Mníška veľkohlavá podľa lesníkov ohrozí prevažne porasty v západnej časti Slovenska od oblasti Levíc a Nitry až po Malé Karpaty.
Slovenské lesy podľa lesníkov ohrozuje tento rok ďalší škodca. Odborníci z Lesníckej ochranárskej služby (LOS) sa obávajú, že zvyšujúci sa výskyt mníšky veľkohlavej v uplynulých dvoch rokoch spôsobí v máji a júni v lesoch kalamitu. Tento najvýznamnejší škodca listnatých porastov na Slovensku môže podľa nich zbaviť listov stromy na približne 1 000 až 1 500 hektároch lesov.
Lesy čakajú postreky
Ohrozené sú prevažne porasty v západnej časti Slovenska od oblasti Levíc a Nitry až po Malé Karpaty. LOS považuje za jediný účinný spôsob ochrany porastov pred mníškou veľkohlavou leteckú aplikáciu insekticídov. Pripomína pritom, že obhospodarovateľ lesa je podľa zákona o lesoch povinný vykonávať preventívne a obranné opatrenia pred škodami. Na leteckú aplikáciu chemických látok je potrebný podľa zákona o ochrane prírody a krajiny súhlas orgánu ochrany prírody.
Posledné a doteraz najväčšie premnoženie mníšky veľkohlavej bolo na Slovensku zaznamenané v rokoch 2003 až 2006. Po siedmich až deviatich rokoch, počas ktorých sa vyskytuje len ojedinele až vzácne, začnú samičky produkovať väčšie množstvo potomstva, ktoré dokáže zničiť stovky hektárov lesa.
Príliš veľa chémie
Ochranári z iniciatívy My sme les nedávno upozornili, že podnik Štátne lesy SR používa v lesoch príliš veľa chemikálií na boj so škodcami. Dôkazom má byť dohoda s firmou Agrofert, v ktorej sa zaviazali, že od nej v nasledujúcich štyroch rokoch nakúpia chemikálie takmer za 7,4 milióna eur. Objednávka obsahuje až 36-tisíc litrov prípravku Vaztak ACTIVE za 960-tisíc eur a viac ako 18-tisíc litrov prípravku Roundup BIACTIV za skoro 160-tisíc eur. My sme les otvoreným listom požiadalo ministerku pôdohospodárstva Gabrielu Matečnú, aby dala zmluvu o nákupe chemikálií prehodnotiť. Ministerstvo pôdohospodárstva odpovedalo, že obe chemické látky sú schválené Európskou chemickou agentúrou a lesníci pri aplikácii chemických látok dodržujú všetky postupy bezpečnosti ochrany zdravia a životného prostredia.
Podľa expertov pesticídy zabijú všetok hmyz, s ktorým prídu do kontaktu. Uhynúť môžu aj vtáky, ktoré otrávený hmyz zjedia. Už malé stopové množstvo chemických postrekov otrávi vodu, v ktorej zabije všetky vodné organizmy. Glyfosát, ktorý sa nachádza v chemických postrekoch, je pritom podľa Svetovej zdravotníckej organizácie pravdepodobne karcinogénny aj pre ľudí. Podľa Štátnej ochrany prírody ako aj viacerých mimovládnych organizácií je použitie takýchto chemických prípravkov v lesnom prostredí neakceptovateľné, a to nielen v národných parkoch, ale aj v lesoch mimo chránených území.
