Odborníci podotýkajú, že v kontexte klimatických zmien si naše lesy vyžadujú úplne nový spôsob hospodárenia, ako tomu bolo doteraz.
Výsadba rovnovekých smrečín, holoruby a vysádzanie smrekov na miesta, kde nemajú čo hľadať. Aj tieto faktory stoja za súčasnou situáciou v slovenských lesoch. Uvádzajú to v spoločnom stanovisku predstavitelia Technickej univerzity vo Zvolene a sekcie lesného hospodárstva a spracovania dreva MPaRV SR a Lesov SR, š.p., Banská Bystrica. Zverejnili ho na stránke Ministerstva pôdohospodárstva.
Čo môže za súčasný stav
„Lesy Slovenska s ohľadom na súčasnú klimatickú situáciu sa dostávajú v mnohých oblastiach do krízového stavu s tendenciou veľkoplošného rozpadu, hlavne smrekových lesných ekosystémov. Týka sa to hlavne bývalých vysoko produkčných smrekových lesov v orografických celkoch Kysucké Beskydy, Oravské Beskydy, Vysoké a Nízke Tatry,“ uvádza sa v spoločnom stanovisku.
Smrečiny v súčasnosti často čelia kalamitám, či už spôsobených vetrom alebo lykožrútom. Lesníci a akademici uvádzajú, že za to môže najmä holorubný spôsob hospodárenia a následná výsadba smreka na jeho nepôvodných stanovištiach. Vznikajú tak umelo vytvorené monokultúry, ktoré sú v dnešných podmienkach klimatických zmien menej odolné.
Zmena zákona
Stromy, ktoré boli vysadené v rovnakom čase sú menej odolné voči veterným smrštiam. Samostatnou kategóriou je podkôrny hmyz. Vďaka teplejšej klíme dokáže za jeden rok vyprodukovať viac generácií, než tomu bolo v minulosti.
„Veľkoplošný rozpad týchto lesov vníma verejnosť veľmi negatívne a pri existujúcej lesníckej legislatíve sa konanie lesníkov dostáva často do rozporu s legislatívou ochrany prírody, ktorej navrhované spôsoby riešenia týkajúce sa hlavne manažovania národných parkov vytvárajú spoločenské a odborné napätie, z tohto dôvodu je nevyhnutné túto legislatívu prehodnotiť a postaviť na moderných medzinárodných základoch,“ uvádza sa v stanovisku lesníkov a vedcov.
Hospodáriť s ohľadom na prírodu
Lesníci a akademici preto požadujú, aby sa v lesoch hospodárilo na základe najnovších poznatkov lesníckej typológie. Najmä tam, kde nie je možná prirodzená obnova lesa. V ostatných prípadoch sa majú v maximálnej možnej miere využiť autoregulačné a autoregeneračné schopnosti lesa.
„V podmienkach klimatických zmien sa musia produkčné a ostatné funkcie lesov podriadiť ich ekologickej stabilite. Predstavitelia akademickej a lesníckej sféry sú si vedomí tejto situácie ako aj skutočnosti, že prestavba lesa na takéto štruktúry je dlhodobý proces, ktorý bude klásť aj zvýšené ekonomické požiadavky na implementáciu týchto postupov a potrvá v horizonte minimálne 30 až 40 rokov,“ dodávajú.