Slovenské polia čaká tvrdá rana. Reforma Spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) oberie Slovensko po roku 2027 o približne jednu miliardu eur z rozpočtu na priame platby a rozvoj vidieka. Brusel presúva peniaze od veľkých poľnohospodárskych podnikov k menším farmárom a ekologickým projektom. Pre krajinu, kde veľké farmy sú chrbticou akej takej potravinovej bezpečnosti, je to zásah, ktorý ohrozuje nielen vidiek, ale aj ceny potravín na pultoch.
Plač nad vlastným zlyhaním
Varovania ministra pôdohospodárstva Richarda Takáča pred „likvidáciou poľnohospodárstva“ sú plačom nad vlastným zlyhaním. Kde bol celý ten čas, keď sa v Bruseli rozhodovalo o novom rozpočte?
Slovensko má dostať o miliardu eur menej na pôdohospodárstvo, Takáč hovorí o likvidácii sektora z Bruselu – VIDEO
Slovensko patrí k najviac postihnutým krajinám, no nepostrehli sme ani razantné lobovanie za výnimky, ani strategické aliancie s Poľskom či Maďarskom, ktoré majú podobné starosti. Namiesto proaktívnych krokov nám minister ponúka iba reči o katastrofe – oneskorené volanie po daždi vtedy, keď pole už vyschlo.
Strata jednej miliardy nie je len číslo na papieri. Pre veľké farmy, ktoré produkujú väčšinu našich potravín, znamená menej peňazí na moderné technológie, vyššie riziko bankrotov a v konečnom dôsledku drahší chlieb, či mlieko pre každého z nás.
Minister stojí na ráczestí
Malí farmári môžu síce získať viac podpory na ekologické projekty, no bez ucelenej stratégie je to ako liečiť zlomeninu náplasťou. Takáč mal 2 roky na to, aby sa pripravil – aby vyrokoval prechodné opatrenia, alebo presadil ochranu špecifík nášho poľnohospodárstva. Namiesto toho plače nad rozliatym mliekom.
Ako z toho von? Cesta existuje, no vyžaduje činy, nie reči. Po prvé, ministerstvo musí okamžite spustiť diplomatickú ofenzívu v Bruseli. Spojenie sa krajinami ako Česko, Poľsko či Rumunsko a tvrdé rokovania s eurokomisárom pre poľnohospodárstvo môžu priniesť aspoň čiastočné výnimky zo stropovania dotácií.
Po druhé, doma treba efektívne investovať zostávajúce zdroje – do modernizácie fariem, digitalizácie a podpory inovácií, ktoré pomôžu prispôsobiť sa „zelenej“ politike EÚ. Po tretie, je čas znížiť závislosť od eurofondov. Agroturistika, lokálne trhy či špecializované chovy môžu vdýchnuť vidieku nový život. Aj národné kompenzácie z rozpočtu, by mohli zmierniť dopady bruselských škrtov.
Richard Takáč stojí na rázcestí. Buď sa chopí tejto šance a ukáže, že vie nielen kritizovať, ale aj konať. Alebo naopak sa Slovensko prebudí do reality prázdnejších polí a drahších nákupov. História nezvykne odpúšťať tým, ktorí premárnia čas rečami, kým polia čakajú na činy. Pán minister, lopta je na vašej strane – neodkopnite ju do autu, mimo ihriska.
