Zdanlivo nevinná navážka zeminy môže spustiť ekologický problém. Na Ceste slobody vo Vysokých Tatrách sa po zemných prácach objavila barborka obyčajná. Ide o žltú burinu, ktorá sa rýchlo šíri a ohrozuje pôvodné rastliny v chránenom území. Semená si táto nechcená rastlina priniesla pravdepodobne so zaburinenou pôdou.
Informuje o tom na svojej internetovej stránke Správa Tatranského národného parku (TANAP), podľa ktorej to v chránených územiach môže mať vážne následky. V neskoršom období môže byť problematické sa buriny zbaviť.
Do prírody sa tlačia nové druhy
Hoci je hlavne v chránených územiach snahou zachovať pôvodné druhové zloženie rastlín, do voľnej prírody sa neustále tlačia nové druhy.
Správa TANAP-u nanovo predloží návrh zonácie, základným cieľom je ochrana hlucháňa a cenných lokalít
„Ak sú dostatočne konkurenčne silné, dokážu z územia vytlačiť tie pôvodné. Okrem zástupcov inváznych nepôvodných druhov, ktorých reguláciu upravuje aj legislatíva, sme stále častejšie svedkami objavovania sa nových druhov v územiach, kde sa v minulosti nevyskytovali. Najčastejšie sa objavujú na človekom narušených plochách, na miestach, kde bol odstránený pôvodný vegetačný kryt,“ ozrejmil TANAP.
Ľudové pomenovanie pre takéto rastliny je burina. Ich spoločným znakom je podľa správy národného parku produkcia veľkého množstva ľahko klíčiacich semien a hlboký alebo mohutný koreňový systém.
Semená v pôde prežijú dlho
Príkladom je spomínaná Cesta slobody a žlté porasty barborky obyčanej. Trváca burina dorastá do výšky 30 až 70 centimetrov. Jej semená dokážu po dozretí klíčiť počas celého vegetačného obdobia a v pôde môžu prežiť aj niekoľko rokov.
Inšpekcia životného prostredia už vie, čo spôsobilo penu v toku Trnávky. Teraz hľadá pôvodcu
„V tomto prípade bola rastlina na lokalitu dovezená pravdepodobne so zaburinenou pôdou, v ktorej sa nachádzali jej semená. Obsadila navážky rozprestreté v okolí priepustu a ďalej sa šíri priekopou v smere jazdy motorových vozidiel. Po následnom zmapovaní okolia sme našli jej žiarivo žlté kvety na viacerých miestach v blízkosti cesty,“ opísala botanička Správy TANAP-u Katarína Žlkovanová. Ide podľa nej o nový problém, ktorý budú ďalej sledovať a riešiť.
Národný park preto pripomína potrebu venovať pozornosť a zaujímať sa o pôvod zeminy, ktorú privážajú ľudia aj do svojich záhradiek alebo, ako v tomto prípade, do chráneného územia.
