roku 1896, na Slovensku to bolo až v roku 1991 a druhá pribudla v roku 1991. „Máme rok 2025 a sme v odpadoch tam, kde boli iní pred 30 rokmi a keď sa konečne má niečo riešiť, prídu politici z PS a zablokujú to a navyše bez riešení,“ uvádza združenie v tlačovej správe.
Zoroslav Kollár doplnil, že spaľovne nie sú v žiadnom prípade riešenie, málo recyklujeme, chýbajú kapacity a skládky sú preplnené. „Nech nám politici Progresívneho Slovenska, ktorí sa pasujú za odborníkov, vysvetlia, čo s tými stovkami tisíc ton odpadu a ak nevedia povedať občanom pravdu, tak nech radšej neklamú a mlčia,“ dodal.
Najskôr si musíme priznať, koľko odpadu sme na Slovensku nahromadili, čo s ním robíme a následne je potrebné vybudovať zariadenia, ktoré ho dokážu upraviť, využiť a zaviesť bez výnimiek povinnú úpravu odpadu pred skládkovaním. Treba urýchliť povoľovanie a prestať sa hrať na nekonečné schvaľovania, ako to robia v Progresívnom Slovensku. Politikom, ktorí tu boli 35 rokov odkazujeme, že je potrebné začať konečne pracovať pre občanov. Nie ako reklamná, populistická agentúra pre ‚politikov bez riešení‘, ktorou zjavne je Progresívne Slovensko.
