Vyšetrovanie Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) by podľa Jána Budaja (OĽaNO) mohlo priniesť odhalenie celej politickej mafie na Slovensku. Nielen pomenovania policajných akcií odkazujúce na biblické postavy vyvoláva otázku, či sa verejnosť dočká aj „poslednej večere“ alebo „posledného súdu“.
O zatýkaní NAKA, konflikte s ministrom pôdohospodárstva Jánom Mičovským (OĽaNO) či nenávratne zničených lesoch porozprával porozprával minister životného prostredia Budaj rozhovore pre portál NášVidiek.sk a tlačovú agentúru SITA.
Aký bol pre vás rok 2020?
Pre mňa to bol mimoriadny rok, ale to asi pre každého. Ten zážitok pandémie obnovil v niektorých chvíľach spomienky na našu schopnosť byť solidárni a empatickí a súčasne s tým tá istá príčina spôsobila chvíľami prejavy akoby až kolektívnej psychózy, kedy sme zas naopak strácali dôveru, nevideli sme to svetlo na konci tunela a nechali sme sa tou pandémiou vykoľajiť. COVID-19 je veľkým pripomenutím zraniteľnosti technickej civilizácie, potreby pokory a práve preto je príznačné, že v tejto dobe sa volá po zastavení ďalšej veľkej krízy a to je klimatická kríza.
Ako hodnotíte súčasný stav životného prostredia na Slovensku?
Na mnohých miestach sú nenapraviteľne zničené lesy, v týchto dňoch nás Európska únia žaluje za to, že nám hrozí vyhynutie hlucháňa. To je však len vrcholom ľadovca. Tento citlivý a plachý vták sa naozaj udrží iba v čistej prírode, ktorá nemôže byť len na území veľkom pár stoviek metrov. Tá príroda musí mať svoju veľkosť či kvalitu. Musí byť bez zásahu pesticídov a iných chemických látok, bez ovplyvňovania hlukom motorových píl, ktoré na vedľajšom kopci kálajú celý svah.
Slováci si môžu vypočítať ako veľmi znečisťujú ovzdušie, ministerstvo spustilo kalkulačku
V takom prostredí, aké sme zatiaľ dokázali vytvoriť v lesnom hospodárení hlucháň beznádejne mizne. A miznú aj iné živočíchy. Napríklad necitlivými a chamtivými zásahmi do riek sme dosiahli stratu až 30 percent druhov sladkovodných rýb. To je obrovská strata. Na Slovensku žije milión ľudí v škodlivom prostredí a päťtisíc ľudí na Slovensku ročne v dôsledku toho aj predčasne zomiera.
Normu prachových častíc PM 2,5 prekračuje až 74 percent domácností. To je šialené číslo. Taká prachová častica sa dokáže dostať do organizmu a už nikdy z neho nevyjde. Niekde sa usadí a môže z nej začať bujnieť rakovina. Až mladá generácia je schopná si uvedomiť, o čo prichádza. Sčasti neodbornosť, sčasti chamtivosť či ľahostajnosť staršej generácie to dohnala na okraj. Aj v oblasti klimatickej krízy sa staršia generácia obáva z pohodlnosti a konzumnosti siahnuť k odvážnejším ašpiráciám.
Myslíte si, že spoločnosť ešte len teraz začína chápať tie naozaj podstatné hodnoty?
Vidíme, že niekedy aj v súvislosti s koronavírusom je nám otvorenie supermarketov a prevádzok, ktoré navštevujeme kvôli zábave a zabíjame v nich čas, vzácnejšie ako zdravie a život našich starých rodičov. Ľudia tlačia na to. „Nechajte nás uzabávať sa, hoci až k smrti.“ Chceme sa zabaviť, chceme konzumovať, chceme riskovať životy radšej, než by sme sa vzdali pohodlia a konzumu. To sú veľmi varovné signály, ale – ako to už pri budovaní štátu chodí -, nasledujúca generácia presne vidí chyby tej predošlej… Životné prostredie a ekonomika sú dve strany tej istej mince, ktoré ukazujú, ako občan ustrážil hodnoty v tejto krajine. Hodnoty finančné aj prírodné.
Nedávne ste sa s ministrom pôdohospodárstva Mičovským dostali do sporu pre kvóty na odstrel vlka dravého. Kým vy ste presadzovali nulovú kvótu, rezort pôdohospodárstva napokon schválil odstrel 50 vlkov v poľovníckej sezóne 2020/21. Zmenili sa tým vaše vzťahy?
Nie. Slovensko je okrem koronavírusu ohrozené aj ďalšou pandémiou a tou je africký mor ošípaných. Ten je dnes v siedmich okresoch Slovenska a priniesol miliónové škody na vyzabíjaní celých chovov ošípaných, keďže stačí, aby ho dostala jedna ošípaná a musí padnúť celý chov. Viem, že Mičovský už v zúfalstve uvažoval o použití armády, pretože dnes už nemáme veľa poľovníkov, čo si naozaj plnia niekdajšiu spoločenskú úlohu. Väčšina z nich sú už len takzvaní „trofejní poľovníci“ a viem, že ministerstvu pôdohospodárstva už premnoženie diviakov dávno prerástlo cez hlavu.
Pán Mičovský v tejto situácii veľmi rozumne povedal, že je proti tomu, aby sa nejakí vlci strieľali. Jeho vyhláseniu sme dôverovali a preto sme nechystali ani žiadne opatrenia. Zrazu sa ale zišla na ich ministerstve komisia a odsúhlasila odstrel 50 vlkov. To bola veľká chyba a to ma podnietilo k tomu, aby sme začali pripravovať vyhlášku, ktorou jednostranne, z moci envirorezortu, vyhlásime vlka za chránené zviera. Pokiaľ je na ministerstve pôdohospodárstva taký lobing poľovníkov, že ani minister Mičovský ich nevie zastaviť, tak ich zastaví naša vyhláška.
Vlk dravý sa u nás likvidoval stále, v dôsledku čoho sa u nás práve premnožili diviaky, ktoré teraz roznášajú mor.
Jedným z argumentov pre strieľanie vlkov bola ochrana oviec a kôz, ktoré kántria.
Ovčiarstvo aj chovanie kôz u nás naozaj prežíva veľký úpadok a z polmiliónových stád sú dnes len odrobinky. Ale to nepožrali vlci. Vlci urobia minimálnu škodu. V porovnaní s tým, akú škodu napáchajú diviaky to nie je ani tisícina. Oveľa väčší podiel viny majú nezodpovední ministri pôdohospodárstva, ktorí vždy uprednostňovali veľké, bohaté firmy, zatiaľ čo skutoční chovatelia, ktorí chovajú vo voľnej prírode a sú pokračovateľmi slovenských tradícií žili o chlebe a vode.
Nedostávali ani zďaleka toľko peňazí, ako chovatelia v intenzívnych chovoch, čo sú spravidla zahraničné firmy. Som presvedčený, že sa aj dnes minister Mičovský snaží prevziať ministerstvo pôdohospodárstva a viesť ho smerom k environmentálnym zásadám a prírode blízkemu hospodáreniu v lesoch. Nakoľko sa mu to podarilo, ukáže čas.
Pre túto chvíľu je ale teda tento spor uzavretý?
Minister Mičovský nedávno zakončil jedno naše spoločné vystúpenie na online diskusii spokojným konštatovaním, že od budúceho roku bude opäť nulová kvóta na lov vlka dravého. Toto vyhlásenie som veľmi uvítal. Napriek tomu, že to nie je to celkom presná formulácia, pretože vlk dravý sa u nás likvidoval stále, v dôsledku čoho sa u nás práve premnožili diviaky, ktoré teraz roznášajú mor.
Isté je, že najnovšie ministerstvo pôdohospodárstva, no nie minister Mičovský, vyhlásilo, že predsa len je dobre, že sa vlky strieľajú. Čo si má o tom človek myslieť? Ešte som nemal šancu sa pána Mičovského spýtať, čo to má znamenať, že agrorezort vydáva stanoviská, ktoré sú v rozpore s jeho nedávnym vyhlásením. Hádam opäť zmenil názor? Dúfam, že nám to objasní.
Budaj s lovom vlka zásadne nesúhlasí, chce ho dostať na zoznam chránených druhov
Každopádne do konca roku vyhlášku vydáme. Ja som absolvoval s chovateľmi oviec dve stretnutia. Chovatelia po nich zmenili názor a sami začali vyhlášku o ochrane vlka podporovať. Neviem teda, či ich niekto nahuckal. Sami totiž dobre vedia, že keď im vlk aj strhne ovcu, ministerstvo životného prostredia im škodu preplatí.
Od začiatku svojho mandátu ste sa pustili do problematiky environmentálnych záťaží. Mali ste tlačové konferencie na skládkach Farná v Ivanke pri Dunaju a Farma Prudské v Moste pri Bratislave. Obomi sa zaoberala aj polícia. Máte informácie ako pokračuje vyšetrovanie?
Na oboch vyšetrovanie stále prebieha. Na skládke Farná sa potvrdilo, že nebezpečné látky neprenikli do spodnej vody a teda do studní. Polícia zatiaľ nezverejnila ani nechce zverejniť žiadne okolnosti, dokonca ani presné zloženie znečistenia, ktoré sa tam našlo. Podľa názoru vyšetrovateľov by totiž aj to mohlo sťažiť identifikáciu pravého pôvodu odpadu.
Pamätajme na to, že to môže byť aj zahraničný odpad. Teraz sa nám napríklad opakovane stávalo, že u nás zjavili odpady z Poľska. Teraz máme napríklad zadokumentovaný prípad, že pani prenajala veľkú halu nejakému podnikateľovi za pár eur a zrazu príde do tej haly a tá je plná chemických sudov. A ten podnikateľ je preč. Stále sa vynárajú nové a nové riziká a formy, akou je tento druh kriminality páchaný.
Aká je situácia v bratislavskom Istrocheme? Posledné informácie boli, že predstavitelia Agrofertu sú pripravení rokovať o spoluúčasti na odstránení envirozáťaží nachádzajúcich sa v areáli.
Oni sa môžu chcieť porozprávať, ale prvoradým faktom je, že máme zákon, podľa ktorého každý vlastník pozemku, na ktorom je environmentálna záťaž, za ňu zodpovedá. Vlastníkom záťaže je Agrofert, za ktorým stojí český premiér Andrej Babiš. Nehovorím žiadne tajomstvo. Podľa odhadu našich odborníkov je znečistenie v Istrocheme také veľké, že by jeho odstránenie stálo 540 miliónov eur.
Možno že ľudia, ktorí tam bývajú by povedali: „Zaplaťte to. Veď, kedy to Babiš zaplatí? Zaplaťte to hneď“. No to sa ľahko povie, ale je tu aj zvyšok Slovenska a ja mám v rozpočte na tento rok 180 miliónov. To budeme tri či štyri roky riešiť iba Babiša, aby ušetril? A nepostaví tam potom krásnu štvrť, v ktorej bude našim deťom predávať byty za 5-tisíc eur za meter štvorcový?
Čiže tu neplánujete preplatiť odstránenie envirozáťaží.
Verím, že aj celá koalícia sa za nás postaví, keď odmietneme platiť druhýkrát privatizáciu. Pokiaľ si dobre pamätám tie čísla, Istrochem mal účtovnú hodnotu 7,2 miliardy československých korún. Privatizér ho kúpil za 600 miliónov československých korún s podmienkou, že vyčistí pozemok od envirozáťaže. Ak bol teda Istrochem privatizovaný s podmienkou vyčistenia záťaží, ako to, že sa tak doteraz nestalo?
Budaj pripravil návrh zákona, ktorý zakáže utajovanie environmentálnych záťaží
Ja si neviem predstaviť, že sa postavíme pred občanov Slovenska a povieme: „Priatelia, v dobách Mečiarovej privatizácie vás neuveriteľne okradla hŕstka ľudí a teraz im ešte zaplatíme druhýkrát.“ Ale to nie je všetko. Prvé roky majiteľ odmietal povoliť, aby sa tam umiestnili monitorovacie sondy. Pretože my máme taký zákon, že vás majiteľ nemusí pustiť na pozemok, hoci by tam mal aj vysoko rádioaktívny jadrový odpad.
A tak náš Štátny geologický ústav Dionýza Štúra bezradne mapoval iba okolie. Aj tam sa našli nebezpečné látky, dokonca každých 100 metrov iné, pretože tá škála chemických látok, s ktorými sa v Istrocheme za dobu jeho existencie pracovalo, to je celá Mendelejevova tabuľka. Kde zakopete, tam nájdete iné zvyšky. Teraz už má geologický ústav zopár sond aj priamo v areáli, ale nie je to dostatočné.
Tu bolo všetko pripravené na to, že Slovenská republika prevezme pozemky v Istrocheme.
Sú ešte podobné prípady ako Istrochem?
Bol tu v minulosti aj Gumon, ktorého zvyšky práve ohrozujú jednu studňu za druhou smerom na Žitný ostrov. Bol tu Matador, kde sa vulkanizovalo a kde sa vyrábali pneumatiky. Sú tu poškodené obrovské pôdne plochy. Odpad bol z areálu Istrochemu odvážaný do Vrakune, kde bolo kedysi Mlynské rameno. Práve tam je vidieť, aká neuveriteľná škála chemických škodlivín z Istrochemu pochádza. Nájdete tam všetko od vojenských látok ako sírouhlík, čo je vojenský plyn, cez kyseliny až po ťažké kovy.
Navyše sa v Bratislave vyrábali gumárenské urýchľovače. To je látka, ktorá sa používa na stuhnutie gumy. Tieto urýchľovače sú známe svojou škodlivosťou pre podzemnú vodu. Preto ich nikto nechce vyrábať. Agrofert však v Istrocheme medzi inými obnovil aj výrobu gumárenských urýchľovačov, konkrétne sulfenaxu. Urýchľovač bol jednou z hlavných tém Bratislavy nahlas, ktorú sme robili pred 32 rokmi.
Po nástupe do funkcie ministra som s úžasom zistil, že tento sulfenax je v Istrocheme opäť. Lebo to predáte. Nikto nechce mať pre spodné vody vo svojom okolí výrobu sulfenaxu. Ale my ho chceme mať v hlavnom meste, kde je najväčšia zásobáreň pitnej vody v strednej Európe. Chápete? Našťastie mal náš nástup na ministerstvo za reakciu, že súčasný majiteľ okamžite požiadal o prerušenie prevádzky, ale stále je pripravená na obnovenie.
Zaoberal sa niekto mierou znečistenia spodných vôd či pôdy z Istrochemu v minulosti?
Niečo vám teraz prezradím. Tu bolo všetko pripravené na to, že Slovenská republika prevezme pozemky v Istrocheme. Pred tromi rokmi bývala vláda pripravila zákon, vďaka ktorému by bolo možné, aby majiteľ pozemku, na ktorom sa nachádzajú environmentálne záťaže, dočasne odovzdal pozemok do vlastníctva štátu, lebo iba vtedy tam môže použiť eurofondy.
Následne by vám musel pozemok vrátiť už vyčistený a ešte by vám štát za celý čas, čo bude pozemky čistiť, musel platiť trhový nájom. Rozumiete? Ja som až s nechápavým obdivom pozeral, že kam to dohnali. Neviem, koľko kilometrov štvorcových má areál Istrochemu, ale predstavte si, že si tam dáte komerčnú cenu prenájmu pozemku v Bratislave. A celé sa to bude čistiť 10 rokov.
Patakyová predloží do parlamentu správu o envirozáťažiach, upozorňuje hlavne na pasivitu orgánov
Čiže v zákone stojí, že vlastne občania vám budú platiť nájom za pozemky, ktoré vám štát vyčistí z eurofondov od znečistenia, ktoré ste sa v privatizačnej zmluve zaviazali vyčistiť vy. Preto som pripravil novelu zákona, ktorá tieto móresy definitívne ukončí.
A ako chcete zlepšiť monitorovanie kvality životného prostredia v Bratislave a všeobecne na Slovensku?
Pod envirorezortom je viacero inštitúcií. Mnohé majú neefektívne riadenie, našli sa aj prvky korupčného prostredia či zbytočnej práce. Monitoring spodnej vody prostredníctvom sond robia na Slovensku hneď tri inštitúcie – Výskumný ústav vodného hospodárstva, Štátny geologický ústav Dionýza Štúra a Slovenský hydrometeorologický ústav.
Všetky majú stovky zamestnancov, stoja milióny a milióny eur. Často sú dotované aj technologicky zo zahraničia, napríklad s pomocou eurofondov. Ale prepojenosť ich vzoriek je minimálna. Takže tá sieť sond tu vo veľkej miere je, ale nie sú vzájomne využívané. Takže budeme v prvom rade využívať sondy, ktoré už máme a tam, kde ich nemáme, ich dáme urobiť. Aktuálne máme v areáli Istrochemu už tri sondy a naokolo máme zo sond vytvorený prstenec.
Súčasná vláda je všeobecne považovaná za reformnú vládu. Aké reformy by podľa vás mala vláda určite uskutočniť počas svojho volebného obdobia?
Určite by sme mali pokračovať v zlepšovaní spravodlivosti na Slovensku. Súčasne s tým je tu fond obnovy, z ktorého dostaneme 5,8 miliardy eur. To môže predstavovať posunutie Slovenska do 21. storočia. Ak postavíme rýchlovlaky, napríklad juhom Slovenska, ak sa čím skôr dostavia diaľnica vedúca severom, bude mať svoju alternatívu.
Mimoriadne dobrý vklad by bol aj do zrýchlenia vlakových tratí, ktoré už máme. Bol by to dobrý vklad do ekológia a zároveň kvality života. V mojom rezorte mám ambíciu vytvoriť samostatne fungujúce národné parky. Možno to verejnosť ani nevie, ale v súčasnosti je národný park nanajvýš správcom kancelárie, v ktorej sedí. Môže vydávať svoje stanoviská, ktoré však v zásade nemôžu ovplyvniť snahy developerov či povolenia na výstavbu zo strany obcí či okresných úradov. Toto chceme zmeniť.
Ako?
Pracujeme na zásadnej reforme Štátnej ochrany prírody, ktorá má vložiť do rúk národných parkov skutočné kompetencie vrátane rozhodovania. Chceme zaviesť kvalitnú cirkulárnu ekonomiku, v ktorej sa budú odpady zužitkovávať. V Rakúsku napríklad z kuchynského odpadu vyrábajú z kompostu kvalitnú zeminu, ktorú si potom ľudia berú domov do záhrady.
Výzvou je aj modernizácia výroby, ktorá dnes produkuje množstvo emisií a znečistenia. Zároveň si myslím, že by sa mal konečne na Slovensku vytvoriť úrad štátnych nehnuteľností, aby sa urobila ich inventúra a aby sme vedeli, koľko zbytočných nehnuteľností štát vlastní, čo s nimi robí a čo s nimi chce robiť. Ako ich napríklad chce energeticky zefektívniť a či niektoré nebude lepšie predať alebo z nich urobiť byty.
Pracujete aj na reforme Slovenskej inšpekcie životného prostredia. Aké zásadné zmeny by mala priniesť?
Slovenská inšpekcia životného prostredia je dnes často bezradná voči kriminalite. Nemá kompetencie. Všetko sa odohráva podľa správneho práva a to je riadne vleklé. A viete aký máme zákon? Predstavte si, že podľa našej legislatívy by napríklad monitoring kvality ovzdušia pri veľkom výrobnom podniku mal kontrolovať ten podnik sám.
Niektoré firmy výrazne znečisťujú životné prostredie, no oficiálne majú výborné výsledky. Keď idú vypustiť do ovzdušia viac škodlivín, vypnú merače a všetko je v poriadku. Do monitoringu si dokonca zarátavajú dni, keď majú trojtýždňovú celozávodnú dovolenku, takže priemerné výsledky sú v norme. Takýto podnik máme napríklad prakticky priamo v Bratislave. A nemáme o ňom žiadne iné údaje, iba tie, ktoré nám sám predloží.
Spoločnosti z hutníckeho priemyslu sú najväčšími znečisťovateľmi, prvenstvo má U.S. Steel Košice
Niekedy si jednoducho vravím, že Slovensko je „krajina zázrakov“, keď povinnosť monitorovať znečistenie ponecháva zákon na samotného znečisťovateľa. A to sa musí zmeniť. Preto potrebujeme reformu SIŽP, aby v prvom rade kontroloval znečistenie štát.
Aké projekty v najbližšej dobe chystáte na rezorte životného prostredia?
Ja do návrhov reforiem za rezort životného prostredia posúvam projekt rekonštrukcie rodinných domov. Rodinné domy prispievajú k celkovej produkcii emisií v rozsahu od 20 do 40 percent. Ak rátate aj výrobu materiálov, z ktorých sa domy stavajú, tak je to 40 percent. Samotná prevádzka je 20 percent.
Mám preto víziu finančne podporiť ekologizáciu domov tých občanov, ktorí o to prejavia záujem. Získali by tak finančný príspevok na zateplenie domu, výmenu okien, zelenú strechu, kompostér či záchytom dažďovej vody. Ľudia by si v kanceláriách po celom Slovensku vyplnili to, čo im chýba. Kvalifikovaná obsluha vám v kanceláriách povie, aké služby sa núkajú, na čo máte nárok, aké úvery prípadne môžete čerpať.
Cieľom je, aby sa pre jedného záujemcu našiel príspevok vo výške 20 až 25-tisíc eur. Projekt by sme chceli uskutočniť v rokoch 2021 až 2026 a zrekonštruovaných by podľa nášho návrhu mohlo byť 100-tisíc domov.
Aj rezort životného prostredia mal svoje linky smerom k neférovému biznisu.
Ako s odstupom času vnímate prekvapivo vysoký výsledok OĽaNO vo februárových parlamentných voľbách?
Pre celé Slovensko je veľkou skúsenosťou nástup novej politickej garnitúry, novej generácie štyridsiatnikov, ktorá, verím, ukončí aj éru postkomunistov a neonacistov v slovenskej politike, ktorí kvária Slovensko už dlhú dobu. Napriek dlhým rokom verejnej služby som prvýkrát v exekutíve.
Moja služba Slovensku bola najprv disidentská, potom až pričasto opozičná. Nemohol som sa stotožniť s mnohými garnitúrami, ktoré nenapĺňali moju víziu o slušnej a prospešnej politike. Preto som napokon nekandidoval s Vladimírom Mečiarom a Dzurindom a ostával som kritikom čoraz viac sa rozmáhajúcej politickej korupcie. Teraz je tu generácia, ktorá si z porazenia tejto chobotnice urobila významný program a toto je jej misia.
Toto je vláda o obnovení dôstojnosti práva a spravodlivosti. Tie množstvá zadržaných aj obvinených osôb z najvyšších poschodí moci nemajú na Slovensku obdoby od 2. svetovej vojny. Je to celkom mimoriadne a je v tom nádej, že právo bude platiť pre každého.
V akom stave sa nachádzal rezort, keď ste nastúpili do funkcie ministra životného prostredia?
Aj rezort životného prostredia mal svoje linky smerom k neférovému biznisu. Tie sme sa snažili prestrihávať a pripomenúť verejnosti, že takýto rezort vôbec existuje. Obnovenie záujmu o životné prostredie bolo mojím prvým politickým cieľom a myslím si, že sa nám to do istej miery aj podarilo.
Ak hovoríme o životnom prostredí, nemali by sme sa domnievať že hovoríme o ľuďoch, ktorí majú radi kvety a lesy a že sú to nejakí ľudia so zvláštnymi koníčkami. Mali by sme si uvedomiť že hovoríme o prežití a o zdraví, lebo COVID-19 je len jedna z prírodných existencií, ktorá sa nás dotkla a v priebehu pár týždňov nám dokázala, aké vratké a tenké sú naše sociálne či politické vzťahy. Stačí jedna pandémia a už sú ťažko skúšané a rozpadajú sa.
Za úbytok hlucháňa nemôžu len zásahy lesníkov, SLK hovorí aj o klimatických zmenách a rozpade biotopov
Verejnosť v súčasnosti vyčíta vláde pri riešení pandémie nejednoznačnosť opatrení či chýbajúci plán boja s ňou. Myslíte si, že vláda niektoré momenty nezvládla?
Vláda mohla pri niektorých záležitostiach naozaj opatrnejšie komunikovať. Jej kroky sú však na 90 percent úspešné a ja by som ich podpísal aj dnes. Prvú vlnu pandémie sme prekonali najlepšie v Európe a aj nasledujúce mesiace ukázali, že sme zvládli jej záver a uvoľňovanie opatrení, pretože ekonomika sa u nás prepadla najmenej z okolitých krajín. A to nie je zanedbateľné.
Boli tu kuvici, ktorí vyčítali Matovičovi, že razantným postupom proti koronavírusu zničí ekonomiku. Nezničil. A ten prepad o tri až štyri percentá, ktorý sme po bývalej vláde zdedili, nie je väčší než ďalšie tri či štyri percentá. Ak by to takto bolo, tak sme absolútni víťazi aj z ekonomického pohľadu. Potom ale prišla druhá vlna, ktorá už bola podporená veľmi silnou opozičnou agendou.
Čiže to vnímate tak, že opozícia využila pandémiu pre svoju politiku.
Opozícia v strachu pred zatýkaním, však majú sa čoho báť, využila dezorientáciu ľudí a frustráciu z dlhotrvajúcej pandémie na to, aby vláda padla. Organizátori protestov ako Robert Fico alebo Marian Kotleba majú dôvody, prečo sa obávajú novej zmeny, v ktorej sa vyšetruje a padajú obvinenia. Pán Kotleba doslova čaká na odvolanie. Už je prvostupňovo odsúdený a to na pomerne vysoký, nepodmienečný trest.
Okolo pána Fica lietajú iskri. Jeho meno a meno jeho spolupracovníkov sa čoraz častejšie objavuje v priznaniach kajúcnikov, ktorí sa chcú zachrániť pred týmto obrovským zemetrasením, kde do priepasti väzení a zatratenia padnú stovky ľudí z tejto garnitúry skriminalizovanej politiky z ér Fica, Roberta Kaliňáka a ostatných.
Sme svedkami kŕčovitej hrôzy bývalých mocipánov, ktorí sú ochotní riskovať životy ľudí a hnať ich do konfrontácie, len aby si vytvorili štafáž, že ich prenasledovanie a odsúdenie nebude právny akt, ale že to bude politika a oni sú politický bojovníci. Nie sú. Nemajú žiaden program obsahujúci riešenia pandémie či jej ekonomických dôsledkov. Oni majú len sebazáchovný program vytvoriť chaos a zmätok.
V posledných mesiacoch sme boli svedkami konfliktov medzi Igorom Matovičom a Richardom Sulíkom. Nemáte obavy, že by sa spory v koalícii mohli dostať za hranicu únosnosti?
Moderné formy komunikácie so sebou priniesli aj neobvyklé formy politickej komunikácie. Je faktom, že dnes je politika oveľa otvorenejšia a politici otvorene komunikujú veci, ktoré by v minulosti preberali za zatvorenými dverami kabinetu a na verejnosti by hrali zhodu, hoci by ju nemali. Dnes to nerobia. Nechcem hodnotiť, či je to lepšie alebo horšie.
Pre publikum mojej vekovej kategórie je to možno až nepochopiteľné, na druhej strane je pri súčasných možnostiach sociálnych sietí ťažko očakávať, že politici niečo utaja alebo dlhodobejšie zakryjú vzájomné rozpory. Ako to nazval premiér, medzi pánom Sulíkom a ním je dlhodobo „talianske manželstvo“, v ktorom sa konflikty prejavujú, netaja sa pomenovávajú sa a verejnosť raz dáva za pravdu jednému, raz druhému.
Je to ale správne, že je tým verejnosť „obťažovaná“?
Keby som bol voličom ja, beriem radšej otvorenú politiku, v ktorej si môžem urobiť lepší názor, než kabinetnú politiku, v ktorej sa všetko „upečie“ kdesi v kabinete. Igor Matovič a Richard Sulík mali pár rozporov, hlavne pri riešení pandemickej situácie. Všetci sme omylní. Aj Igor Matovič urobil zopár chýb a aj sa za ne ospravedlnil.
Ja som svedkom toho, že to, na čom mu mimoriadne záleží je ochrana zdravia a životov občanov Slovenska. A to je v prípade premiéra naozaj na mieste. Richardovi Sulíkovi šlo zase o ochranu podnikateľov, pre ktorých je pandémia veľmi ťažkou skúškou. Aj jeho postoj je preto pochopiteľný.
Najvyšší kontrolný úrad zistil počas kontroly v Slovenskej inšpekcii životného prostredia prepúšťanie aj napriek chýbajúcemu personálu
Veríte teda tomu, že napriek názorovým rozporom súčasná vláda ostane pokope celé štyri roky?
Nechcem byť v manželstvách prorokom. Nikto nemá krištáľovú guľu, aby vyveštil, ako to bude o rok alebo o dva. Isté je, že OĽaNO aj SaS dnes spĺňajú víziu protikorupčných hnutí, ktoré spolu stáli 10 rokov proti Ficovi a tvrdili, že prokuratúra, polícia a celý systém spravodlivosti je prelezený korupciou a dnes priniesli verejnosti dôkaz, že tomu tak je. Obaja preto musia mať pocit veľkej satisfakcie.
Niekto môže povedať, že plošné testovanie bolo rozporuplné, ale dnes idú tou cestou mnohí lídri v Európe. Mnohí testujú iba lokálne. Ale treba si uvedomiť, že lokality, ktoré testujú v zahraničí, sú často väčšie, než celé Slovensko. Región poľského Sliezska má 6 miliónov obyvateľov a to je len malá časť Poľska. Na Slovensku je ale veľmi problematické uplatňovať regionálny princíp. Máme totiž veľkú mobilitu medzi východom a západom aj medzi Českom a Slovenskom.
Všetci premiéri v celej Európe majú podobné problémy, ako má Matovič. Nech uzavriete predvianočné Slovensko lockdownom alebo necháte všetko otvorené, budete mať rovnaký počet kritikov. Nech dovolíte nakupovať dôchodcom v špeciálnych otváracích hodinách alebo ich necháte nakupovať kedykoľvek, budete mať rovnaký počet odporcov, ako tých, čo vás chvália. V pandémii sú ľudia na Slovensku zo svojich životov vyrušený tak, ako to nezažili ani počas druhej svetovej vojny.
Čakám a som veľmi zvedavý, či sa dočkáme aj „posledného súdu“ alebo „poslednej večere“.
A ako vnímate zatýkanie bývalých sudcov, policajtov, prokurátorov a najnovšie aj politikov?
Ak by sme vynechali mená, ktoré sa tak často vo verejnom dianí frekventujú, potom sú slovami roku 2020 slová neuveriteľnej poézie, ktorými sa pomenovávajú policajné akcie. „Dobytkár“. Očarujúci pojem, ktorý sme už aj zabudli používať a zrazu sa vynoril a zrazu sa zatýkalo na Poľnohospodárskej platobnej agentúre. A zatýkali sa ľudia, o ktorých sme si mysleli, že sú nedotknuteľné. „Judáš“.
A zatýkal sa samotný policajný prezident, ktorý si o sebe určite aj sám myslel, že je nedotknuteľný. „Božie mlyny“, „Očistec“. Doslova roztvorený starý zákon, v ktorom číta ktosi nám neznámy a posiela nám odkazy. Čakám a som veľmi zvedavý, či sa dočkáme aj „posledného súdu“ alebo „poslednej večere“. Verím, že po nich budeme môcť povedať, že politická mafia na Slovensku bola odhalená.
Robert Fico aj Robert Kaliňák tvrdia, že obvinenia, ktoré polícia vzniesla voči bývalým nominantom ich strany, sú súčasťou politickej objednávky a výpovede kajúcnikov sú len ich snahou zachrániť sa. Čo na to hovoríte?
Výpoveď kajúcnika, ktorý si chce znížiť trest výmenou za to, že bude hovoriť pravdu o svojej trestnej činnosti alebo trestnej činnosti iných ľudí je v prípade korupcie kľúčovým nástrojom všade na svete. Keby v Amerike nemali tento atribút, ktorý sme vlastne prevzali zo západu, nebolo by možné napríklad ani také odhalenie, ako bola vražda Jána Kuciaka.
Nebolo by možné odhaliť žiadnu korupciu, pretože v takýchto prípadoch majú obidve strany dôvod mlčať. Rovnako pri vražde majú objednávateľ aj vrah dôvod mlčať. Ak ich nerozdelíte a neponúknete jednému nejaký motív, aby mlčať prestal, nemáte šancu dokázať vraždu. Preto bolo aj absurdné, keď sudcovia v prípade Kočnera váhali nad jeho odsúdením.
Ministerstvo životného prostredia vyhralo súdny spor o predaji emisných kvót, Budaj rozhodnutie súdu víta
Niet takej vraždy, kde by vrah podpísal že „ja som to spáchal“… Takže ja si myslím, že títo kajúcnici sú príznakom tejto doby. Časť Ficových ľudí sa zachraňuje tým, že hovoria pravdu. A čo iné mohli čakať? Pri politickej mafii, na rozdiel od tej pravej sicílskej mafie, nemôžete rátať s tým, že keď budú jej členovia prezradení a zatknutí, že budú takí zmužilí a budú kryť svojich krstných otcov po dlhé roky väzenia. Takto, našťastie, tá mafia bielych golierov nefunguje.
Tí sú zmužilí a odvážni, len kým majú funkciu a kým môžu od toho Fica, Kaliňáka alebo prokurátora získať nejaké výhody. Keď už títo padli, výhody už nemajú žiadne a dokonca by mohli utrpieť ujmu, tak tí ľudia ich zradia a porozprávajú všetko o tom, čo páchali.
V júni ste listom oslovili ministra vnútra Romana Mikulca, ktorého ste požiadali, aby preveril možné zneužívania ministerstva vnútra a polície v minulosti. Aká bola jeho reakcia?
Pán Mikulec toto podanie prevzal. Je tam asi 11 momentov, 11 ér, kedy bol jeho rezort brutálne zneužitý jeho predchodcami. Nejde len o únos Michala Kováča mladšieho, vraždu Róberta Remiáša alebo správanie polície v období vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Sú tam mnohé iné momenty. Som presvedčený, že minister má právne aj policajné nástroje, aby nám o mnohých týchto kauzách dal správu, hoci sú niektoré z nich aj premlčané.
Nie je jedno, čo sa v týchto zlomových etapách Slovenska robilo. Musím úprimne povedať, že máloktoré voľby na Slovensku boli bez zásahu tajných služieb. A to je hádam dosť varovné. Samozrejme, nie som nezaujatý pozorovateľ. Ale vari sa nám nezdá, že Andrej Kiska pred minulými voľbami čelil spravodajským hrám, kedy sa zjavovali nahrávky s akýmsi človekom, ktorý ho vlákal na stretnutia? Ako inak to nazvať?
Vari nebolo zastrašovanie Jaroslava Naďa z prostredia vojenských tajných služieb, kde mal byť aj obžalovaný? Alebo Igora Matoviča, ktorému vzali účtovné spisy súvisiace s jeho firmou a boli v televízii vysielaný údajný svedkovia jeho trestnej činnosti? Presne ako kedysi za totality. Verím, že toto vymetanie „Augiášovho chlieva“ nemôže obísť ministerstvo vnútra. Nemôže obísť ani tajné služby.
Veríte, že páchatelia spomínaných skutkov by mohli byť aj po vyše 20 či 30 rokoch spravodlivo potrestaní?
A aj keď sú už mnohí z tých ľudí dnes na dôchodku, dĺžia nám pravdu o tom, čo sa v skutočnosti udialo. Vdova po prvom slovenskom prezidentovi, pani Kováčová, stále žije a stále by rada poznala konečne pravdu a videl tých gaunerov, ktorí uniesli jej syna, pred súdom. Pani Remiášová je dokonca v parlamente. A tak, ako aj verejne povedala, išla do neho len preto, aby aj svojou fyzickou prítomnosťou dotlačila politikov k tomu, že sa kauza vraždy jej syna uzavrie. Už je to vyše 20 rokov.
Zrušili sme amnestie, ktoré si Mečiar uložil sám na seba, ale šikovní sudcovia, ktorí túto kauzu dostali, odoslali otázku na Európsky súd pre ľudské práva, kde sa pýtajú, či vôbec mohol slovenský parlament konať tak, že zrušil amnestie. Vyslovene tak naťahujú čas, aby sa vinníci spravodlivosti buď nedožili alebo, aby ju oddialili. Napriek tomu, že máme šikovnú ministerku spravodlivosti, spravodlivosť sama o sebe má na Slovensku stále problémy. Mária Kolíková sama najlepšie vie, že zatiaľ sa čosi vymietlo iba z jedného kútika.
Teda očakávate, že sa odhalia ešte ďalšie či dokonca väčšie prípady veľkej korupcie?
Nedávno som kdesi čítal, že takých Kočnerov, ktorí ovládajú súdy a sprostredkovávajú úplatky je v každom okrese niekoľko. Celú atmosféru na Slovensku nespáchal Marian Kočner. To by sme si chceli dávať veľmi ružové okuliare, keby sme si mysleli, že už sme zavreli toho veľkého démona. Nie, pán Kočner bol jeden z mnohých, na ktorých ten systém stál.
On sa môže možno cítiť polichotený, že je považovaný za takého „arcidiabla“, ale to vôbec nie je pravda. Takýchto ľudí je tu veľa a mnohí z nich, na rozdiel od Kočnera, skladali rôzne prísahy. Sudcovské, prokurátorské alebo poslanecké. V tých prisahali tejto republike, že jej budú slúžiť a miesto toho ju okrádali. Aj ministerstvo vnútra si musí prejsť svojou katarziou a verím, že Roman Mikulec to takto chápe.
