Brazília sa v utorok ohradila proti neochote európskych štátov uzavrieť obchodnú dohodu medzi Európskou úniou a juhoamerickým združením Mercosur pre obavy z odlesňovania Amazonského pralesa. Pripomienky Francúzov v tejto záležitosti sú podľa nej postavené na jeho „protekcionistických záujmoch“.
Dohoda o voľnom obchode
EÚ a juhoamerické krajiny Argentína, Brazília, Paraguaj a Uruguaj, ktoré sú združené v bloku Mercosur, vlani po dvoch desaťročiach vyjednávaní dosiahli dohodu o voľnom obchode. Tú však ešte musia ratifikovať všetky zúčastnené krajiny.
Francúzsko v piatok vyhlásilo, že zatiaľ je proti ratifikácii, pretože dohoda podľa neho nerešpektuje právne záväzky únie v oblasti životného prostredia.
Matečná nepodporí dohodu s Mercosur, dôvodom je bezpečnosť potravín aj úbytok Amazonského pralesa
Správa „krajiny galského kohúta“ analyzovala predovšetkým súvislosti medzi rozšírením produkcie hovädzieho mäsa v Brazílii a odlesňovaním Amazónie, kde ochranári životného prostredia obviňujú farmárov a rôznych špekulantov z výrubu stromov, aby uvoľnili miesto pre polia a pastviny.
Protekcionistické záujmy
Brazília tvrdí, že uvedená správa „poukázala na protekcionistické záujmy tých, ktorí ju zadali“. „Brazília už dokázala, že je schopná zvýšiť produkciu hovädzieho mäsa, sóje a kukurice a zároveň znížiť odlesňovanie,“ uviedli v spoločnom vyhlásení brazílske ministerstvá zahraničia a poľnohospodárstva.
Podľa týchto rezortov v období rokov 2004 – 2012 kleslo odlesňovanie Amazónie o 83 % a súčasne sa zvýšila poľnohospodárska výroba o 61 %.
Prezident Jair Bolsonaro vo svojom výročnom prejave pred Valným zhromaždením OSN uviedol, že Brazília je obeťou „brutálnej dezinformačnej kampane“ o odlesňovaní Amazónie.
V roku 2019, prvom roku vlády tohto krajne pravicového politika, však odlesňovanie Amazónie podľa agentúry AFP stúplo o 85,3 % na rekordných 10 123 kilometrov štvorcových, čo je viac ako rozloha Banskobystrického kraja – najväčšej z ôsmich slovenských územnosprávnych jednotiek.