Vďaka dažďu by sa mohla hlavná hubárska sezóna začať už o dva týždne. Pre agentúru SITA to uviedol popredný slovenský mykológ Vladimír Kunca, ktorý pôsobí na Fakulte ekológie a environmentalistiky na Technickej univerzite vo Zvolene.
Odborník súčasne však upozornil, že paradoxne môže byť problémom aj príliš veľa dažďa a vody, čo môže spôsobiť až utopenie podhubia. V takýchto oblastiach sa tak môže stať, že neporastú žiadne plodnice vyhľadávaných jedlých húb.
Aká bude sezóna?
To, či bude sezóna slabšia alebo naopak silnejšia sa podľa neho nedá s úplnou istotu povedať.
„Pri hubách, ktoré sú ešte málo poznané, a tak dosť nevyspytateľné, je to naozaj ťažko predpovedať. Avšak, myslím si, že vzhľadom na dlhšie obdobie, kedy pre hubárov zaujímavé druhy netvorili plodnice, že tá energia, ktorú podhubie nahromadilo, sa prejaví bohatou úrodou na jeseň,“ doplnil mykológ.
Kunca súčasne upozornil na nejedlých či jedovatých dvojníkov obľúbených jedlých húb. Uviedol päť najčastejších dvojíc, ktoré si hubári môžu pomýliť.
Hríb smrekový (Boletus edulis) a podhríb žlčový (Tylopilus felleus)
„Nejedlé plodnice podhríba žlčového sú v prvom rade typické celkovo ružovým nádychom v porovnaní s „dubákmi“. Je to viditeľné hlavne na ústí rúrok – pod klobúkom a po prekrojení v dužine, typicky skôr pri starších plodniciach,“ vysvetlil odborník a pokračoval, že sieťka na hlúbiku pri podhríbe žlčovom je navyše nápadne veľmi výrazná, hnedej farby.
„Chuť celej plodnice podhríba je výrazne horká, aj v surovom stave. Pre istotu určenia je možné malý kúsok plodnice kedykoľvek ochutnať,“ odporučil Kunca.
Zeleno sfarbené plávky (Russula spp.) a muchotrávka zelená (Amanita phalloides)
Mykológ vysvetlil, že základný rozdiel je v prítomnosti prsteňa v jednej tretine odhora až uprostred bieleho hlúbika a pošvy na báze hlúbika v prípade smrteľne jedovatej muchotrávky.
„Plávky nemajú na hlúbiku žiadne iné časti či výrastky,“ upozornil odborník.
Muchotrávka červenkastá (Amanita rubescens) a muchotrávka tigrovaná (A. pantherina)
Kunca upozornil, že plodnice týchto dvoch húb sú si veľmi podobné.
„Chuťovo vynikajúca muchotrávka červenkastá má však na poranených miestach a pri reze dužiny, hlavne v báze hlúbika, ružové odtiene alebo sfarbenie, čo nemá žiadna iná muchotrávka u nás,“ priblížil mykológ s tým, že muchotrávka tigrovaná je na reze dužiny vždy biela.
Muchotrávka červenkastá nemá v porovnaní s muchotrávkou tigrovanou bázu tvorenú pošvou a prsteň má ryhovaný. Muchotrávka tigrovaná má teda pošvu na báze hlúbika a hladký prsteň.
Bedle (Macrolepiota spp.) a bedlička ostrošupinatá (Echinoderma asperum)
„Plodnice bedlí sú v prvom rade typicky oveľa väčšie ako plodnice prudko až smrteľne jedovatých bedličiek. Základný princíp je zbierať len staršie, väčšie plodnice bedlí, ktoré majú v priemere aspoň 15 cm,“ radí Kunca a vysvetlil, že prsteň bedlí je nápadný a pohyblivý a aj pri malej snahe sa dá posúvať. Pri bedličkách je malý a neposuvný.
„Plodnice bedlí odporúčam zbierať hlavne na lúkach, keďže bedličky rastú takmer výhradne v lesoch alebo v krovinách,“ doplnil mykológ.
Pôvabnica fialová (Lepista nuda) a modrasto sfarbené pavučinovce (Cortinarius spp.)
Plodnice týchto druhov sú si tiež veľmi podobné a odborník upozornil, že často sú až na nerozoznanie.
„Jediný rozdiel je v prítomnosti pavučinky pri pavučinovcoch a to na mieste spojenia hlúbika a klobúka pri mladších plodniciach alebo jeho zvyškov vo forme hrdzavohnedých vláken na tom istom mieste hlúbika,“ uzavrel Kunca.