„Predložený návrh poľovnícka samospráva považovala a považuje za prijateľný a rozumný kompromis, s čím sa my, účastníci slávnostného zasadnutia v plnom rozsahu stotožňujeme,“ uvádza Rada Slovenského poľovníckeho zväzu vo vyhlásení k zasadnutiu.
Novela rozdúchala vášne najmä v radoch poľnohospodárov. Návrhu zákona vyčítajú najmä to, že podľa nich nadraďuje práva poľovníkov nad práva poľnohospodárov. Kameňom úrazu boli najmä škody spôsobené lesnou zverou.
„Rigidné odmietanie zodpovednosti za škody spôsobené na zveri užívateľmi poľovných pozemkov ako aj odmietanie opatrení smerujúcich k prírode bližšiemu hospodáreniu na pôde v nás však vzbudzuje obavu, že nejde len o nepochopenie, ale o špekuláciu zameranú na zmocnenie sa poľovných revírov niektorými z týchto užívateľov,“ vyhlasujú poľovníci.
Poľovníci si uvedomujú, že existujú aj iné subjekty a ich vlastné záujmy. Rozhodil sa preto v mnohom ustúpiť a upustiť od niektorých svojich požiadaviek.
„My, účastníci slávnostného zhromaždenia odmietame snahy o politizáciu vzniknutej situácie, avšak vyhlasujeme, že slovenská poľovnícka samospráva i jej členská základňa, ponúkajúce ruku na konštruktívne riešenie problematiky škôd spôsobených zverou, ale aj na zveri, budú dôsledne presadzovať, aby akýkoľvek právny predpis upravujúci právo poľovníctva v Slovenskej republike bol v súlade so zásadou, že poľovníctvo musí byť súčasťou vidieckeho spôsobu života a nie súčasťou alebo nástrojom uspokojovania ekonomických nástrojov kohokoľvek, tak ako je to zakotvené v Koncepcii rozvoja poľovníctva v Slovenskej republike. Toto je náš záväzok voči viac ako 60 tisícovej rodine poľovníkov, voči našim predchodcom, ktorí nám zachovali a odovzdali jedinečné poľovnícke tradície ako aj voči slovenskej prírode a vidieku,“ uvádza Rada Slovenského poľovníckeho zväzu.
