Členské krajiny EÚ vynakladajú ročne miliardy eur na nahrádzanie škôd spojených so suchami, povodňami či požiarmi.
Len v roku 2020 tieto škody podľa analytika Slovenskej sporiteľne Mateja Horňáka presiahli 12 miliárd eur, pričom za poslednú dekádu to bolo asi 161 miliárd.
Slovensko sa drží na chvoste
V časoch čoraz častejších extrémov počasia v dôsledku klimatickej zmeny sa dá podľa analytika predpokladať, že tieto náklady budú v čase stále narastať.
Zároveň podľa neho platí, že čím viac sa budú investície v oblasti klímy odkladať, tým vyšší konečný účet napokon bude.
Zmena klímy spôsobuje extrémne počasie a udalosti súvisiace s klímou, vznikli enormné ekonomické straty
Náklady spojené s prírodnými javmi na Slovensku predstavovali v roku 2020 sumu niečo cez štyri eurá na jedného obyvateľa. Tým sa krajina drží na chvoste krajín EÚ.
Najvyššie náklady na obyvateľa zaznamenalo Grécko, a to takmer 91 eur, ako aj Francúzsko so sumou viac než 62 eur. Naopak, menej než Slovensko vynaložili len Slovinsko a Bulharsko.
Investície sa rátajú v miliardách
Ide však podľa analytika o náklady v jednom konkrétnom roku, tieto sa v závislosti od výskytu extrémnych javov počasia môžu medziročne značne líšiť.
V čase rastúcich extrémov počasia a zvýrazňujúceho sa problému zmeny klímy sa netradičné javy vyskytujú čoraz častejšie.
Obrovská továreň na čistenie vzduchu bude zachytávať 5 mil. ton oxidu uhličitého ročne
Investície nevyhnutné na splnenie Parížskej dohody sa podľa Horňáka rátajú v miliardách eur, v konečnom dôsledku však prinesú nižšie dopady na obyvateľstvo a krajiny v dlhodobom horizonte, a teda aj nižšie ekonomické náklady.
„Platí totiž, že čím dlhšie budeme boj s klímou odkladať, tým bude účet vyšší, či už v podobe nákladov na zmiernenie dopadov alebo investícií, ktoré nám pomôžu takýmto udalostiam predchádzať,“ dodal analytik.