Aprílové počasie už narobilo vrásky mnohým poľnohospodárom. A to najmä po Veľkej noci, keď udreli mrazy a chladné počasie neprekvapilo len ľudí tešiacich sa na teplejšie jarné dni, ale aj kvety a kvitnúce ovocné stromčeky.
Ovocinári sú zvyknutí na neskoré jarné mrazy, ktoré prichádzajú väčšinou v máji. Vlani však udreli aj raritné skoré jarné mrazy, pričom verili, že sa takáto situácia už nebude opakovať. Nedávne počasie však prinieslo sklamanie a vpád arktického studeného vzduchu sa prejavil vo veľkom profile.
Pestovatelia preto nemohli používať ani helikoptéry, ktoré tlačia vrchný teplejší vzduch dole, ako to robia napríklad pri spomínaných májových mrazoch.
Ochrana proti mrazu
Ako priblížil prezident Ovocinárskej únie Slovenskej Republiky (OÚSR) Marián Varga pre portál NášVidiek.sk, tentoraz ovocinári využívali najmä parafínové sviece či peletové boxy.
„Na jeden hektár rozmiestňujeme parafínových sviec 200 až 500 podľa toho, o koľko je potrebné zvýšiť teplotu. Z -5 , -6 stupňov Celzia vieme dostať teplotu na nulu. Pokiaľ by išlo o nižšie teploty, okolo -10 stupňov Celzia, tam pomôže jedine protimrazová závlaha, čo je najúčinnejší a zároveň najdrahší systém protimrazovej ochrany,“ povedal.
V sadoch takisto rozmiestnili státisíce pecí, ktoré naplnia briketami a zapália. Horia až desať hodín. V obmedzenej miere využili aj mobilné alebo stacionárne vrtule, ktoré sa točia vo výške približne 20 metrov okolo vlastnej osi a rozháňajú vzduch.
Slovensko môže byť sebestačné v produkcii ovocia, treba však zvýšiť podporu pre pestovateľov
Používa sa aj vyvíjač pary, ktorý má raketový motor. Doň sa vstrekuje potravinový glycerín a voda, čím sa vytvorí hmla, ktorá je ťažšia ako vzduch a drží sa pri zemi. Takýto profil dokážu vytvoriť v päť až desaťmetrovej vrstve. Využívajú to najmä v Tirolsku okolo Bolzana, ale tiež napríklad v Nemecku či Švajčiarsku.
Namáhavá práca plody prináša
Ovocinári na Slovensku bez protimrazovej ochrany posledné roky už nedokážu existovať. Varga prezradil, že minulý rok na Slovensku na ňu minuli 1 800 000 eur, ale zachránili tak úrodu za takmer 15 miliónov.
Vlani kúrili 28 až 30 nocí, a to aj mladým plodom pri plus dvoch stupňoch Celzia, aby neprechladli. „Podľa doterajších informácií sme za tieto štyri noci, čo sme kúrili, minuli približne 500-tisíc eur. Začali sme preto rýchlo s dopĺňaním zásob,“ povedal.
Pri stohektárovom sade je potrebných na jednu noc 250 ľudí, ktorí kúria a strážia.
Klimatická zmena znížila poľnohospodársku produktivitu na celom svete. Pokles je dvojciferný
Mrazy sú nezvratné a často rozhodujú desatiny, možno stotiny stupňa Celzia. Napríklad pri mínus 2,45 stupňa Celzia bunka v dôsledku ľadového kryštáliku praskne, ale pri 2,42 sa roztopí a prežije. Pri poškodení bunky hnednú kvety a malé plody sú vo vnútri čierne.
Kto doplatil najviac
Najviac si to tento rok zatiaľ odniesli marhule a čerešne. „U marhúľ máme škodu okolo 70 až 80 percent kvetu. Marhuľový strom však využije päť až sedem percent kvetu, čiže z tohto pohľadu to nemusí byť tragické,“ ozrejmil Varga.
Čerešne sa v rámci Slovenska ešte len rozbiehajú, v niektorých oblastiach, ako napríklad pri Bratislave, už aj kvitnú. Kvety čerešne sú poškodené asi z polovice, evidujú však aj poškodenie púčikov, a to aj na jabloniach, hruškách, broskyniach či slivkách.
Britská firma prišla na nový spôsob výroby krmiva pre zvieratá. Otestujú ho na kurčatách
Podľa Vargu môžeme u marhúľ čakať zníženie úrody o 20 až 30 percent. Záleží však aj na opelení a oplodnení alebo či vykvitnú sekundárne kvety, ktoré by inak zarástli v strome. Tie sú súčasťou akejsi autoregulácie, ktorú strom zapne pri poškodení kvetov.
Na výsledok treba počkať
Veľkopestovateľ marhúľ Dušan Szabó potvrdil, že zachytili poškodenie pri marhuliach, no konkrétne dopady budú vidieť približne o týždeň.
„Pálili sme tri noci parafínové sviece. Je to ekonomicky nákladné opatrenie a nedá sa využiť na všetkých parcelách. Na stromoch máme veľmi veľa plodov a škody sa ukážu, keď začnú rásť,“ uviedol pre portál NášVidiek.sk.
Odborníci zistili, ktoré rastliny sú náchylnejšie na klimatickú zmenu. Vedia, čo im prekáža
Na celkové škody je potrebné ešte počkať niekoľko dní aj podľa Petra Turlíka z Boni Fructi. Ako vysvetlil, dopady sa v súčasnosti sumarizujú. Viacerí počítajú s nepriaznivým počasím a využívajú protimrazovú ochranu.
„My sme kombinovali parafínové sviece, pelety, protimrazovú závlahu aj ventilátory. Ako bola ochrana účinná, sa ukáže v najbližších dňoch. Pestovatelia kôstkovín vedia, že ak chcú mať úradu, musia ju jednoznačne chrániť,“ povedal.
Takisto upozornil, že po mrazivých nociach čaká ovocinárov ďalší veľký krok, a tým je opelenie. Riziko predstavuje najmä vietor, pre ktorý drobní hmyz nemá vhodné podmienky na lietanie a teda aj na opelenie.
Ako pomôže štát
Jarné mrazy nepoisťujú všetky poisťovne. Tí, ktorí sa však poistia, môžu požiadať štát o dotáciu. „Ovocinári môžu od minulého roka čerpať dotáciu na poistné v poľnohospodárstve. Pestovatelia marhúľ však nemajú možnosť poistiť sa proti jarným mrazom,“ povedal Szabó.
Varga dodal, že štát môže uhradiť až 50 percent škôd. Toto číslo by však ovocinári radi zvýšili na úroveň, ktorú vidia v iných krajinách. Ďalšia pomoc môže prísť prostredníctvom rezervného rizikového fondu, ktorý zatiaľ nie je schválený.
KDH žiada prehodnotiť nelogické opatrenia pre letné tábory
O pomoc ovocinári môžu štát požiadať po tom, ako Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR vypíše prostredníctvom Pôdohospodárskej platobnej agentúry výzvu.
„Pri mimoriadnych situáciách rokujeme s vládou. Napríklad pri mrazoch v roku 2016 sme rokovali s ministerstvom financií, ktoré vyčlenilo pre ovocinárov 2,5 milióna eur a naše ministerstvo milión eur. Zachránili sme tak úrodu za takmer 20 miliónov,“ pripomenul Varga.
Ministerstvo bude pripravené
Daniel Hrežík z ministerstva pôdohospodárstva pre NášVidiek.sk uviedol, že rezort má schválenú Schému štátnej pomoci na náhradu škôd spôsobených nepriaznivou poveternostnou udalosťou, ktorú možno prirovnať k prírodnej katastrofe.
Prostredníctvom nej dokáže poskytnúť podnikom pôsobiacim v poľnohospodárskej prvovýrobe kompenzácie za všetky škody spôsobené poveternostnými podmienkami, akými sú napríklad mráz, búrky, krupobitie, námraza, silný alebo dlhotrvajúci dážď či veľké sucho.
Záujem štátu o špeciálnu rastlinnú výrobu je slabý, slovenskí pestovatelia uvažujú o ukončení produkcie
Ako dodal, momentálne je ešte predčasné vyčíslovať škody, ktoré spôsobil mráz. Záleží na vývoji počasia a schopnosti ovocných stromov sa regenerovať. Konečný výsledok zasiahnutia jarných mrazov na úrodu bude možné vyčísliť až keď budú k dispozícii údaje o úrode jednotlivých druhov.
„Odškodnenie našich pestovateľov však bude určite jednou z priorít ministerstva, tak ako tomu bolo aj v uplynulých rokoch,“ vyhlásil Hrežík.
Čo čaká ovocinárov v budúcnosti
Nestabilné počasie je čoraz viac citeľné. Teplejšie zimy, suchšie jari, vlny horúčav počas liet, to všetko negatívne vplýva na pestovateľov. „Veľmi pociťujeme, že sa klíma mení a počasie nie je vyvážené,“ povedal Sabó.
Podľa prezidenta OÚSR sa okrem iného zvyšuje intenzita slnečného žiarenia a pre slovenských ovocinárov je do budúcna najdôležitejšie, aby mali dostatočné technické vybavenie.
„Pri výsadbe dobrého sadu sa minie 30 percent prostriedkov na prípravu a biologický materiál a zvyšok na technické zabezpečenie, ako napríklad opornú konštrukciu, závlahy, najlepšie s výživou, siete proti ľadovcom alebo siete proti úpalu, ktorý sa v poslednom období objavuje čoraz častejšie,“ uzavrel.
