V roku 2018 bolo v dôsledku škodlivých činiteľov poškodených až 5,56 miliónov metrov kubických dreva. Vyplýva to z ostatnej Zelenej správy. Počítajú sa sem prídodné kalamity a škodcovia, ale aj škody spôsobené ľuďmi. Škodcom číslo jedna je podľa údajov Národného lesníckeho centra lykožrút smrekový. Nasledujú veterné kalamity a škody spôsobené suchom.
Nepriateľ číslo jedna
Lykožrút smrekový má na svedomí viac ako štyri milióny kubíkov dreva len za rok 2018. Približne 1,3 milióna kubíkov poškodil vietor. Medzi ďalšie významné škodlivé činitele patrí iný podkôrny hmyz, huba podpňovka a v neposlednom rade aj sucho a úpal. Škody spôsobené človekom, takzvané antropogénne činitele poškodili v roku 2018 necelých 30-tisíc kubíkov dreva.
Najviac stromom škodia imisie, teda škodlivé látky v ovzduší, ktoré stromy zachytávajú. Väčšinou ide o emisie, teda látky, ktoré vypúšťa do ovzdušia priemysel a autá. Hoci by sa na prvý pohľad mohlo zdať, že lesy devastujú aj krádeže, nie je to z hľadiska celkového poškodenia úplne pravda. Aj keď to tak vyzerá, keďže je táto činnosť sústredená na pomerne malé územie. Z celkového pohľadu však ide o minimálne škody.
Slovenské lesy sa v posledných rokoch trápia aj s prírodnými živlami, ktoré lesníci nazývajú abiotické činitele. Ide o prírodné fenomény z neživej prírody. Teda najmä vietor, sucho, či povodne.
Na grafe nižšie je vidieť, že vietor napáchal na našich lesoch najviac škody a v dôsledku toho aj nárast náhodnej (kalamitnej) ťažby. Nasleduje poškodenie snehom, či suchom.
Medzi biotické činitele patrí napríklad drevokazný hmyz, ale aj parazitické rastliny a huby, ako aj poškodenie divou zverou. V uplynulom roku 2018 mal najviac škôd na svedomí lykožrút smrekový. Väčšina stromov poškodená biotickými činiteľmi boli práve smreky.