Slováci si svoje víno vážia. Radi ho porovnávame s najlepšími európskymi odrodami, pýšime sa výhrami v medzinárodných súťažiach a v obchodoch čoraz častejšie siahame po domácich značkách. No napriek tomu ostáva slovenské víno vo svete takmer neviditeľné. Prečo je to tak?
„Slovenské víno je často označované ako svetové, no väčšinou iba doma. Sme malá krajina, vo svete trochu zabudnutá,“ hovorí vinár a technologický riaditeľ Ladislav Ďörď z vinárstva Pivnica Čebovce. Podľa neho kvalita už dávno nie je problém – moderné slovenské vinárstva technologicky držia krok s vyspelými krajinami a získavajú ocenenia v prestížnych súťažiach.
Sme kvalitní, ale málo viditeľní
Napriek zlepšenej kvalite a technologickému pokroku zostáva meno „Slovensko“ na svetovej vínnej mape nerozpoznané. Hlavný dôvod? Nedostatočné zviditeľnenie a absencia strategického prístupu. „Taliani či Rakúšania to vyriešili tým, že v zahraničí prezentovali len svojich najlepších vinárov. Aj keď sa ostatní cítili ukrivdení, nakoniec z toho profitovali všetci – lepší obraz krajiny zvýšil predaj aj tým menším,“ pripomína Ďörď.
Aj slovenský Zväz vinohradníkov a vinárov sa snaží prezentovať naše vína na medzinárodných podujatiach – napríklad v Japonsku, Londýne či Bordeaux. Chýba však koordinovaná a systematická podpora zo strany štátu, ktorá by Slovensko dlhodobo a jednotne prezentovala ako rešpektovanú vinársku krajinu.
Podľa Ďörďa nestačí vyrábať dobré víno – musí sa aj správne komunikovať, exportovať a dostať sa do správnych rúk. Krajiny ako Rakúsko sa nebáli postaviť svoju reputáciu na niekoľkých prémiových značkách. Výsledkom bola dôvera spotrebiteľa, ktorá nakoniec pomohla celému sektoru.
Víno nie je len nápoj, ale filozofia
Dobrý vinár nerobí len produkt. Vytvára príbeh. Víno má rukopis, osobnosť a charakter. „Každý vinár má vlastný rukopis, ktorý si musí odžiť. Nedá sa to naučiť len na škole, musí to mať v sebe a prejsť si tým – cez hadice, tanky aj slepé uličky. A hlavne – musí vedieť rozmýšľať dopredu,“ vysvetľuje Ďörď, ktorý pôsobí ako „winemaker“ – zodpovedá za celé smerovanie výroby od hrozna až po fľašu.
Mýty a fakty o víne: Tieto omyly si možno stále myslíte aj vy
Dotácie deformovali trh
Jednou z bolestí slovenského vinárstva sú dotácie, ktoré podľa Ďörďa nie vždy splnili svoj účel. „Trochu to celé deformovali dotácie. Vysádzali sa vinohrady, stavali sa vinárstva len preto, že boli peniaze – nie preto, že by bol reálny záujem o kvalitu. Niektoré dotácie neboli účelovo využité, iné ostali úplne nevyužité. A dnes tie projekty ľudia predávajú alebo likvidujú, lebo ekonomicky to nefunguje. Ja som už pred covidom čakal, že trh sa preriedi a zostanú len tí, čo to vedia robiť a chcú to robiť – alebo na to majú,“ hovorí otvorene. Dotácie by podľa neho mali podporiť predovšetkým tých, ktorí vedia, čo robia, vytvárajú hodnoty a majú víziu, nie tých, ktorí hľadajú len krátkodobý zisk.
Budúcnosť preto vidí v menšej, ale poctivejšej výrobe. „Kvalitné vína z výnimočných polôh, nie víno za každú cenu len preto, že boli dotácie. Trh sa prirodzene preriedi a zostanú len tí, čo to robia srdcom,“ dodáva.
Falšovanie pôvodu vína ako tichý škandál
Obrovským problémom, ktorý oslabuje dôveru v slovenské víno, je aj falšovanie pôvodu. Víno, ktoré sa tvári ako slovenské, môže byť v skutočnosti lacný dovoz. „Exportujeme viac vína, než sme schopní na Slovensku vyrobiť. To je možné len vtedy, ak sa dovezie zo zahraničia a ďalej predáva ako slovenské. Je to citlivá téma, ale klameme tým sami seba,“ upozorňuje Ladislav Ďörď z vinárstva Pivnica Čebovce.
Pomohli by prísnejšie pravidlá, lepšia evidencia a kontrola pôvodu hrozna. Zároveň však uznáva, že bežný spotrebiteľ si pôvod overiť nedokáže. „Je to o dôvere vo vinára a značku. Spotrebiteľ by sa mal orientovať podľa mena výrobcu, nie podľa ceny či nálepiek z neznámych súťaží,“ dodáva.
Svetové víno? Áno, ale poctivo
Slovenské víno má na to, aby bolo svetové – kvalitou, terroirom aj vinármi. No musí si tú cestu odkráčať čestne a s podporou štátu. Potrebuje viac poctivej práce, menej rýchlych projektov, viac dôvery a menej obchádzania systému. Ak sa podarí posilniť dôveru v pôvod, budovať mená vinárov ako značky a zamerať sa na kvalitu namiesto kvantity, má slovenské víno veľkú šancu uspieť aj za hranicami.
