Karpatské bukové pralesy, ktoré sú zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO, dostali jasné hranice. Pôvodne navrhovaná Prírodná rezervácia Šípková zo zoznamu napokon vypadla. Súkromní vlastníci pozemkov totiž nesúhlasili s podmienkami ochrany územia, ktoré im ponúkol štát. Ako agentúru SITA informoval hovorca Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Vladimír Machalík, takéto vymedzenie územia je výsledkom rokovaní aj s rezortmi životného prostredia a obrany, a tiež s neštátnymi vlastníkmi.
Dokázali nájsť riešenie
„Chyby z minulosti sa neodstraňujú ľahko, najmä ak na začiatku úplne absentovala diskusia s občanmi, ktorých sa to najviac dotýka a rozhodnutia boli urobené ochranármi od stola. Táto vláda však dokázala nájsť riešenie a vďaka intenzívnej diskusii s obyvateľmi dotknutého regiónu sa nám spoločne podarilo nájsť riešenie. Odstránili sme viacero nedostatkov a súčasné riešenie reflektuje reálny stav lokality. Národné lesnícke centrum zmapovalo stupeň prirodzenosti porastov a na tomto základe bolo stanovené jadrové územie a nárazníkové zóny,“ priblížila podpredsedníčka vlády a ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriela Matečná (SNS).
Ministerstvu životného prostredia sa podarilo nájsť dohodu, že na asi 4 450 hektároch bude platiť prísny bezzásahový režim. Toto územie bude tvoriť jadrovú zónu lokality UNESCO.
Hranice bukových pralesov sa po dvanástich rokoch upravia, vláda schválila spoločný návrh rezortov
Prísna nárazníková zóna, teda ochranné pásmo, kde nebude možné vykonávať výruby, bude mať výmeru ďalších zhruba 2 325 hektárov. A širšia nárazníková zóna, kde sa bude môcť hospodáriť len v obmedzenej forme v súlade s princípmi prírode blízkeho spôsobu obhospodarovania, bude mať výmeru vyše 13 100 hektárov.
Zachovanie pre budúce generácie
„Chceme, aby bukové pralesy zostali zachované aj pre ďalšie generácie a aby sa naštartovali aktivity, ktoré pomôžu vytvoriť nové pracovné miesta, podporia turizmus a zlepšia aj kvalitu života miestnych obyvateľov,“ povedal ešte v septembri minister životného prostredia László Sólymos.
Problematika nedostatočne chráneného vzácneho územia sa ťahá už 12 rokov. Výbor pre Svetové dedičstvo UNESCO totiž opakovane vyzval Slovensko, aby zabezpečilo primeranú ochranu Karpatských bukových pralesov a vytýčilo presné hranice, v ktorých sa bude najprísnejšia ochrana dodržiavať. V opačnom prípade hrozilo, že lokalitu by mohli pre nedostatočnú ochranu vyňať zo Zoznamu svetového dedičstva.
Zadefinovanie nových hraníc Karpatských bukových pralesov vnímajú odborníci rôzne
V júni 2007 bola lokalita Karpatské bukové pralesy zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO ako ukážka zvyškov pralesov v cezhraničnom regióne Slovenska a Ukrajiny. V roku 2011 bola rozšírená o komponenty v Nemecku a v roku 2017 o 63 nových komponentov a ďalších deväť krajín Európy s novým názvom Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy.
Slovenskú časť tvoria štyri komponenty, z toho tri – Havešová, Rožok a Stužica – Bukovské vrchy, sú súčasťou Národného parku Poloniny, štvrtý komponent Vihorlat je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat.
