Slovenská poľovnícka komora (SPK) ocenila, že ich zástupcovia mimovládnych ochranárov uznávajú za organizáciu angažujúcu sa v ochrane slovenskej prírody a pre agentúru SITA zareagovali na ich výzvu o ochrane vlka.
Poľovníci majú naliehavú prosbu
„Sme radi, že nás radíte medzi organizácie, ktorým záleží na budúcnosti slovenskej prírody a považujete nás za partnerov pri jej ochrane. Ubezpečujeme Vás, že nám záleží na kvalite životného prostredia a zachovaní všetkých pôvodných druhov živočíchov žijúcich v našej prírode. Dôkazom toho sú aj populácie veľkých mäsožravcov, ktoré sa na našom území od nepamäti nepretržite lovili a napriek tomu, či práve vďaka tomu, si zachovali svoju vitalitu, početnosť a akceptáciu vidieckym obyvateľstvom,“ uviedla SPK.
Podľa komory turbulencie pri love vlka vyvolali len krátke obdobia v nedávnej minulosti, keď z dôvodu politickej situácie bol ich lov zakázaný, čo vnieslo medzi obyvateľov vidieka strach o existenciu a v niektorých prípadoch aj o holý život. Poľovníci sa na mimovládne ochranárske organizácie zároveň obrátili aj s naliehavou prosbou.
Slovenská poľovnícka komora reagovala na legislatívu o love vlka dravého, podľa nej nedochádza k rozporu medzi vyhláškami
„Podporte život na vidieku, vidiecke aktivity a prírodný spôsob života, ktorý je pre človeka najprirodzenejším spôsobom bytia tým, že podporíte manažment synantropných a potenciálne synantropných druhov živočíchov. Je to napríklad jelenia a diviačia zver, kde je lov povolený, ale aj medveď, vlk, bobor, vydra, kormorán, krkavec a pod. Tieto druhy boli v minulosti v Európe takmer vyhubené, nie pre trofej, ale preto, že sa v ich susedstve nedalo žiť. Ich absolútna ochrana mala význam vtedy, keď boli ohrozené vyhubením,“ dodala SPK s tým, že v súčasnosti nejde o ohrozené druhy.
Od plnenia plánov sa upustilo
Komora pripomenula, že pre niektoré druhy boli vypracované manažmentové plány schválené ministerstvom a akceptované Európskou komisiou, ktorých súčasťou bol aj regulovaný lov.
„Pre názory niektorých politických predstaviteľov sa od ich plnenia ustúpilo,“ objasnila SPK, pričom takýto manažmentový plán bol vypracovaný aj pre vlka dravého.
Ochrancovia prírody vyzývajú poľovníkov na ochranu vlka, iniciatívu ministerstva považujú za zlyhanie
Komora dodala, že pracovná skupina odborníkov zostavená Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR stanovila kvótu vo výške nepresahujúcej 10 percent populácie, Národné lesnícke centrum monitoruje populáciu vedeckými metódami cez reprodukčné páry a poznáme dynamiku prírastku.
Poľovníci varovali, že škody vlkom preukázateľne rastú nielen na hospodárskych zvieratách, ale je už ohrozené aj genetické jadro našej karpatskej populácie jelenej zveri.
Nemôžu stratiť rešpekt pred ľuďmi
Podľa vyhlásenia SPK je dôležité, aby tieto druhy živočíchov nestratili rešpekt pred ľuďmi, čo môže viesť k negatívnym javom, akými sú blízkosť vlkov k ľudským sídlam. Tento proces, podľa SPK, prebehol už v iných európskych krajinách, čo viedlo k úprave ich statusu medzi chránenými druhmi.
Zástupcovia mimovládnych ochranárskych organizácií apelovali na poľovnícke organizácie, aby sa postavili za ochranu vlka dravého. Ten je podľa nich dôležitou súčasťou ekosystémov a symbolom slovenských lesov.
Ministerstvo životného prostredia spustilo 15-dňový lov vlkov, ochranári hovoria o masakri pre úzku skupinu vyvolených
„Iniciatívu Ministerstva životného prostredia SR, ktorá umožnila od januára 2025 lov vlka dravého, považujeme za závažné zlyhanie v ochrane prírody,“ uviedli ochranári.
„Veríme, že poľovníci sú aj zodpovední milovníci prírody,“ apelovali ochranári, pričom poľovníkov požiadali, aby vlka nelovili a zdôraznili jeho ochranu aj medzi svojimi kolegami z iných regiónov.
