Na prvý pohľad môže vyzerať ako „divokejšia“ záhrada, kde rastie všetko spolu. V skutočnosti však ide o jeden z najpremyslenejších spôsobov pestovania, aký existuje. Permakultúra sa nesnaží prírodu skrotiť – práve naopak. Berie si z nej to najlepšie a pretvára záhradu na systém, ktorý sa časom stabilizuje, produkuje úrodu a zároveň vyžaduje menej zásahov.
Pre ľudí, ktorí majú dosť večného okopávania, hnojenia „od oka“ a boja s burinou, je permakultúra často zlomovým objavom. Nie je to však rýchla finta ani trend, ktorý vyrieši všetko cez víkend. Je to skôr nový spôsob uvažovania.
Čo je permakultúra a prečo má dnes taký boom?
Slovo permakultúra vzniklo spojením výrazov permanent (trvalý) a agriculture (poľnohospodárstvo). Cieľom nie je vypestovať čo najviac, ale vytvoriť dlhodobo udržateľný systém, ktorý:
- zlepšuje pôdu namiesto jej vyčerpania,
- šetrí vodu,
- podporuje biodiverzitu,
- a z dlhodobého pohľadu znižuje množstvo práce v záhrade.
Permakultúrna záhrada často obsahuje trvalky, stromy, kríky, bylinky, zeleninu aj prvky ako jazierko, dažďové záhony, kompost, mulč alebo prirodzené úkryty pre užitočný hmyz.
Jednou vetou: permakultúra je dizajn záhrady a životného priestoru tak, aby spolu všetko spolupracovalo.
Pre koho je permakultúra vhodná?
Permakultúra nie je len pre „eko nadšencov“. V praxi je to ideálny prístup pre ľudí, ktorí:
1) Chcú pestovať udržateľne bez chémie
Ak vám vadia pesticídy a umelé hnojivá, permakultúra bude pre vás prirodzená. Pracuje s pôdou, mikroorganizmami a podporou rovnováhy.
2) Nechcú otročiť v záhrade každý deň
Po úvodných rokoch, keď sa systém buduje, má permakultúra potenciál znížiť množstvo pravidelnej práce. Menej okopávania, menej buriny, menej polievania.
3) Majú radi tvorenie a plánovanie
Permakultúra je dizajn. Ak vás baví premýšľať dopredu, kombinovať rastliny, vrstvy a „triky prírody“, sadne vám.
4) Túžia po väčšej sebestačnosti
Niektorí ľudia v permakultúre vidia cestu k tomu, aby časť jedla, byliniek či ovocia mali doma bez obchodov.
Nie je však pre každého. Ak chcete záhradu, ktorá vyzerá stále „ako z katalógu“, permakultúra môže pôsobiť príliš prírodne. Dá sa však viesť aj esteticky – len to chce viac dizajnového citu.
Pestovanie v byte? 6 originálnych spôsobov, ako si vytvoriť zelený kút aj bez záhrady
Základné zásady permakultúry, ktoré by ste mali poznať
Permakultúra stojí na princípoch, ktoré možno znejú filozoficky, no v záhrade sú veľmi praktické.
1) Pozorujte a až potom konajte
Najväčšia chyba začiatočníkov? Nakúpiť rastliny a až potom zistiť, že miesto je zlé.
V permakultúre sa najprv sleduje:
- kde je slnko a tieň,
- kadiaľ fúka vietor,
- kde sa drží voda,
- kde je sucho,
- aká je pôda (ťažká, piesčitá, kyslá…).
Tip záhradkárov:
„Záhrada vám sama povie, čo potrebuje. Len ju musíte chvíľu pozorovať. Jeden rok pozorovania vám ušetrí päť rokov opráv.“
2) Zachytávajte a využívajte vodu
Voda je dnes jedna z najväčších tém. Permakultúra s ňou pracuje tak, aby z pozemku neodchádzala zbytočne preč.
Čo pomáha?
- sudy a nádrže na dažďovú vodu,
- mulčovanie,
- zavlažovanie ku koreňom,
- „spomaľovanie vody“ pomocou terénnych úprav,
- dažďové záhony.
Tip záhradkárov:
„Ak je zem holá, voda odíde rýchlo. Ak je zamulčovaná, drží vlhkosť a pôda žije.“
3) Pôda je živý organizmus
V permakultúre sa pôda nekope zbytočne hlboko a nenecháva sa odkrytá. Pôda má byť:
- stále pokrytá mulčom alebo rastlinami,
- plná života (dážďovky, mikroorganizmy),
- vyživovaná kompostom a zeleným hnojením.
Mulč je v permakultúre kľúčový.
Znižuje burinu, drží vlhkosť a pôda sa vďaka nemu postupne zlepšuje.
4) Využívajte trvalky a vrstvenie
Permakultúra miluje trvalky, lebo:
- netreba každoročne sadiť odznova,
- majú hlbší koreňový systém,
- lepšie zvládajú sucho,
- posilňujú pôdu.
Vrstvenie znamená, že na jednom mieste rastú rastliny v rôznych „poschodiach“:
- strom (orech, jabloň),
- pod ním krík (ríbezle, arónia),
- pod nimi byliny (mäta, medovka),
- pôdopokryv (jahody, tymian),
- popínavky (hrozno).
Takto príroda funguje aj sama – les nie je jedna vrstva.
5) Spájajte rastliny tak, aby si pomáhali
Toto je jadro permakultúry: správna kombinácia rastlín znižuje problémy.
Príklady:
- tymian odpudzuje niektorých škodcov a láka opeľovače,
- nechtík podporuje zdravie pôdy a odpudzuje pôdnych škodcov,
- levanduľa pomáha proti voškám,
- strukoviny viažu dusík.
Tip záhradkárov:
„Keď dáte rastlinám dobrých susedov, polovica škodcov sa ani neobjaví.“
Výsev baby šalátu vám prinesie už za 3 týždne vitamínovú bombu priamo na parapet
Čo treba vedieť predtým, než začnete
Permakultúra je krásna, ale má svoje pravidlá. Pred štartom sa oplatí vedieť:
Nejde o rýchly výsledok
Prvý rok je o budovaní základov. Úrody prídu, ale najväčšia sila permakultúry sa ukáže časom.
Niekedy vyzerá „chaoticky“
To je častá výčitka. Permakultúra však nie je chaos – je to systém. Dá sa navrhnúť aj esteticky, len nepôsobí ako sterilná záhrada.
Bez mulču to nepôjde
Ak si chcete ušetriť burinu a závlahu, mulč je absolútna povinnosť. Štiepka, slama, lístie, pokosená tráva – čokoľvek prírodné.
Praktické tipy záhradkárov: čo funguje najlepšie
Začnite malým kúskom záhrady
Nemusíte prerobiť celý pozemok. Stačí jeden záhon alebo jedna zóna.
Vysaďte viac trvaliek
Rebarbora, chren, špargľa, pažítka, mäta, medovka, levanduľa, tymian – začnite niečím jednoduchým.
Pestujte „bez prázdnej pôdy“
Čo nie je pokryté rastlinami, pokryte mulčom.
Priťahujte užitočný hmyz
Založte kút s kvitnúcimi rastlinami – bez toho budete škodcov riešiť viac.
Kompostujte všetko, čo sa dá
Permakultúra je o kolobehu živín. Čo zo záhrady odnesiete, to jej vráťte späť ako kompost alebo mulč.
Permakultúra v skratke: najlepšia voľba pre trpezlivých
Ak chcete pestovať múdro, udržateľne a s menším stresom, permakultúra je jeden z najlepších smerov. Nie je to recept na okamžitú dokonalosť, ale cesta, ktorá dáva zmysel rok čo rok.
