Slovensko oddnes žije na ekologický dlh. Medzi najvypuklejšie príčiny patrí produkcia oxidu uhličitého z fosílnych palív, nevhodné poľnohospodárstvo a odlesňovanie. Uvádza sa to v tlačovej správe, ktorú agentúre SITA poskytla Andrea Settey Hajdúchová zo slovenskej pobočky Svetového fondu na ochranu prírody (WWF). Znamená to, že pre náš životný štýl potrebujeme ročne 2,6 planéty. Ako dodala, minulý rok obyvatelia Slovenska vyčerpali svoje prírodné zdroje o pár dní neskôr, 27. mája. Európske krajiny žijú na ekologický dlh zhruba dva týždne, Rusko a USA mesiace. Deň, keď celý svet začne žiť na ekologický dlh, sa očakáva koncom júla.
Míňame viac ako máme
„Dlhodobo využívame zdroje skôr, ako ich príroda dokáže obnoviť a tak škodíme sami sebe. Problémami Slovenska sú najmä intenzívne poľnohospodárstvo či zvyšovanie ťažby lesa. Tieto témy trápia aj slovenskú verejnosť, ale politici im stále venujú malú pozornosť,“ uviedla riaditeľka WWF Slovensko Miroslava Plassmann. Toto tvrdenie podľa nej potvrdzuje aj prieskum programov do eurovolieb, ktorý robil WWF Slovensko spolu s SOS/BirdLife Slovensko. Podľa tohto prieskumu sa environmentálnym témam v programe venovali len dva subjekty – PS/Spolu a Most-Híd.
Dátum, keď svet a jednotlivé krajiny začínajú žiť na ekologický dlh, zverejňuje každoročne Global Footprint Network (Platforma globálnej ekologickej stopy). Každý rok je táto správa podľa WWF Slovensko alarmujúcejšia. V roku 1970 pripadol Deň environmentálneho dlhu na 29. december – Zem tak mala deficit zdrojov len na dva dni. V roku 2000 už tento deň pripadol na 23. september a minulý rok na 1. august. Vtedy ľudia vyčerpali všetky zdroje, ktoré príroda dokáže počas jedného roka obnoviť. Celosvetový Earth Overshoot Day 2019 oznámi Global Footprint Network 5. júna. Aj ten bude pravdepodobne skôr ako pred rokom.
Trpí ekonomika aj zdravie
„Naše správanie nie je len nezodpovedné, ale i nebezpečné. Dôsledkom sú veľké straty pre ekonomiku i pre ľudské zdravie – prejavy extrémneho počasia stáli európsku ekonomiku od roku 1980 už viac ako 450 miliárd eur a v dôsledku znečisteného ovzdušia predčasne v Európe zomrie ročne viac ako 430-tisíc ľudí. Lídri Európskej únie musia túto situáciu vnímať ako stav pohotovosti a nastaviť pravidlá pre trvalo udržateľnú budúcnosť Európy,“ citujú riaditeľku WWF European Policy Office v Bruseli Ester Asin.
Obyvatelia EÚ síce predstavujú len sedem percent obyvateľov sveta, no vyčerpajú až 20 percent biokapacity planéty. Celá Európska únia tento rok začala žiť na ekologický dlh 10. mája. Ešte horšie je na tom so zodpovedným prístupom k prírodným zdrojom USA, ktoré žijú na ekologický dlh tento rok už od 15. marca či Rusko, ktoré prekročilo túto hranicu 26. apríla.
Pri stanovovaní dňa prečerpania prírodných zdrojov sleduje organizácia Global Footprint Network nároky krajín na využitie krajiny a zdrojov na produkciu potravín od rastlinných cez mäso a ryby, surovín, materiálov a energie, na výstavbu miest, produkciu oxidu uhličitého z fosílnych palív, odlesňovanie a kapacitu zostávajúceho zalesnenia pohlcovať oxid uhličitý. Podrobnosti možno nájsť na http://data.footprintnetwork.org/#/
