Domáci ovocinári začínajú dodávať v týchto dňoch na pulty obchodov prvé broskyne. Ich zber odštartovali najskôr na juhu, v okolí Komárna a Nových Zámkov. Medziročný pokles úrody až o 30 % pripisujú farmári jarným mrazom a následne nedostatočnému opeleniu kvetov.
Aj keď domácim pestovateľom dýchajú na chrbát konkurenti z Talianska, Španielska a Nemecka, časť produkcie zostane na stromoch a zhnije. Dôvodom je najmä nedostatok pracovnej sily. Slovenskí ovocinári už preto dlhodobo od štátu žiadajú zadefinovať inštitút sezónnych pracovníkov.
Úroda klesá
Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky evidoval v minulom roku viac ako 240-tisíc stromov a sadeníc broskyne. Úroda tohto ovocia za posledné tri roky kontinuálne klesá. Vlani zozbierali slovenskí pestovatelia 1 074 ton broskýň, čo oproti roku 2018 predstavoval pokles o 31,3 %. V roku 2019 dosiahla úroda broskýň 1 470 ton a rok predtým 1 564 ton.
Inšpektori vykonali v júni kontroly skladov či potravín, našli viac ako 800 kilogramov nevyhovujúceho tovaru
Nie všetci pestovatelia broskýň ťahajú v tomto roku za kratší povraz. „Niektorí ovocinári, ktorým sa podarilo pred mrazmi ochrániť stromy, budú mať aj plnú úrodu. Iní zasa pozbierajú len polovicu úrody alebo menej. Preto nepredpokladáme, že by sme v priemere dosiahli výsledky roka 2020“, uviedol pre portál NášVidiek.sk predseda Ovocinárskej únie Slovenska Marián Varga.
Nižšia úroda broskýň však súvisí aj s poklesom pestovateľských plôch. Tento strom sa na Slovensku minulý rok rozprestieral na rozlohe zhruba 305 hektárov, kým dva roky predtým to bolo o 72 hektárov viac.
Nedostatok brigádnikov
Broskyne sa na Slovensku pestujú najmä v južných častiach Slovenska, no tradíciu majú aj v okolí Piešťan a Nového Mesta nad Váhom. Pestovatelia upozorňujú, že pre akútny nedostatok brigádnikov nepozbierajú v tomto roku celú úrodu. „Časť ovocia preto ostane na stromoch a neskôr zhnije popadané v tráve,“ s nevôľou konštatuje Varga.
Riešenie nedostatku pracovnej sily vidia ovocinári v inštitúte sezónnych pracovníkov. Pri odpustení odvodov by sa im za výhodnejších podmienok podarilo zamestnať viac ľudí na brigádnické práce. Štát zatiaľ na tieto návrhy i napriek prísľubom nereagoval.
O podiele mlčia
Obchody majú o domáce broskyne záujem, ponúkajú ich väčšinou už od polovice júla. Pri zverejňovaní podielu domácej produkcie sú však opatrné. Domáci reťazec Kraj priznal, že len jedna zo šiestych broskýň pochádza zo Slovenska.
„Vzhľadom na počasie a veľké teplotné výkyvy sa tohtoročná sezóna posunula zhruba o mesiac. Spustenie predaja broskýň zo slovenských sadov preto u nás predpokladáme začiatkom augusta,“ zhodnotil pre portál NášVidiek.sk marketingový manažér siete Marek Koštrna.
Obchod s agropotravinami v EÚ zaznamenal v marci extrémny nárast, najviac sa vyviezlo do Číny
Domáca sieť Coop Jednota plánuje ponúkať aj broskyne na zaváranie. Spoluprácu s domácimi ovocinármi si pochvaľuje. „Napriek vyšším cenám slovenského ovocia v porovnaní s dovozovým ho pravidelne zaraďujeme do predaja pre našich zákazníkov,“ konštatuje generálny riaditeľ siete Ján Bilinský.
Podobnú stratégiu razí aj reťazec Billa. Vopred sa s pestovateľmi dohodne na množstvách, a tak im garantuje stabilný odber.
Dovoz poklesol
Dovoz broskýň je oproti domácej produkcii takmer 3,5 násobný. V minulom roku sa podľa údajov ministerstva pôdohospodárstva na Slovensko doviezlo zhruba 3 733 ton broskýň za viac ako 4,5 milióna eur. Medziročne to bolo o 19,8 % menej.
Napriek poklesom dodávok však priemerná dovozná cena vzrástla o 0,2 eura na kilogram.
Prím v dovoze broskýň hralo minulý rok Španielsko, odkiaľ sa na Slovensko doviezlo 1 420 ton toto ovocia. Zhruba 673 ton broskýň sa doviezlo z Nemecka, 585 ton z Grécka, 527 ton z Talianska a 178 ton z Holandska.
